Na XV. Celoslovenskej púti Hnutia Svetlo-Život a Kruciáty oslobodenia človeka v Kroscienku nad Dunajcem

Opäť po roku, 30. augusta 2025, sa v poľskom meste Kroscienko nad Dunajcem konala púť k hrobu zakladateľa HSŽ a Kruciáty oslobodenia človeka, kňaza Františka Blachnického. V poslednú augustovú sobotu sem prišli pútnici z rôznych častí Slovenska, napríklad zo Žiliny, Prešova, Kežmarku, Lipian či Košíc. Program otvorilo privítanie účastníkov a potom nasledovala modlitba chvál, v ktorej prítomní ďakovali Bohu aj za možnosť prísť na miesto úzko prepojené s osobnosťou Božieho sluhu otca Františka.

Prednášku a svedectvo si pripravili manželia Bohuš a Alena Živčákovci, ktorých pôsobenie je už dlhodobo späté s Hnutím Svetlo-Život, ako aj s misijným evanjelizačným spoločenstvom Rieka života. Najprv sa všetkým prítomným poďakovali za to, že prišli do Kroscienka, mnohí z odľahlých kútov Slovenska. Zároveň vyjadrili vďaku všetkým tým, ktorí i naďalej ostávajú v službe v rámci oázového hnutia, ako aj za samotné ovocie tejto služby. „To nie je len nejaký projekt či akcia, ale to je život, to sú korene hlboko zapustené, vďaka ktorým strom môže rásť,“ s radosťou podotkol Bohuš Živčák. Alena si v tejto súvislosti s pohnutím a vďačnosťou v hlase spomenula na hlboký moment z oázy, v čase keď bola mladá a odovzdala svoj život Ježišovi. „On mi vzal dych a zmenil môj svet.“

Bohuš k téme prednášky – povolaní k misii – skonštatoval: „To, že sme povolaní, znamená, že nás Boh oslovil po mene a chytil nás za srdce. A misia, teda naše poslanie sa snažíme pochopiť po celý náš život.“ V rámci témy priblížil aj chvíle, keď sa svojich študentov v škole často pýta na otázku – k čomu ťa Boh povoláva v tvojom živote. Jeho zistenie spočívalo v tom, že minimálne v tejto triede je veľmi málo mladých, ktorí si túto otázku kladú. „Nejako nás pretlačil trh s tým, čo sa oplatí a čo nie. ... Ale ako máme teda nájsť to povolanie a poslanie, ktoré nám dáva Boh?“ opýtal sa nielen za seba. Ďalej pripomenul, že okrem iných aj oázové hnutie sprostredkuváva osobné stretnutie s Bohom. „A vtedy nastáva Božie oslovenie po mene. A potom nás Boh posiela a neustále nás prekvapuje.“

Živčákovci sa osobitne venovali skutočnosti, že Cirkev je vo svojej podstate misionárska a toto jej poslanie neustále trvá, pričom neexistuje ani teraz a ani v budúcnosti žiadny dôvod na zľahčovanie jej misijného zápalu. Samotní manželia sa už roky podieľajú na tomto veľmi dôležitom poslaní prinášať Krista všade tam, kde ich on sám privádza. Hovorili aj o troch životne dôležitých funkciách Cirkvi, akými sú – ohlasovanie Božieho slova, služba liturgie ako prejav vďakyvzdávania Bohu a napokon služba človeku, čiže služba lásky k blížnemu. „Človek by sa mal pozrieť na svoj život a na dary, ktoré má od Boha, a rozlišovať, v ktorej oblasti by mal byť aktívne zapojený,“ zdôraznil Bohuš, pričom poukázal na dôležité miesto hnutí a nových spoločenstiev, ktoré sa v Cirkvi rozvíjali najmä po II. Vatikánskom koncile, ale už aj pred ním. Dokumenty koncilu ich opodstatnenie len potvrdili. Patrí k nim aj Hnutie Svetlo-Život, ktorého vznik v neľahkej dobe po nástupe komunizmu v Poľsku inicioval kňaz František Blachnický. „Vtedy prišiel čas nasadiť všetky sily do novej evanjelizácie, teda nie iba do reevanjelizácie. A táto úloha je nová v nadšení, metódach aj vo výraze,“ prízvukoval Bohuš. V závere zaznelo z úst oboch manželov delenie sa o ich misijné poslanie. Pripomenuli, že už aj ich deti chodievajú na misie, keďže už od mala žili nimi cez skúsenosti vlastných rodičov.

Na mieste, kde je hrob otca Františka Blachnického, ktorý založil aj Kruciátu oslobodenia človeka, obaja podčiarkli potrebu, ba až nevyhnutnosť abstinencie od alkoholu v súlade s tým, čo ponúka človeku práve táto iniciatíva, ktorá z lásky zápasí o ľudskú dôstojnosť a hodnotu každého človeka. „Kruciáta má význam aj preto, že sa o nej hovorí. Potrebujeme totiž hovoriť o čistote a slobode a privádzať aj iných do slobody.“ Na úplný záver manželia Živčákovci povzbudili prítomných aj na základe evanjelia dňa, aby uvažovali nad tým, ako naložiť s talentami a darmi, ktoré dostali od Pána.

Po krátkom obedňajšom oddychu a obede z vlastných zásob sa program púte presunul do Večeradla sv. Jána Pavla II, kde sa konala pobožnosť krížovej cesty spojená so svedectvami o tom, ako Boh koná v živote človeka. Najdôležitejšou časťou púte bola svätá omša, ktorú slávilo viacero kňazov. Homíliu predniesol otec Zdenko Králik. Vychádzal v nej z evanjelia o talentoch a zdôraznil skutočnosť, že Pán pozná každého z nás po mene a každému z nás nadelil zo svojich darov a talentov, aby sme s ich pomocou prežili kvalitný, naplnený a plnohodnotný život. Ako dodal, je potrebné uvažovať nad tým, ako nimi môžeme poslúžiť iným. V závere homílie vyslovil prosbu, aby každý z nás dokázal dobre spravovať dar svojho života.

A nezabudli sme osloviť pútnikov. Mladá dievčina nám prezradila, že je z Prešova a na púť ju pritiahlo aj to, že sa tu mohla stretnúť s ľuďmi z Hnutia Svetlo-Život, ktorých osobne pozná. Bola zvedavá aj na svedectvo a prednášku manželov Živčákovcov. Osobitne ju oslovila myšlienka z ich prednášky o tom, že naozaj každý z nás je povolaný k misii, či už na pracovisku alebo niekde v misijných krajinách. „Máme ponúkať ľuďom, že môžu získať milosť odpustenia a oslobodenia,“ dodala.

Prechádzame s mikrofónom k manželskému páru z Košíc. „Prišli sme si vykonať rodinnú púť. Všetko, čo nás čaká, chceme odovzdať Bohu a zároveň mu vyjadriť vďaku za všetko, čo nám dáva. Kruciáte sme verní už roky, lebo máme v okolí ľudí, za ktorých sa chceme i naďalej modliť a obetovať. Vnímame, že v tejto dobe sú závislosti rôzneho druhu, teda nie len v oblasti alkoholu. Je veľa toho, čo človeka zotročuje.“ Manžel pripája: „Vyrastal som v rodine alkoholika – otca a môjho deda. Takže stále si chcem obnovovať spomienku na to, ako ich Boh niekoľko rokov pred smrťou oslobodil od tohto otroctva. Som za to neustále vďačný.“

Ďalší manželia z Košíc nám prezradili, že na túto púť chodievajú pravidelne. Sami pôsobia v štruktúrach Hnutia Svetlo-Život a vnímajú, že formácia v ňom je spojená s misiou. „Poznatky a skúsenosti s Cirkvou si nemáme nechávať iba pre seba, ale ich máme odovzdávať ďalej.“ A ako sa oni snažia žiť svoju misiu v hnutí? „Plnením svojich povinností, ochotou ísť do služby, do ktorej sme oslovení.“