Duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch
25. február 2015

V stredu 25. februára 2015 sa konal duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch. Prítomní sa najprv pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva za akokoľvek závislých. Po úvodnom privítaní začala sv. omša, celebrovaná otcom Jozefom Heskem.

Kázeň: Drahí bratia a sestry, Ježiš nás chce povzbudiť k tomu, aby sme si viac otvorili srdce pre Jeho lásku, pre Jeho dobrotu, pre Jeho milosrdenstvo. Ľudia za čias Pána Ježiša išli za Ježišom, niekedy veľké zástupy išli za Ním, ale nie kvôli tomu, aby prijali jeho učenie, ale preto že chceli vidieť znamenia, zázraky, divadlo, senzáciu. S týmto úmyslom ľudia prichádzali za Ježišom. A Ježišovi sa to nepáčilo, Ježiš s tým nesúhlasil a dokonca ich kritizuje. Ježiš im dáva za vzor Ninivčanov, ktorí na základe Jonášovho kázania začali činiť pokánie, obrátili sa, zlepšili sa, zanechali svoje zlé cesty. A keď porovnávame Ježiša a Jonáša, musíme povedať, že Ježiš je viac ako Jonáš, na Jonášovo kázanie sa ľudia obrátili, ale na Ježišovo kázanie a Ježišovo učenie sa ľudia neobrátili. Koľko nám dáva Ježiš dennodenného požehnania, koľko duchovných darov, ale zároveň chce od nás našu kajúcnosť, naše pokánie. Ježiš chce, aby sme sa aj my obrátili a konali pokánie, Boh túži, aby sme sa odvrátili od svojej zlej cesty. Každý z nás je adresátom tejto výzvy: ,,Čiňte pokánie. Zmeňte sa, obráťte sa, zmeňte svoje zmýšľanie.“ Pán Ježiš chce našu kajúcnosť, obrátenie a pokánie. Buď budem poslušný tejto výzve, alebo ju budem ignorovať. A kvôli čomu my prichádzame, aby sme videli divadlo, senzáciu? Kvôli čomu tu prichádzame? Alebo preto, aby sme prijali Pána Ježiša do svojho srdca, aby sme činili pokánie a odvrátili sa od svojej zlej cesty. Pri karnevale si dávame masku na tvár. Maskou zakrývame svoju skutočnú tvár, zakrývame svoju identitu. Hrajeme sa na niečo, môže to byť maska zbožnosti a za touto maskou sa zakrýva náš hriech, naše slabosti, nedokonalosti, naša neochota obrátiť sa k živému a pravému Bohu a konať pokánie. Pod maskou môže byť zbožná katolícka rodina, alebo komunita, spoločenstvo, do ktorého patrím. Buď nadobudnem úprimný pravdivý postoj pred Bohom alebo sa budem hrať na ,,akože kresťana“ a dám si masku zbožnosti. Opravdivý úprimný postoj je vyjadrený slovami: ,,Bože, zhrešil som. Pane, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Uvedomiť si osobnú vinu, svoj osobný hriech, že ja mám svoje nedokonalosti. Priznať si, že to som sa ja potkol. Keď sa zdieľame v skupinách, v komunitách nepovieme priamo, že to som ja hriešny človek, ktorý mám svoje nedokonalosti. Ja radšej hovorím, človek by mal tak a tak robiť, tak a tak hovoriť...Mám hovoriť úprimne o sebe, úplnú pravdu o sebe. Tá kajúcnosť má mať osobný rozmer, na nikoho iného nemám pozerať iba na seba, lebo to sa o mne hovorí, o mojom hriechu, o mojej slabosti. Keď sa hovorí, že sa máme obrátiť, ja som adresátom tejto výzvy, mám zanechať zlú a hriešnu cestu. Je veľmi dôležité, mať takýto pravdivý postoj pred Bohom. Všimnime si lotra na kríži, ktorý spáchal veľa hriechov: ,,Pane, spomeň si na mňa, keď budeš v nebeskom kráľovstve.“ On vôbec neskrýva svoje hriechy, nedáva si masku na svoju tvár. Prvý lotor nám ukazuje pravdivý úprimný postoj hriešneho človeka. Druhý lotor sa na hocikoho vyhováral, ale nepriznáva si svoju vlastnú vinu.

Prvý krok, aby som sa zmenil, obrátil, aby som urobil rozhodnutie, chcem zanechať hriech, zanechať prekážky, ktoré mi bránia ísť naplno za Ježišom. A tak bratia a sestry, otvorme svoje srdcia pre Boha. Všetci potrebujeme Boží dotyk, aby sa zmenila naša lenivosť, náš životný štýl, naša ľahostajnosť, aby sa zmenili naše hriechy a nedokonalosti. Dovoľme Bohu, aby začal konať v našom živote. Poprosme Boha, aby nám dal silu chrániť sa všetkého čo sa Mu nepáči. Ja sám som si dal osobné predsavzatie: Konať to čo sa páči Bohu a nekonať to čo sa Bohu nepáči. To je moje heslo na tento svätý pôst: Konať vždy tak, aby som sa páčil Bohu. Prosme nebeského Otca, aby nám dal milosť a silu k tomu.

Po svätej omši kandidátka KOČ prečítala oslovujúce svedectvá dvoch zúčastnených žien o tom, čo im dala sv. omša v charitnom dome a adorácia po nej.

Potom nasledovala adorácia. Otec Jozef Heske počas adorácie meditoval o slepcovi Bartimejovi, ktorý celý život bol slepý, mal neustálu tmu pred svojimi očami, možno boli chvíle, keď si aj zvykol na tmu. Počul, že po Palestíne sa pohybuje divotvorca a tak prišiel okamih, keď dostal túžbu stretnúť sa s Ježišom a poprosiť Ho, aby ho vyliečil z jeho slepoty. A dostal sa na cestu, po ktorej šiel sám Pán Ježiš. A začal kričať: ,,Ježišu, pomôž mi, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ ,,Vysloboď ma nie z telesnej slepoty, ale z duchovnej slepoty.“ prosil, aby mal duchovný zrak a Ježiš mu navrátil nielen duchovný zrak ale aj telesný zrak. Aj my neprosme Ježiša o telesné uzdravenie, ale prosme Ho o duchovné uzdravenie, aby sme mali čisté srdce, srdce slobodné od hriechu, aby nás oslobodil z jamy hriechu. Aby sme znova získali slobodu Božích detí, aby nás oslobodil od strachu, aby sme mali odvahu postaviť sa pred ľudí a hovoriť o veľkých veciach, ktoré nám urobil Pán. ,,Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ ,,Pane, odpusť mi môj strach, že sa zbytočne strachujem, že tak prejavujem svoju nedôveru voči tebe, odpusť mi Pane, moju slabú vieru, odpusť mi Pane.“

Určite si spomíname na udalosť, keď pred Ježiša priviedli cudzoložnú ženu a chceli ju ukameňovať. Farizeji a zákonníci ju odsúdili a chceli, aby aj Ježiš ju odsúdil. Ježiš niečo písal do piesku a povedal: ,,Kto je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Na tieto Ježišove slová, všetci farizeji odišli, lebo nikto z nich nebol bez hriechu. Predstavte si, že nikto nevie o našom hriechu, len ja a Pán Boh a odrazu by vo večerných televíznych novinách bol zverejnený náš osobný hriech a to pred celým Slovenskom, možno tak podobne sa cítila žena pristihnutá pri cudzoložstve. ,,Žena ani ja ťa neodsudzujem, choď a už nehreš.“ Aj nám Ježiš hovorí: ,,Ani ja ťa neodsudzujem. Ale mi ten svoj hriech odovzdaj.“ Aj my máme nejakú trinástu komnatu, našu nejakú slabosť, závislosť, otroctvo, neresť, sami s tým chceme bojovať, sami s tým bojujeme, padáme a vstávame. Je dôležité, aby sme tú trinástu komnatu Ježišovi odovzdali, to čo nás páli, bolí. Teraz pouvažujme, čo je tou trinástou komnatou v mojom živote, ktorá slabosť, hriech, otroctvo, závislosť. Skúsme to teraz všetko odovzdať Ježišovi.