Svätá omša a adorácia za oslobodenie a uzdravenie v Lipanoch, 11. septembra 2019

V stredu 11. septembra sa veriaci zišli v Kostole sv. Martina v Lipanoch, aby sa spoločne modlili za oslobodenie a uzdravenie zo závislostí pre tých, ktorí sú nimi spútaní. Najprv obetovali na tento úmysel modlitbu posvätného ruženca. Potom pokračoval program svätou omšou a adoráciou.

„Ježiš Kristus nás vykúpil svojou smrťou na kríži a spasí toho, kto chce byť spasený,“ povedal v úvode homílie kaplán Dušan. Hovoril o dôležitosti oslobodenia zo závislostí a naviazaností na rôznych démonov dnešnej doby; oslobodením sa človek otvára Božej láske ako Božie dieťa, ako dieťa Máriinho srdca. „Potrebujeme oslobodenie a uzdravenie srdca, ale sami toho nie sme schopní,“ zdôraznil s tým, že závislosť len tak sama nepopustí, a preto potrebujeme hľadať a spoznávať, ako Boh odpovedá na naše volanie. Ako ďalej rozvinul myšlienku, Boh odpovedá cez Sväté Písmo, cez ticho a rozjímanie, ale aj cez vnútorné vnuknutia a vnuknutia nášho srdca, a napokon Boh hovorí aj cez ľudí. „Najväčším trikom diabla je porovnávanie sa s ostatnými,“ podotkol kaplán k téme oslobodenia a podčiarkol, že keď pociťujeme v srdci nepokoj a nervozitu, dôverujme o to viac Bohu. Zdôraznil dôležitú pravdu o tom, že ak nedáme Bohu v živote prvé miesto, ak ho nemilujeme nadovšetko a nenájdeme si čas na modlitbu a svätú omšu, tak nemôžeme byť oslobodení od toho, čo nás spútava. „Boh chce počúvať o našich problémoch a ťažkostiach,“ zaznelo v homílii. V tejto súvislosti zdôraznil kaplán potrebu vyznávať pri každej sviatosti zmierenia aj to, že sme Boha nemilovali celým srdcom. „Je na nás, či chceme dať svoje srdce Bohu,“ pripomenul v závere homílie. Počas adorácie nastala chvíľa osobného stretnutia sa s Pánom v Oltárnej Sviatosti, kedy prostredníctvom kňaza zaznievali chvály, ale aj prosby či odprosenia za naše hriechy.

Prinášame aspoň jeden postreh účastníka tohto duchovného programu:

„Tak ako hovoril pán kaplán, že Boh odpovedá človeku cez Sväté Písmo, ako aj cez následné ticho a uvažovanie, ale aj cez vnútorné vnuknutia srdca a prostredníctvom ľudí, aj tých, ktorí sú možno v očiach sveta vyvrheľmi a na okraji spoločnosti. Môžem povedať, že som zažil počas adorácie chvíle, keď Boh hovoril ku mne aj cez tohto kňaza, ktorý prosil o uzdravenie a oslobodenie aj pre tých, ktorí možno zažili niečo bolestné v detstve alebo mladosti, alebo mali neuvedomené hriechy, ktoré však dokážu blokovať Božie požehnanie.“