100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. júna 2018

Dnes je pondelok 25. jún 2018 , meniny má Tadeáš , zajtra bude mať meniny Adriána. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Najväčší dôvod je výchova nového človeka

Kňaz Jozef Heske pôsobí ako moderátor Diakonie oslobodenia. Porozprával nám o Kruciate oslobodenia človeka a prezradil aj to, ako sa on dostal k tejto iniciatíve.

Ako to bolo v čase formovania Kruciaty oslobodenia človeka / ďalej KOČ / na Slovensku?

Prvé myšlienky prichádzali s Hnutím Svetlo-Život. KOČ je idea, myšlienka, iniciatíva, dielo, služba ... Navonok toto dielo pôsobí skrze stanice. Prvá stanica vznikla v Levoči.

KOČ však vznikla v Poľsku.

Pokiaľ KOČ začínala na Slovensku, tak z Poľska prichádzali pomáhať. Teraz to nie je aktuálne. Prepojenie je skrze moderátora Diakonie oslobodenia – kontakt, komunikácia, návštevy, púte, sympóziá ...

Napriek tomu, že KOČ funguje na Slovensku pomerne krátko, predsa sa už zapísala do spoločnosti svojimi aktivitami a najmä tým, že jej členovia sa rozhodli pre dobrovoľnú abstinenciu od alkoholu, aby tento záväzok obetovali za tých, ktorí sa nevládzu dostať zo zovretia alkoholovej závislosti vlastnými silami. Aký je však najväčší dôvod, prečo bola založená táto iniciatíva?

Najväčší dôvod je výchova nového človeka. Motivácia je LÁSKA - obetovať sa, pripojiť sa do armády Gedeonovho vojska a zápasiť o slobodu a dôstojnosť človeka, budovať nové spoločenstvo, pretvárať spoločnosť novou kultúrou.

Členovia a kandidáti KOČ sa pravidelne stretávajú na modlitbových a formačných stretnutiach. Čo je ich úlohou a cieľom?

No to je model fungovania KOČ. Môže byť aj iný model. Lepší. No momentálne funguje práve tento - modlitebné a formačné stretnutia. Modlitba je jeden z pilierov KOČ. Je tam ešte aj evanjelizácia a spomínaný pôst vo forme dobrovoľnej abstinencie a tiež formácia, ktorá je veľmi potrebná, aby sme neostávali iba na rovine duchovno- emocionálnej, ale aby sme išli do duchovnej hĺbky. U nás na Slovensku sa pestuje tzv. náboženský turizmus - z akcie na akciu, a to za účelom duchovného konzumu. Ostáva to potom na plytčine. Treba ísť do hĺbky a k tomu napomôže formácia.

V akej štruktúre na Slovensku v súčasnosti funguje KOČ?

Zatiaľ oficiálne prvá centrálna stanica je v Levoči. Avšak musíme prehodnotiť aj ostatné oblasti a spoločenstvá a iniciovať vznik filiálnych staníc a stanovíšť. Ale to má svoje podmienky, napr. skupina ľudí zapojených do diakonie oslobodenia.

Aktivity KOČ i svedectvá tých, ktorí kedysi bojovali s nejakou závislosťou, možno nájsť aj na stránke www.kruciata.sk a v časopise Echo. Ako vnímate tieto prostriedky, cez ktoré sa šíri myšlienkové posolstvo KOČ?

Je to super vec. Som veľmi povďačný p. Štefanovi za vedenie stránky. Časopis ECHO bol pre tých, ktorí sa „nekamarátili“ s internetom. Od roku 2009 vychádzalo toto periodikum. Po zmene grafičky sa to nejako pozastavilo. Asi rok už nevychádza. Hľadáme grafika. Čakal som, že niekto z „neinternetových“ ľudí bude burcovať, že prečo nevychádza časopis. Ale nikto! Ani slovo. Takže to vnímam ako znak, že vydávanie časopisu Echo bude (je) prerušené (zrušené). No internetová stránka KOČ je vynikajúca vec.

KOČ organizuje viaceré zaujímavé podujatia, ktoré majú evanjelizačný, formačný aj osvetový charakter. Patria sem napr. sympózium KOČ, Slovenská púť k hrobu otca zakladateľa Františka Blachnického v poľskom Kroscienku, duchovné cvičenia KOČ v Smižanoch ... Čo je teda ich zmyslom?

K sympóziu by sa najlepšie vyjadrili organizátori z Levoče. Sú to vynikajúce podujatia s duchovným a odborným programom. Púte do Kroscienka vyjadrujú túžbu, aby ľudia lepšie spoznali život a dielo zakladateľa otca Blachnického. Duchovné cvičenia KOČ sú pre tých, ktorí chcú ísť do hĺbky duchovného života. Je to aj možnosť zažiť spoločenstvo.

Osobnosť poľského kňaza Františka Blachnického, ktorý založil Kruciatu oslobodenia človeka v Poľsku, je veľmi silno prítomná v tejto iniciatíve, a to aj na Slovensku. Čím je tento kňaz inšpiratívny aj pre dnešného moderného človeka?

Práve osobným prijatím Pána Ježiša a uznaním ho za svojho Pána a Spasiteľa – to je východiskový bod na ďalšiu cestu formácie nového človeka, ktorý je slobodný, nezištný a slúžiaci. A to sa má prejaviť v každej oblasti života.

Je KOČ najmä o tom, že jej členovia zápasia za dôstojnosť a slobodu človeka, zotročeného rôznymi aj novodobými závislosťami?

Pred našimi očami by mal byť nový človek s novým srdcom, novým pohľadom na život a svet, s novou motiváciou, novými vzťahmi...

Ako sa môžu konkrétne angažovať členovia KOČ vo svojich farnostiach, rodinách či na pracoviskách?

Tak to záleží od podmienok v každom prostredí; každé prostredie je špecifické. Čo má byť spoločné? Sú to už spomínané piliere KOČ: modlitba, apoštolát a pôst vo forme dobrovoľnej abstinencie. Formy a spôsoby angažovania závisia od ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v danom prostredí. Tu nie je vhodná uniformita a centralizácia.

Predstupňom v KOČ je kandidátstvo. O čo ide?

Odpovedám textom príručky KOČ, bod VI./2.: „Predsavzatie abstinencie v zhode s rozhodnutím vstúpiť do KOČ sa má písomne deklarovať a zapísať do "Knihy skutkov oslobodenia", ktorá sa nachádza v každej stanici. Sú dve formy abstinentských záväzkov: 1./ na jeden rok - čím sa stáva kandidátom do KOČ; 2./ na čas členstva v KOČ - čím sa stáva členom KOČ. Napísanie deklarácie má charakter záväzku voči spoločenstvu KOČ, pričom každý má možnosť rezignácie vo chvíli vystúpenia z radov KOČ. Ponecháva sa na slobodnom rozhodnutí každého, kto sa prihlasuje do KOČ, či chce svoj záväzok dodatočne umocniť prísľubom daným Matke Cirkvi a skrze ňu Kristovi (v tomto prípade môže niekto zložiť tento prísľub na celý život).“

Ako ste sa vy osobne dostali ku KOČ?

Cez Hnutie Svetlo-Život. Veľmi ma povzbudil a inšpiroval otec Michal Zamkovský, druhý národný moderátor HSŽ na Slovensku.

A ako vás obohacuje po duchovnej i ľudskej stránke toto dielo?

Prežívam slobodu božieho dieťaťa. Učím sa správne narábať s darom slobody. Uvedomujem si silu modlitby za oslobodenie. Učím sa vedieť pochopiť človeka. Byť ľudským. Dáva mi to dôslednosť a svedomitosť vo veciach. KOČ je pre mňa božie dielo. Nech je za toto dielo Pán oslávený!!!

Za rozhovor ďakujeme otcovi Jozefovi Heskemu.

Moja cesta ku KOČ / z výpovedí členov KOČ /

Ako ste sa vy osobne dostali ku KOČ a čím vás najviac oslovuje?

Vlado: Ku KOČ som sa dostal cez spoločenstvo Hnutie Svetlo-Život / ďalej HSŽ /, ktoré mi dávalo silu kráčať za Kristom v zlom, ale aj v dobrom. HSŽ som začal navštevovať v roku 2007. Zoznámil som sa s pravidlami KOČ, najmä s tromi hlavnými podmienkami, ktoré bolo potrebné plniť a zároveň dodržiavať. V roku 2008 som podpísal kandidátstvo na jeden rok, to sa zopakovalo aj v roku 2009. Rok 2010 bol pre mňa prelomový v spojitosti s KOČ, lebo v poľskom meste Kroscienko v deň spoločenstva pri hrobe o. Blachnického som podpísal deklaráciu za člena KOČ, teda zrieknutie sa alkoholu na stálo.

Bibiana: Ku KOČ som sa dostala cez môjho manžela, ktorý mal problém s alkoholom. Spočiatku som nemala záujem navštevovať stretnutia KOČ, ale nakoniec, asi po roku, odkedy tam začal chodiť môj manžel, som išla aj ja. Ľudia z KOČ nám veľmi pomohli. Rýchlo usmernili manžela na detoxikáciu a potom na liečenie na Prednú Horu. V spoločenstve, podľa výpovedí ľudí, som zistila, že nie je dobré, aby bol v domácnosti alkohol, aj keď ja sama s ním nemám problém. Aby to nedráždilo manžela. Ale ja som sa ho nechcela príležitostne zrieknuť. Ľudia v spoločenstve boli veľmi milí. Mali podobné problémy, a tak sme si hneď porozumeli. Začala som sa tam cítiť dobre. Ako medzi svojimi. Malo to aj duchovný ráz. Kňaz viedol stretnutia. Čítalo sa zo Svätého Písma.

Gitka: O KOČ sme sa dozvedeli s mojím manželom Mariánom na našich prvých Oázových duchovných cvičeniach pre rodiny. Už je tomu určite viac ako 25 rokov. V tom čase mal môj brat veľký problém s alkoholom. Tu som sa prvýkrát postavila v pravde a povedala si, že môj brat je chorý závislý človek a ja mu chcem pomôcť. Najprv ja a potom aj môj manžel sme si dali záväzok nepiť alkohol. Za môjho brata som sa veľa modlila a prosila Pána, aby ho uzdravil. Začali sme sa viac s mojím manželom angažovať v diele KOČ. Heslo KOČ je „Pravda vás vyslobodí“. Cez závislosť môjho brata som sa aj musela pozrieť na seba v pravde a prehodnotiť, aká je moja viera - či ozaj verím Pánovi, že môže môjho brata oslobodiť z pút závislosti, a pozrieť sa v pravde, prečo chcem, aby bol môj brat uzdravený. Či to chcem kvôli sebe, mojej rodine alebo kvôli mojej mame, ktorá veľmi trpela jeho závislosťou. Prešlo viac rokov - ja som v boji o záchranu môjho brata padala, vstávala a postupne Pán očisťoval aj môj motív a upevňoval ma v presvedčení, že stojí pri mne a vie o mojom probléme. Veľmi som prosila Pána, aby sa mu dal spoznať, aby aj on mal život v slobode, a nie v otroctve. V tomto čase nám boli veľkou oporou naši priatelia z KOČ v Levoči. Pán sa môjho brata dotkol a on sa rozhodol ísť na liečenie a skoncovať zo závislosťou. Ani táto cesta nebola ľahká, ale dobrý Boh stál pri mojom bratovi a stojí dodnes, teraz už pri jeho niekoľkoročnej abstinencii od alkoholu.

Prečo ste sa teda rozhodli vstúpiť do KOČ?

Vlado: Moje rozhodnutie vychádzalo z vnútra môjho srdca a pokladal som za povinnosť niečo urobiť preto, aby som aj ja mohol a chcel niekoho zachrániť a zbaviť ho alkoholu, ako aj mne to bolo dané v roku 2003, kedy som začal žiť bez alkoholu.

Bibiana: Bolo to Božie volanie. Ja som veľmi nechcela. Cítila som sa zranená a ukrivdená z manželovho alkoholizmu a ešte k tomu sa mi zdalo priveľa, aby som sa kvôli nemu zriekala občasného požívania alkoholu. Napríklad na oslavách. Ale pri modlitbe zasvätenia sa Panne Márii a odovzdania sa jej, pri slovách o zriekaní sa alkoholu a úplnej nezávislosti od neho a obetovaní abstinencie za bratov a sestry, ktorí majú problém oslobodiť sa zo závislosti, som cítila chvenie v celom tele a nedalo sa to už opakovane vydržať. Vedela som, že ma Boh volá na túto cestu. A tak som súhlasila. Nedalo sa odolať. Vtedy som pocítila úžasný vnútorný pokoj. A som za to vďačná do dnes.

Gitka: Hlavným dôvodom bola závislosť môjho brata. S odstupom rokov, ale na to pozerám ako na obrovskú Božiu milosť pre celú našu rodinu. Moja a manželova dobrovoľná abstinencia od alkoholu chráni naše manželstvo a naše vzťahy v rodine. Okrem svojej pokrvnej rodiny máme aj veľkú rodinu v KOČ, ktorá je nám neraz pomocou a oporou v ťažkostiach, ktoré život prináša.

V čom vnímate najväčší posun vo svojom živote po tom, ako ste vstúpili do KOČ?

Vlado: Ako človek som začal pociťovať nejaké zadosťučinenie a zároveň snahu, že aj týmto spôsobom sa dá pomôcť ľuďom, ktorí sú na dne a sami si už nedokážu pomôcť. Aspoň sa pokúsiť, lebo stále si treba uvedomiť, že jedine Boh môže uzdravovať, my môžeme len spolupracovať, aj keď je to v dnešnom svete ťažké, ale je potrebné kladne zmýšľať a veriť, že sa to môže stať.

Bibiana: Po sľube abstinencie - už je to asi 11 rokov- som sa oslobodila od samej seba. Teda, prinieslo mi to slobodu. Spoznala som množstvo hodnotných ľudí, s ktorými sa stretávame raz týždenne. S niektorými aj menej. Ale vždy sa z toho teším. Je to duchovná cesta. Forma pôstu. A ten je vždy dobrý. Posilňuje ducha, ozdravuje telo, upevňuje vôľu. A v čom vnímam posun vo svojom živote? Chcela by som povedať, že som sa trochu polepšila, ale netrúfam si. Keď sa mi podarí niečo dobré, stále je to len Božia milosť. Nie moje schopnosti. A všetko, čo nám Pán dáva, je dobré pre nás. Aj tú abstinenciu. Zasa dobré pre mňa, môjho muža a moje deti. Potešilo by ma, keby to bolo dobrým svedectvom v mojej práci. Stále prichádzajú pokušenia. Chcela by som vytrvať vo vernosti vo svojej rodine aj vo verejnom živote.

Gitka: Zmenil sa môj pohľad na život, naučila som sa viac dôverovať Bohu a veriť, že dobrý Boh má s naším životom skutočne nádherný plán. Veriť, že Pán stojí pri každom človeku – v dobrom aj „zlom“, že on stále čaká, že túži po tom, aby sme mu odovzdali svoj život a on sa postará.

Ako sa snažíte vy osobne angažovať v rámci KOČ?

Vlado: Raz mesačne sa stretneme, kde modlitbou a preberaním témy si osvojujeme myšlienky, ktorými sa máme riadiť, aby nám Duch Svätý pomohol v napredovaní a osvojovaní si zásad a viedol nás cestou triezvosti. V každom prípade v nás má rezonovať hlavná myšlienka – uplatňovať zásady triezvosti, aby aj náš príklad života ukazoval ľuďom, ako sa dá pomáhať.

Bibiana: Angažujem sa podľa možností. Samozrejme, dalo by sa aj viac. Ide o to, ako si nastavíme hodnoty. Raz do týždňa chodievame s manželom na stretnutie KOČ. Snažím sa byť milá k ľuďom, ktorí tam sú. Aj k ľuďom z Útulku sv. Františka. Porozprávame sa. Zdieľame starosti aj radosti. Zúčastňujeme sa pešej púte zo Starej Ľubovne do Levoče na sviatok Návštevy Panny Márie. To mám veľmi rada. Raz ročne chodievame aj na duchovné cvičenia, na púť do Turzovky a Lagiewnikov v Poľsku. Na jeseň sa zúčastňujeme sympózia KOČ. Moja srdcová záležitosť sú ale púte do Medžugoria. Tam som našla podstatu môjho kresťanského života. Vlastne mi to zmenilo život. Pravidelná modlitba posvätného ruženca a pôst dvakrát do týždňa o chlebe alebo inom pečive a o vode, alebo čaji. Nádhera. A zase sme pri tej Božej milosti. Lebo sama od seba by som to nikdy nedokázala. Vlastne mi to predtým, kým som nebola v Medžugorí, ani nenapadlo. Som vďačná Pánu Bohu za túto cestu života spolu s Kruciatou oslobodenia človeka. Aj keď niekedy si posťažujem, viem, že je to dobrá cesta.....

Gitka: Chodíme na stretnutia KOČ v Levoči. Pomáhame, ak sa dá, pri organizovaní podujatí, pútí a duchovných cvičení KOČ.

Pripravil: Pavol Kall

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign