Stretnutie veriacich v Lipanoch, 24. februára 2016

V stredu 24. februára sa konal v kaplnke Charitného domu v Lipanoch duchovný program, ktorý pozostával z modlitby Korunky Božieho milosrdenstva za závislých, zo sv. omše a adorácie. Zišlo sa mnoho veriacich s úmyslom odovzdať v modlitbe seba aj iných nášmu dobrotivému a milosrdnému Pánovi, tiež so zámerom ďakovať Mu za všetky dobrodenia a milosti, chváliť Ho za to, že je verný a koná so svojou mocou v živote človeka a odprosiť Ho za všetky hriechy.

V homílii sa kňaz opieral o slová zo žalmu daného dňa. Práve v tom žalme vyzýva žalmista každého, aby mal srdce skrúšené. Kňaz sa pýtal za každého z nás slovami: „Aké je to srdce skrúšené?“ Zároveň nachádzal odpoveď, keď priblížil podstatu takéhoto srdca. „Skrúšené srdce je také, ktoré nemá v sebe ani štipku egoizmu, je otvorené pre Božie dary a neustále túži po Božej láske a dobrote,“ povedal. Možno sa tu vynárajú otázky v nejednom z nás: „Mám aj ja takéto srdce? Túžim po srdci skrúšenom a poníženom?“ Odpoveď nám ponúka Božie slovo toho dňa. Takéto srdce mali obyvatelia Ninive. Tí sa všetci, od kráľa počínajúc, nastavili na Božie zákony, na Božiu vlnu. Ako ďalej vyplynulo z homílie Ninivčania predtým lipli ku zlu, no práve preto k nim Pán posiela proroka Jonáša. Zmenili sa a vykročili na cestu pokánia. V ich srdciach dozrelo radikálne rozhodnutie urobiť niečo potrebné a dôležité pre ich duchovnú záchranu. V homílii kňaz konštatoval, že títo obyvatelia Ninive môžu byť pre nás vzorom a zároveň zdôraznil, že Boh videl ich pokánie a preto ich nezahubil. Ako čítať z týchto slov v dnešnej dobe? Aj nám Boh posiela do cesty evanjelizátorov, kňazov, skrátka ľudí, cez ktorých nám chce ukázať správnu cestu. Aký postoj je vtedy dôležité zaujať? „Nesmieme mať tvrdé a pyšné srdce. Jediná šanca ako sa postaviť pred Pána je mať skrúšené srdce,“ poznamenáva kňaz a ďalej pokračuje: „A k tomu potrebujeme Boha, Jeho milosť a Jeho lásku, aby sme sa klaňali jedine Jemu a nikomu a ničomu inému. Nemáme mať iných bôžikov, ktorým sa klaniame. Nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách.“ Z povedaného teda vyplýva, že človek má povedať nielen slovami, ale najmä svojím srdcom - ja chcem slúžiť iba svojmu Bohu.

Preto sa nebojme urobiť to rozhodnutie slúžiť jedine Bohu a prenechať Mu miesto v svojom srdci.