Na jubilejnej 10. Slovenskej púti v Kroscienku nad Dunajcem

Posledná augustová sobota sa stala požehnaným a hodnotne prežitým časom na jubilejnej púti Hnutia Svetlo-Život a Kruciaty oslobodenia človeka k hrobu zakladateľa tohto hnutia, kňaza a Božieho služobníka Františka Blachnického. Heslo púte znelo: Vyslobodení a vyslobodzujúci. Pripomeňme, že podstata HSŽ spočíva v živote nového človeka, ktorý prežíva naplno slobodu Božieho dieťaťa a stáva sa v službe darom pre iných.

Predpoludňajší program tvorili modlitba chvál, prednáška pani Stanislawy Orzel - blízkej spolupracovníčky Františka Blachnického a svedectvá o Božom mocnom pôsobení v živote človeka. V prednáške priblížila pani Stanislawa svoju cestu do prvej Kruciaty, z ktorej potom vyrástlo Hnutie Svetlo-Život. Práve v tom období v 50-tych rokoch minulého storočia spoznala otca Blachnického. „Ja som sa učila slobode v Kristovi práve od otca Františka,“ zdôraznila. Poukázala na Kruciatu ako na súčasť charizmy HSŽ a s radosťou skonštatovala, že toto spoločenstvo pretrvalo aj v ťažkých časoch. Ako ďalej vyplynulo z prednášky, evanjelizácia a oslobodenie sa stali uholnými kameňmi pôsobenia otca Blachnického, pričom dával akcent na potrebu záchrany dôstojnosti človeka. „Naša dôstojnosť spočíva v tom, že sme Božie deti ... a iba slobodný človek môže viesť iných k slobode,“ zvýraznila pani Stanislawa s tým, že Panna Mária bola prvým úplne slobodným človekom, slobodným od hriechu, a učí nás oddávať sa Kristovi a slúžiť. „Sloboda sa môže realizovať iba cez život v pravde,“ pripomenula a doplnila, že človek je Bohom povolaný k tomu, aby učinil zo seba dar pre iných. „Sloboda je láskou voči Bohu a blížnemu,“ zaznelo z úst pani Stanislavy, ktorá hovorila aj o dôležitosti oslobodenia od strachu, egoizmu, ľahostajnosti, od toho, čo si o nás myslia druhí, a toto oslobodenie sa deje cez podanie ruky blížnemu a cez pravdu. V súvislosti s poslaním a prostriedkami Kruciaty vysvetlila dôležitosť modlitby, pokánia a pôstu, zdôrazňujúc myšlienku: nepijem, lebo milujem. „Ľudia, ktorí tvoria novú kultúru, tvoria nové zvyky a obyčaje a nepočúvajú súčasné rôzne klamstvá, žijú Kristovou pravdou a vedia, prečo žijú,“ podčiarkla pani Stanislawa so zreteľom na obnovu národov a znovunájdenia ľudskej dôstojnosti. V závere vyzvala prítomných, aby napĺňali svoj život láskou a službou voči zotročeným ľuďom a ponúkla aj ľuďom zo Slovenska kurzy a školenia, kde sa dá naučiť efektívnejšej službe, aby sa iní stali naozaj slobodnými cez našu službu. „Boh nás chce poslať ako Nehemiáša, ktorý išiel zachrániť národ, alebo ako Gedeona, aby išiel oslobodiť národ. Keď milujem, som schopný pomáhať, lebo láska je oslobodzujúca,“ zhrnula pani Stanislawa a dodala, že korene života Františka Blachnického zrodili mnohých nových a slobodných ľudí. Evanjelizácia a oslobodenie je aj naša úloha, a to skrze lásku, pravdu a modlitbu, ako skonštatovala na úplný záver prednášky.

Z homílie otca Králika

Popoludní nastala chvíľa, keď sa cez moderovanú adoráciu Boh priblížil k človeku. Vrcholom podujatia bola slávnostná svätá omša. V úvode homílie otec Zdenko Králik pripomenul, že tento rok je rokom 40. výročia vzniku diela KOČ, ale aj 40. výročia od konania prvej oázy na Slovensku. Pri výročí KOČ spomenul výzvu dnes už svätého pápeža Jána Pavla Veľkého, aby bola vyzdvihnutá ochrana dôstojnosti každého jedného človeka a doplnil aj jeho veľmi známe a inšpiratívne slová z roku 1978 o tom, že sa nemáme báť a že máme mať otvorené srdcia dokorán pre Krista. Ďalším výročím, pri ktorom sa pristavil otec Zdenko, bolo 40 rokov od konania prvej oázy nového života III. stupňa v Ríme. Táto oáza zavítala k pápežovi Jánovi Pavlovi II., keďže pred zvolením rád chodieval na oázy. „Na každé toto výročie môžeme pozerať aj vo svetle smeroviek nového človeka, ktoré sú pravidlami spoločenstiev Hnutia Svetlo-Život, lebo každé toto výročie poukazuje špecificky na niektorý oázový stupeň, alebo na pravdu, ktorá sa nám ponúka. Pri týchto výročiach treba sa pozrieť aj na ich odkaz a nanovo ho aplikovať do svojho života, aby tento odkaz priniesol život v našich životoch, a aby sme ho odovzdávali ďalej“ povedal otec Zdenko Králik a pri výročí prvej oázy na Slovensku priblížil prvú základnú smerovku, ktorá pozýva účastníkov oázy k tomu, aby prijali Ježiša do svojho života a uznali ho za svojho Pána a Spasiteľa. Aj v mene prítomných sa zamýšľal nad tým, ako je to teraz, po rokoch, s nami a naším vzťahom k Ježišovi. „Je Ježiš mojou jedinou cestou k Otcovi, je naozaj mojím Pánom, naozaj som mu odovzdal život úplne, aby ho viedol, alebo som niekomu inému dovolil, aby riadil môj život?“ Zároveň pozval veriacich k tomu, aby nanovo odovzdali svoj život Ježišovi.

Výročie vzniku KOČ je spojené so smerovkou, ktorá nás pozýva k novej kultúre, spočívajúcej v oslobodení človeka od všetkého, či ničí jeho dôstojnosť. „To je program pre každého z nás na celý život, tento program nás urobí slobodnými a cez nás môže urobiť slobodnými iných, ktorí sú zviazaní rôznymi otroctvami,“ rozvinul myšlienku otec Zdenko. Našou úlohou popri evanjelizácii, ako ďalej pokračoval, je teda aj oslobodenie, ktoré sa prejavuje v pomoci a službe iným ľuďom, aby boli slobodní. „Pozývam vás, aby sme novú kultúru prijali za svoju a aby bola svedectvom pre naše okolie,“ s jasným motivačným nábojom zaznelo z jeho úst.

Výročie prvej oázy III. stupňa má podľa otca Zdenka úzky súvis so smerovkou, ktorá hovorí o Cirkvi ako o spoločenstve putujúceho Božieho ľudu zjednoteného s Bohom, a ktoré je jediným prostredím života, kde sa môže rozvíjať nový človek. „Máme byť Bohu vďačný, že nám daroval Cirkev. Ježiš nám dal Cirkev, aby sme neboli sami, ale aby sme kráčali spolu. Aký je môj vzťah k Cirkvi? Milujem ju ako svoju matku?...“ zamýšľal sa a vzápätí vysvetlil, že táto smerovka nás pozýva k našej starostlivosti o Cirkev, aby sme boli v rámci nej aktívni, aby sme ju podporovali tiež modlitbou. V závere povzbudil prítomných k tomu, aby prispievali k premene sveta a prinášali svetu nádej.

Postrehy účastníkov

„Hnutie a Kruciata mi dali veľa, lebo je to veľmi prospešná vec, ktorá buduje vzťahy v rodine. Alkohol je pliaga a rozbíja rodiny a cesta Kruciaty ukazuje, ako sa dá oslobodiť od alkoholu a potom ako sa zbližujú manželstvá a ako sa potom kvalita života v rodine zlepšuje.“
Stanislav z Prešova.

„Opakovane sem chodím so spoločenstvom Kruciaty, je to také pozastavenie sa a znovuobnovenie ideálov a poslania Kruciaty. Dnešné svedectvo ma veľmi obohatilo v tom, že pravda oslobodzuje a že môžeme byť darom pre iných v službe; keď my budeme oslobodení, tak môžeme iným pomôcť.“
Mária z Levoče

„Kruciata je veľkou silou a čím častejšie sa chcem stretnúť s otcom Blachnickým, on nám pomáha vo všetkom. Lebo máme veľa problémov v rodinách a farnostiach s alkoholizmom a inými závislosťami, preto čerpáme silu, aby sme mohli obohacovať našich bratov a podať ruku tým, ktorí to potrebujú.“
Rozália z Lendaku

„Prišiel som sem s rodinou, aby som si pozrel to miesto, kde vznikla oáza. Je tu príjemné prostredie a je to tu v oázovom duchu. Práve v prírode sa dá hľadať veľkosť Boha a uvažovať nad tým, čo Pán pre nás všetko stvoril, aby sme tu nažívali, a chváliť ho a zvelebovať jeho veľkosť.“
Marián z Trnavy

„Pôsobíme v HSŽ v rodinnej vetve, kde slúžime. Na púti v Kroscienku riešime hudobnú diakoniu a som tu na púti prvýkrát. Teším sa na adoráciu, je to pre mňa silný moment, kedy nechávam Pána, aby sa priblížil ku mne. Tešil som sa tiež na svedectvá. Je to posilnenie pre vieru, kedy vidieť, ako Boh koná v životoch ľudí.“
Peter z Kežmarku

„Prišiel som sem z vlastného popudu, ale taktiež ma poprosil otec Heske o službu organistu pri svätej omši. Už dlhšie som sa chystal viacej spoznať život a pôsobenie otca Blachnického. Areál je tu veľmi veľký a určite sa tu plánujem vrátiť. Zvlášť ma oslovili svedectvá o tom, ako Boh pôsobí v životoch ľudí aj na príhovor otca Blachnického, chystám sa vyprosiť si milosti aj cez tohto kňaza a Božieho služobníka.“
Valentín z Malého Šariša

„Zaujímavý program bol už doobedu. Napríklad chvály a svedectvá. Potom nadišiel čas na svätú omšu ako vyvrcholenie celého programu. Chceme tu tiež zúročiť tú ročnú formáciu, ktorú máme za sebou. Konkrétne s manželkou som bol na oáze III. stupňa v Nitre. Práve v Kroscienku je tá oázová kolíska a radi prichádzame na miesta, kde to všetko začínalo.“
Tomáš z košickej oblasti

„Prišla som tu s manželom a tromi synmi. Som tu prvýkrát. Je tu taký pokoj, osobitne ma oslovili svedectvá. Priviedla ma tu veľká túžba, keďže v oázovom hnutí som 20 rokov, postupne do oázy vstupujú aj moji tínedžeri, takže som chcela ísť na miesto, kde to všetko vzniklo.“
Marika z Trnavy

Pripravil: Pavol Kall