Z ďakovného stretnutia Kruciaty oslobodenia človeka v Lipanoch

V utorok 26. septembra sa stretli členovia, kandidáti a sympatizanti kresťanského spoločenstva Kruciata oslobodenia človeka / ďalej KOČ /, aby spoločne ďakovali za uplynulých deväť rokov existencie stanice KOČ v Lipanoch. Toto spoločenstvo je spojené so sľubom úplnej abstinencie od alkoholu, ktorú členovia obetujú za akokoľvek závislých.

Na úvod ďakovného stretnutia sa prítomní spontánne zapájali do prosieb k Duchu Svätému a odovzdávali do modlitieb aj vlastné úmysly, zapísané na papierikoch. Počas stretnutia zaznievali modlitby chvály i vďaky spolu s hudobným sprievodom a tiež liturgia hodín. Súčasť duchovného programu tvorilo slovo moderátora Diakonie oslobodenia človeka, kňaza Jozefa Heskeho, ktorý vychádzal z evanjelia o pozývaní robotníkov do vinice. Hovoril o postoji záhaľčivosti, ktorý bol blízky nielen robotníkom z evanjelia, ale ktorý je blízky mnohým ľuďom aj v súčasnosti. „Pán nás volá – poď mi pomôcť do vinice, lebo je dosť veľa práce,“ zdôraznil Heske a pripomenul, že aj slová proroka Izaiáša – tu som, Pane, mňa pošli – vyjadrujú postoj angažovanosti, taký potrebný aj v dnešných časoch. Heske vysvetlil, že vinica, kam nás volá Pán, má rôzne podoby – vinica Cirkvi, rodiny, spoločenstiev, farnosti ... Zároveň opätovne povzbudil prítomných, aby sa neváhali zapojiť do práce ako kedysi robotníci vo vinici a prejavili postoj angažovanosti. „Aj spoločenstvo KOČ v Lipanoch je vinica, kam nás Pán volá – poďte pomáhať a nezašívajte sa,“ zvýraznil Heske a dodal: „ Keď človek chce, tak sa dajú prekonať rôzne limity v nás; kde je vôľa, tam je cesta.“

Kongres o triezvosti v Poľsku

O.Heske oboznámil prítomných s akciou – Národný kongres o triezvosti vo Varšave. Tam sa zverejnilo posolstvo s konštatovaním, že mládež a dospelí siahajú často po alkohole, čo však nie je iba prejav alkoholovej tradície. Dôsledky rozšíreného alkoholizmu, ako ich popísal spomínaný kongres, sú najmä v tom, že chýba v živote človeka radosť, že málo preukazujeme lásku našim blížnym a málo jej prijímame, že dôsledne neberieme Ježišove slová a skutky a nesnažíme sa vytrvať v Božej milosti. „Napriek mnohým ťažkostiam je dôležité radostne žiť svoj život, uprostred sĺz sa vedieť radovať a dávať aj prijímať lásku,“ skonštatoval Heske a vyzval prítomných, aby boli vyslancami triezvosti.

Velikán viery

Otec Heske sa podelil nakoniec aj s niekoľkými myšlienkami z článku Muž s mnohými menami, keďže tento rok bol tematicky zameraný na zakladateľa KOČ kňaza Františka Blachnického ako služobníka Nepoškvrnenej. „Pekné oslovenia sa vzťahujú na otca Blachnického - človek dôslednej viery, prorok živej viery, velikán viery, sluha Nepoškvrnenej ...,“ citoval z článku. Bližšie sa pristavil pri pomenovaní velikán viery: „Tento pojem poukazuje na to, akú mal otec Blachnický mocnú a silnú vieru. Veľký bol v tom, čo robil, pretože veril. Všetko konal v perspektíve viery. Všetko bolo pre neho skúškou a každú skúšku prekonával s vierou. Zvlášť pobyt v nemeckom Carlsbergu bol pre neho veľkou skúškou viery. Táto životná etapa bola pre neho najťažšia. „Jeho viera nebola spojená s kapituláciou, ale s neustálym zápasom,“ doplnil Heske a na záver povzbudil prítomných, aby vytrvali vo svojej viere ako otec Blachnický.

Pavol Kall