104 ROKOV OD NARODENIA FRANTIŠKA BLACHNICKEHO

Pred 104 rokmi sa narodil človek, vďaka ktorému veľké množstvo ľudí prijalo Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa.

Aj dnes funguje jeho stratégia?

Týmto človekom je František Blachnicki narodený dňa 24.III.1921.

Mal 21 rokov, keď ho Nemci odviedli do väzenia v Katoviciach a odsúdili na smrť. Kým čakal na sťatie hlavy gilotínou, čítal vo svojej cele knihu s úryvkami evanjelia, najmä Kázeň na vrchu. Tieto slová sa ho nečakane hlboko dotkli.

Neskôr spomínal, že mal pocit, akoby mu niekto zrazu rozsvietil svetlo v duši. Vtedy uveril v živého Boha. Jeho poprava z neznámych príčin nebola vykonaná do sto dní od vynesenia rozsudku. Podľa pruského obyčajového práva bol potom trest smrti zmenený na väzenie. Franciszek vojnu prežil a po nej sa stal kňazom.

Otec Blachnicki vyčnieval, pretože sa nebál. Ak veril, že sa dá urobiť niečo dobré, robil to bez ohľadu na to, či mu na to komunistické úrady dali dovolenie.

V roku 1957 zorganizoval Kruciatu - krížovú výpravu striedmosti. Jej členovia sa zaviazali k úplnej abstinencii od alkoholu. Do troch rokov sa prihlásilo až 100 000 ľudí! Takýto obrovský ohlas bol šokujúci, pretože opilstvo bolo v tom čase v Poľsku bežné. Komunistické úrady boli vystrašené, pretože Kruciata - križiacka výprava bola prvým ľudovým a masovým sociálnym hnutím v celom východnom bloku.

V roku 1960 ju zlikvidovali zorganizovaním veľkého prepadu milíciou v Katoviciach. Na druhý deň o. Blachnicki povedal spolupracovníčkam, ktoré tam boli zamestnané: "Poďakujme sa Nepoškvrnenej za to, čo sa stalo." A vysvetlil: "Ak Boh dopustil likvidáciu takého veľkého diela, znamená to, že má pre nás pripravené niečo ešte väčšie. Dostali sme čas, teraz sa ideme všetci učiť, ideme na štúdia."

To neznamená, že pokorne akceptoval kroky vlády. Naopak: správu o policajnej razii v centrále Kruciaty rozoslal do všetkých diecéz. Obvinili ho zo „šírenia nepravdivých správ o údajnom prenasledovaní Cirkvi v Poľsku“. Bol uväznený v tej istej väznici v Katoviciach, kde počas vojny čakal na popravu. Nevystrašilo ho to. Na pojednávaní sudcovi povedal: "Nežiadam mierny trest, pretože z hľadiska veci, ktorú zastupujem, platí, že čím vyšší trest, tým lepšie."

Čoskoro založil úplne nové HNUTIE SVETLO-ŽIVOT /oázové hnutie/. Počas letných oázových duchovných cvičení sa mladí ľudia dozvedeli, že Boh ich miluje a má pre každého človeka úžasný plán spásy. Osobne prijímali Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Zmenilo im to život.

Otec Franciszek dbal o to, aby nešlo o jednorazový čin, na ktorý sa zabudne, keď emócie opadnú. Počas celého roka sa stretávala mládež v malých skupinách so svojim animátorom. Súčasťou týždenných oázových stretnutí bola – a stále je – duchovná formácia. Podľa odhadov prešlo oázou za prvých 40 rokov jej existencie 1,5 milióna ľudí! Stali sa uvedomelými kresťanmi. Vďaka tomu zostalo v 70. a 80. rokoch v cirkvi obrovské množstvo poľskej mládeže.

Niekoho možno prekvapí, že mladí sa riadili tým, čo im navrhol otec Blachnicki, hoci nebol vynikajúcim rečníkom, ktorý by svojím prejavom uchvátil davy. Raz spomínal na to, ako počas svojej prednášky zaspal. Franciszek Blachnicki bol predovšetkým odvážny a to je niečo, čo rozhodne priťahuje mladých ľudí Sedemdesiate roky boli obdobím, keď spoločnosť akosi driemala. Najmä na začiatku toho desaťročia mali Poliaci dojem, že krajina sa rozvíja. Nejakým spôsobom okúsili aj začiatky konzumného života.

Blachnicki neskôr zhromažďuje mladých v Cirkvi, ale v nových formách. Nijako nemenil cirkevnú náuku, ale používal pre vtedajšiu dobu modernejšie formy. Napríklad krížová cesta, ktorú najčastejšie v kostole zažíval otec František to zorganizoval tak, že mládež sama písala úvahy, vzala kríž, ktorý urobila z dreva a išla do hôr alebo do nejakej samoty. Počas krížovej cesty v lese mladí prežívali silnú duchovnú oddanosť Bohu. Bola to iná forma, ale pre mladých ľudí veľmi atraktívna.

Mladí počúvali kňaza Blachnickeho, hoci ich postavil pred ťažké výzvy, ktoré si vyžadovali prácu na sebe. Otec inicioval vznik Kruciaty oslobodenia človeka, ako odpoveď na apel pápeža postaviť sa proti všetkému čo ničí ľudskú dôstojnosť. Výzvy KOČ sa týkali napríklad abstinencie od alkoholu a odmietania cigariet. Fajčenie bolo v tom čase bežné, najmä medzi mladými ľuďmi. Ak sa tento mladý muž dokázal vzdať alkoholu či cigariet a vedel sa vyrovnať so spoločnosťou, bol víťazom, pretože dokázal ísť proti prúdu. Vďaka tomu, keď neskôr čelil vážnejším výzvam, mal aj rovnakú odvahu.

Práve v oáze si mladí ľudia všimli, že komunistické úrady potláčajú slobodu. Ku goralom, ktorí vo svojich domoch hostili účastníkov oázy, prichádzali rôzne komisie a obviňovali ich z nelegálneho ubytovania. Podľa hygienického úradu neboli vhodné podmienky na prevádzkovanie kuchyne a protipožiarna komisia vyčítala budovám nedostatok bleskozvodov. Aj keď si mladí ľudia predtým mysleli, že žijú v slobodnej krajine, neskôr si všimli, že táto sloboda má svoje hranice. Limitom bolo práve organizovanie letných oáz, teda prelomenie monopolu komunistov na výchovu mládeže.

Keď bola v roku 1980 založená Solidarita, oázisti sa podieľali na zmene Poľska. Blachnicki pripomenul, že počas štrajkov študentov v Lubline na jeseň roku 1981 všade videl oázistov. Bol hrdý na to, že program oáz, ktorý navrhol mladým ľuďom, ich formoval aj k odvahe bojovať za poľskú suverenitu a slobodu.

Zavedenie vojenského stavu v krajine ponechalo o. Blachnickeho v zahraničí. V Carlsbergu založil Kresťanskú službu pre oslobodenie národov, ktorá mala pracovať za slobodu národov východnej Európy. Do najbližšieho okolia o. Franciszka sa však infiltrovali agenti tajných služieb Poľskej ľudovej republiky, ktorí jeho aktivity sabotovali. Zomrel 27. februára 1987 – dnes sa už vie, že bol otrávený.

Vďaka agilnosti a vitalite, ktorú oáze dal Duch sv skrze Blachnickeho, počet jej členov sa počas 80. rokov zvyšoval. Po páde komunizmu ich počet postupne klesal. Dodnes však Hnutie Svetlo-Život formuje tisíce dospelých a mladých ľudí vo viere. Nielen v Poľsku, ale v takmer 30 krajinách. V oáze sa stále odohrávajú hlboké obrátenia – svedčia o tom dojímavé svedectvá. Nedeje sa to však v takom veľkom rozsahu ako pred vyše 30 rokmi.

Prečo? Ide o to – ako niektorí hovoria – že „za komunizmu“ boli mladí ľudia ochotnejší prísť, pretože mali menej atraktívnych možností trávenia voľného času? Alebo možno Cirkvi jednoducho chýba taký duchovný velikán, akým je o. Franciszek Blachnicki?

Na poslednej Kongregácii zodpovedných hnutia Svetlo-Život hovoril páter Bartolomej Parys SVD o tom, ako toto spoločenstvo vyzerá dnes. Existujú kruhy Domácej cirkvi pre rodiny, existujú mládežnícke a akademické skupiny, existujú spoločenstvá dospelých, je tu Inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi a Únia kňazov, sú tu aj kňazi, ktorí sú spojení s Hnutím, ale nemajú žiadnu formálnu príslušnosť. Otázkou je, či toto je záver rozvoja tohto Hnutia? Alebo toto hnutie pokračuje ako rovnako nezmenené spoločenstvo až do parúzie Krista? Či posiela Duch Svätý toto hnutie, toto spoločenstvo do nových oblastí, na nové horizonty? Páter Parys poukázal aj na to, že o. Blachnicki predpokladal neustály rozvoj Hnutia.

Otec Parys hovoril aj o potrebe všímať si ľudí, ktorých môže chcieť Duch Svätý osloviť cez charizmu Hnutia Svetlo-Život. Máme obrovské dary, ktorými môžeme vstúpiť aj do priestorov, ktoré zatiaľ nevidíme. Ale aby sme sa tam dostali, musíme sa zbaviť strachu, že urobíme chybu. Musíme sa naučiť učiť sa životu na ceste. Musíme sa naučiť dôverovať, že Duch Svätý nám pomôže, ak chceme slúžiť charizmou Hnutia.

Otec Parys SVD citoval kardinála Wojtylu, ktorý o oáze povedal: "Vy v tomto Hnutí máte takú genialitu, že viete udržať rovnováhu medzi pastoračným programom a spontánnosťou." – A to je vernosť charizme! Áno, nezačíname od nuly, máme duchovné dedičstvo, ale to neznamená, že cesta je ukončená a že sme už v tejto charizme objavili všetko, povedal. – Myslím, že sa bojíme slova „kreativita“, pretože si myslíme, že kreativita znamená: všetko sa zmení.

Takmer dvetisíc rokov sa Cirkev neustále zotavuje z kríz a obnovuje sa. Niekedy k tomu prispievajú konkrétni ľudia – ako Franciszek Blachnicki alebo - v rozmere univerzálnej Cirkvi - svätý František z Assisi. – Dnes rozhodne chýbajú kňazi, nielen podľa modelu Blachnickeho, ale chýbajú aj jeho laickí spolupracovníci, ktorí by odvážne vykonávali evanjelizačné a pastoračné aktivity. Pre otca Františka to nebolo o nič jednoduchšie ako pre nás v súčasnosti. Žil v ťažkých časoch.

Okrem toho, ktorý čas by sme ohodnotili ako ľahší než ten náš čas? Bolo to jednoduchšie počas nemeckej okupácie alebo nebodaj počas komunizmu? Každé obdobie má svoje špecifikum, no vyžaduje od nás istú radikálnosť. V histórii bolo veľa kňazov a laikov, ktorí sa postavili tejto výzve. Veríme, že aj dnes príde taká chvíľa a nájdu sa kňazi a ich laickí spolupracovníci, ktorí odvážne vykonajú takéto výzvy. V prvom rade v oblasti pastorácie mládeže, pretože práve v tejto oblasti prebieha dôležitý duchovný zápas aj v súčasnosti.

Zdroj: www.gosc.pl.

Článok pripravil: Jozef Heske