Duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch
18. marec 2015

V stredu 18. marca 2015 sa konal duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch. Prítomní sa najprv pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva za akokoľvek závislých. Po úvodnom privítaní začala sv. omša.

Kázeň: Drahí bratia a sestry, máme predvečer sviatku sv. Jozefa, ktorý je pre nás príkladom, že aj on ako každý smrteľník musel zápasiť vo svojom živote, so svojimi plánmi, keď chcel prepustiť Pannu Máriu. Od sv. Jozefa sa môžeme učiť spravodlivosti voči Bohu a spravodlivosti voči ľuďom. Tak ako sv. Jozef aj my sa s istotou a s vierou absolútne spoliehajme len na Boha. ,,Pane Bože, pomôž nám žiť ako sv. Jozef presne podľa Božieho plánu a nikdy nie podľa svojho plánu.“ O sv. Jozefovi sa málo píše vo Svätom Písme a ešte menej slov je zachytených v evanjeliu, keď mal sv. Jozef dialóg s anjelom, keď mal pochybnosti čo má urobiť s Pannou Máriou, s ktorou bol zasnúbený. Sv. Jozef je veľký Boží muž, muž dôvery, činu a muž mlčanlivosti. Môžeme uňho vidieť skutky, cez ktoré sa zjavuje Božia milosť, Božia múdrosť a Božia láska. Sv. Jozef bol úžasne nežný, otcovsky sa staral o Pannu Máriu a Ježiša a pritom toho veľa nepovedal. Koľko zbytočných slov však my povieme, koľko slov, ktorým sme poškodili, ublížili našim blížnym. Koľko hriechu vieme narobiť svojím jazykom, keď si vymyslíme klamstvo o niekom a osočovaním to šírime vo svojom okolí medzi ľuďmi. Keď hovoríme o chybách iného, ktorý momentálne nie je prítomný, vieme, že je to ohováranie, hriech klebetenia a predsa klebetíme. ,,Bože, odpusť mi, že som svojimi slovami, ublížil bratom a sestrám. Pane Bože, daj mi nové ústa, nové zmýšľanie, novú mentalitu.“ Niekedy hovoríme nadávky, niekedy je to až spŕška nadávok, hrešíme a nadávame jazykom voči Bohu i voči blížnym. Treba sa z týchto hriechov vyznať a za tieto hriechy konať pokánie. Keď z nás vychádzajú vulgárne výrazy, uvedomme si tvrdú realitu, že tie vulgarizmy sú v našom vnútri, v našej mysli, až doslova v našich kostiach. Treba ísť do hĺbky nášho svedomia a dobre si pospytovať svedomie, do hĺbky nášho srdca pustiť Pána Ježiša a urobiť si generálne upratovanie. On nepremení len našu fasádu, ale aj naše vnútro, tá špina nebude potom v nás. Potom z nás budú vychádzať Božie slová. Nestačí pustiť Ježiša len do chodby alebo na prah nášho domu, ale musíme mu dovoliť vstúpiť do nášho najhlbšieho vnútra. Odpovedzme si každý z nás, komu slúžim vo svojom vnútri? Ježišovi? Alebo diablovi? Nestačí len ísť na sv. spoveď a už je všetko vybavené, musí sa premeniť moje vnútro. A aby sa moje vnútro premenilo, musí tam prísť sám Ježiš Kristus a urobiť vo všetkom poriadok.

Po svätej omši kandidátka KOČ prečítala oslovujúce svedectvá dvoch zúčastnených žien o tom, čo im dala sv. omša v charitnom dome a adorácia po nej. A tretie svedectvo povedala pani Marta Chovancová, ktorým nás veľmi duchovne obohatila.

Potom nasledovala adorácia. Pri adorácii sme hlboko precítili lásku k Ježišovi piesňami a verejnými osobným prosbami. Pocítili sme dotyk a lásku Pána Ježiša vo sviatosti oltárnej. Kňaz počas adorácie hovoril o tom, že Ježiš je ten, ktorý vládne v našom živote a aké je to úžasné, keď v živote muža, otca, mladíka, vládne Ježiš. Kňaz potom povedal: ,,Preto vás muži, chlapi, pozývam, vyhláste Ježiša za svojho Pána. Vpusťte ho do identity muža, do otcovskej úlohy, ktorú vykonávate, do úlohy syna, vyhláste ho za svojho Pána a Kráľa. A ako vonkajší symbol tohto vášho rozhodnutia, len ak chcete, je, že prídete tu dopredu, môžete pritom buď stáť, alebo môžete kľačať a tak sa odovzdajte Kristovi. A vy ostatné, manželky, ženy, matky a dcéry modlite sa za svojich manželov, mužov, synov a bratov. Muži, skúste urobiť také gesto úplného odovzdania sa sviatostnému Kristovi. Mnohé biblické postavy mužov sú pre nás vzorom, ukázali nám ako možno žiť s Bohom. Ukazujú nám, že máme počúvať hlas svedomia v nás. Čo mám ja zmeniť, upraviť, aby to v mojej rodine lepšie fungovalo? Keď sa však muž neriadi srdcom, narobíme v živote hlúposti. Často však vysychá srdce muža. A keď sa človek neriadi Bohom, tak si sám stanovuje normy. Každý neusporiadaný duch, sám seba potrestá. Často akosi sa stráca odvaha, lebo odvaha je práca srdca. Srdce Božieho muža vieme zo žalmu, že je pevné, nebojí sa, bezpečné je jeho srdce. Odvahu v živote a istotu v živote nenadobúdame prečítaním knihy, počúvaním prednášok, ale stretávaním sa s Bohom v modlitbe. A len skrze modlitbu, nám Boh dá nové srdce, potom sa dokážeme pred Bohom skloniť, budeme Boha vnímať vo svojej rodine, ale musíme sa my muži, vrátiť k srdcu. Srdce je miesto, kde sa stretávame s Bohom. Keď sa riadime srdcom, vtedy žijeme svoj život pod baldachýnom viery. Jeden otec povedal: ,,Začal som sa pravidelne modliť a toľko pokoja prišlo do našej rodiny, ináč sa medzi sebou rozprávame a s láskou sa k sebe navzájom správame.“ Ale viera musí byť rozvíjaná. To neobstojí, že si len odsedíme nedeľnú sv. omšu, ale musíme mať živý osobný vzťah s Ježišom Kristom. Máme sa často modliť: ,,Pane, buď prítomný v mojom srdci, v mojej rodine.“ A vtedy je to skutočný život modlitby, keď sa rozprávam s Ježišom. Cez Božích mužov prichádza Božie požehnanie do rodín. Je potrebné denne sa modliť, nájsť si pár minút denne a pomodliť sa ruženec alebo inú osobnú modlitbu. My musíme urobiť krôčik k Bohu v modlitbe a keď my urobíme tento krôčik, milosť začne pôsobiť v nás. Dnes duchovný život každého muža musí byť založené na Sv. Písme, na tom čo nám Boh hovorí v evanjeliách. Duchovný život muža musí byť postavený na zasvätení nedele, je to čas - desiatok, ktorý máme dať Bohu. Musíme teda my muži upevňovať svoju vieru. Lebo viera je to čo premáha svet. Z viery vyviera odvaha (práca srdcom). Sme tu na zemi, aby sme plnili Božiu vôľu a väčšina z nás kráča týmto životom v manželstve. Úlohou muža je byť ochrancom ženy, je to Božia vôľa pre každého muža. A hoci sv. Pavol píše: ,,Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.“ List Efezanom zase píše (5,21-33): ,,Ako Kristus miluje Cirkev, aj muž je povinný milovať svoju manželku, ako Kristus sa obetoval za Cirkev, tak muž je povinný sa obetovať za svoju ženu.“

Manželstvo, láska je zodpovednosť. To nie otázka citu, sympatie, ale otázka zodpovednosti. Preto každý deň keď ráno vstávam a už sa modlím za svoju ženu a za svoje deti. No žiaľ stráca sa odvaha, lebo to je práca srdca. Odvaha, bezpečnosť, istota u každého muža- je otázka srdca. Celý náš život je o tom, aby nám Pán dal nové srdce, aby sme ho vnímali v rodine, aby sme sa pred Bohom dokázali skloniť, aby sme sa konečne vrátili k srdcu, pre nás je teda dôležité komunikovať lásku k manželke, povedať manželke: ,,Som rád, že som si teba zobral, som rád, že si matkou mojich detí, že si ich prijala, ich vychovala“- teda doceniť ženu, prejaviť jej úctu a lásku, povzbudiť ženu, lebo často teplé slová povzbudenia, lásky potrebujeme navzájom ako manželia počuť. Uvedomiť si, že Boh mi daroval životného partnera a Kristus je v ňom prítomný a my máme spoločne prísť k Ježišovi. Veriaci muž musí pamätať na to, že keď sa vyvaruje hriechu ako zla, vyvaruje sa zbytočnej bolesti a utrpenia. Musíme jasne povedať diablovi: ,,Ďakujem, ale neprosím si toto pokušenie, tento zlý film, škaredý časopis.“ Božou úlohou pre muža je byť otcom, má odrážať dobrotu nebeského Otca. A to v rodinách, ako učiteľ v škole, ako šéf vo fabrike, teda všade tam, kde je postavený ako otec. Pamätajme, že ľahké je stať sa otcom, ale nie je ľahké byť otcom. Nato potrebujeme mať otcovské srdce. Vieme, že prítomnosť otca v rodine sa podpisuje pod ľudské vlastnosti ako je odvaha, rozhodnosť, vytrvalosť. Deti, ktorých otec pil, nebol doma, ktorých otec opustil, postrádajú tieto ľudské vlastnosti. Je nesmierne dôležité, aby sme vierou vnímali prítomnosť Boha v rodine, aby sme sa dokázali pred Bohom skloniť. Všetky tieto slová nás veľmi povzbudili, domov sme odišli naplnení radosťou a pokojom.