Vianočné stretnutie HSŽ, KOČ a Domácej cirkvi v Lipanoch, 27. decembra 2017

Lipany

Na konci občianskeho roku, v tretí deň Vianočnej oktávy, sa stretli členovia, kandidáti a sympatizanti Kruciáty oslobodenia človeka, Hnutia Svetlo-Život a Domácej cirkvi v Lipanoch, aby spoločne poďakovali Bohu za uplynulý rok prežitý v spoločenstve.

Program pozostával z modlitby Korunky k Božiemu milosrdenstvu, zo svätej omše a vianočnej večere. Prišli starší, mladší aj rodiny s deťmi. V homílii sa prihovoril k prítomným moderátor Diakonie oslobodenia kňaz o. Jozef Heske. Pripomenul v úvode osobnosť sv. Jána evanjelistu, ktorého sviatok pripadá práve na 27. december. „ Symbolom tohto evanjelistu je orol, ktorý letí vysoko až ponad oblaky. Skúsme si predstaviť takéhoto kráľovského orla, ktorý letí vyššie a vyššie, a takisto aj my máme letieť, napredovať, postupovať vo svojej viere. Pred nami je veľmi dôležitá úloha – duchovný rast. To znamená nezaspať - my si nemôžeme myslieť, že stačí, čo sme doteraz urobili. My si nemôžeme myslieť, že sme na vrchole duchovného života. Musíme stále rásť, napredovať, lietať vyššie a vyššie. My máme rásť vo viere v pokore, a nie v pýche. ... viera si vyžaduje rast, a nie zakrpatenie,“ zdôraznil o. Jozef a spomenul, že podľa tradície bol sv. Ján apoštol miláčikom Ježiša a počas poslednej večere mal hlavu blízko Ježišovho srdca, načúval tlkotu jeho srdca a bol hlboko ponorený do jeho prítomnosti. „K čomu nás tento obraz povzbudzuje? Aby sme aj my mali hlboký vzťah s Kristom, ktorý je osobný; vzťah, v ktorom mu dávame svoje srdce, svoju lásku i vášeň. A tento osobný vzťah s Kristom má byť základom našej viery, ktorá si vyžaduje vzrast, napredovanie, kráčanie, lietanie. ... tento vzťah nemôže zakrpatieť, akonáhle sa prestane rozvíjať, prestane existovať,“ povedal o. Jozef a neskôr počas homílie vyslovil aj niekoľko otázok, ktoré si môže položiť ktokoľvek z nás, kto to myslí so svojím duchovným životom vážne: „Prijal som Pána Ježiša do svojho života a do srdca ako svojho Pána a Spasiteľa? Postavil som ho na prvé miesto vo svojom srdci? Mám k Ježišovi svoj osobný vzťah? Som zaplavený vášňou k Ježišovi? Prešiel som osobnou evanjelizáciou?“ O. Jozef tu doplnil, že práve cieľom evanjelizácie je prijať Ježiša do svojho života, dať ho na prvé miesto a ustanoviť ho za svojho Pána a Spasiteľa, nastúpiť do školy Kristovho učenia a na cestu duchovného vzrastu vo viere. O evanjelizácii a duchovnej formácii hovoril už otec František Blachnický – zakladateľ spoločenstva. „Raz povedal, že spoločenstvo, ktoré založil, má byť hnutím duchovne dospelých laikov, duchovne vyzretých a vyformovaných. To je naša vízia, to je to lietanie vyššie a vyššie, to je aj vízia nášho spoločenstva. Ako spoločenstvo máme rásť a napredovať. Buď zakrpatieme, alebo budeme napredovať a prinášať duchovné ovocie,“ pripomenul o. Jozef a zaželal prítomným, aby sa aj na príhovor sv. Jána evanjelistu správne rozhodli. V závere priblížil príbeh o jednej čajke, ktorá s ostatnými čajkami žila na smetisku a mala zakrpatené krídla, ale ona sa rozhodla, že bude lietať, a aj napriek pádom, zraneniam i výsmechu ostatných to dokázala. „Náš život nie je o tom, že zakrpatieme, ale o tom, že s pokorou a bázňou Božou budeme rásť a napredovať,“ uzavrel o. Jozef.

Svätú omšu sprevádzala hrou na klavíri i spevom Julka Miženková a do liturgie sa aktívne zapojili aj členovia spoločenstva. V rámci obetných darov priniesli svoju abstinentskú deklaráciu dvaja prítomní. Nech im Pán pomáha pri dodržiavaní abstinentského záväzku. Počas vianočnej večere si prítomní pozreli fotografie duchovných akcií uplynulého roku, zaspievali si koledy a deti sa zahrali niekoľko hier s rodičmi a animátormi. V závere podujatia zúčastnení predniesli v modlitbe Pánovi svoje prosby, napísané na papierikoch. Nech aj toto vianočné stretnutie prinesie hojné duchovné ovocie a pomôže všetkým v duchovnom raste.

Prinášame ešte jeden krátky rozhovor s členkou KOČ Dankou, ktorá sa zúčastnila na vianočnom stretnutí.

Čo pre teba osobne znamená, že patríš do tohto spoločenstva?

V KOČ som od roku 2013 a zložila som „doživotné sľuby“, predtým som bola rok ako kandidát. Za tie roky som sa zúčastnila mnohých podujatí. Pre mňa osobne je to istá privilegovanosť patriť k takýmto výnimočným ľuďom, k takémuto hnutiu, kde to nezačína a nekončí iba modlitbou, chválami, ale kde to žije obetou, skutočnou obetou pre iných. Veď zriecť sa alkoholu pre dobro iného je v dnešnej dobe hrdinstvom. Je to cesta proti prúdu a je super na tejto ceste nekráčať sám. Spoznala som skvelých ľudí, ich životné osudy a silu bojovať. Spolu, s Božou pomocou, vidiac už na tejto zemi ovocie svojej obety. Je to úžasné a som vďačná Bohu, že ma do KOČ priviedol. Táto doba je doba svedectiev a je mi cťou, že môžem byť aj ja svedkom Božieho riadenia v mojom živote, v živote mojej rodiny, mojich blízkych. A chcem o Bohu hovoriť, povzbudzovať ľudí, dávať im nádej, hľadať zmysel života.

Ako vnímaš samotné vianočné stretnutie?

Napriek tomu, že som v KOČ dlhšie, tento rok som sa vianočného stretnutia zúčastnila po prvýkrát. Bola to príležitosť ďakovať za dielo KOČ na svätej omši aj pri spoločnej večeri. Bol to čas porozprávať sa, zoznámiť sa s ľuďmi, pospomínať, povzbudiť sa. Bol to čas aj na výmenu názorov, aj na nové nápady - jednoducho príjemné zastavenie sa vo sviatočnom čase.

Pripravil: Pavol Kall