Stretnutie Kruciáty v Lipanoch
V nedeľu 13.februára 2011 sa v čajovni uskutočnilo ďalšie stretnutie Kruciáty oslobodenia človeka. Na tomto stretnutí nás bolo menej. Stretnutie sme začali modlitbou. Prečítali sme si tému Brvno v oku.
Pri čítaní nás napadlo zopár myšlienok:
- vidieť nedostatky iných je veľmi ľahké, pretože na tejto zemi nikto nie je bez chýb
- každý jeden okolo nás, aj ten s tou smietkou, aj ten s brvnom je darom pre teba aj pre mňa
- niekedy môžeme vidieť smietku, brvno a niekedy môžeme vidieť to, že nášho blízkeho niečo úplne silne opantáva, robí úplne zlé veci.. A my sa môžeme tváriť, že nič nevidíme, pretože máme aj my brvno .Hej , môžem mať brvno ,ale nesmiem byť farizejom a keď sa rúti môj blížny do priepasti, tváriť sa, že nič nevidím. Láska je v tom, že nebudem súdiť, ale v láske, s úmyslom pomôcť, poviem pravdu, aby budovala, očisťovala, upozorňovala, uvádzala do svetla...Nemám to hovoriť s úmyslom ukázať svoju dokonalosť, nemám to robiť s úmyslom toho dotyčného ponížiť. Mám to povedať s úmyslom pomôcť. To je láska! Aj keď riskujem, že sa to niekoho môže dotknúť, že ma prestane brať, že si ma prestane všímať... Áno láska ide aj cez túto hranicu. Láska potrebuje odvahu. Nemám byť falošným pochlebovačom. Mám milovať...naozaj milovať. Potrebujeme sa navzájom, aby sme spoločne kráčali, vyťahovali si smietky aj brvná...to je spoločná cesta. A my po nej kráčame. (Ján Buc)
Prečítali sme si slovo moderátora a jednotlivé body sme si spoločne prebrali a uvažovali o tom, ako ich uviesť do praxe. Stretnutie sme ukončili modlitbou KOČ
Zo svedectiev účastníkov:
- začať od seba, nie potom , teraz! (Marcela)
- aj dnešné stretnutie bolo pre mňa veľkým požehnaním, keď nás otec Martin Goč vyzval, k tomu, aby sme vyšli zo seba a pomáhali závislým (Jožko)
- zaujal ma myšlienka, že aj keď niekoho napomenieme a on sa bude hnevať je to druh lásky, púť zo Starej Ľubovne do Levoči, horlivosť Poľskej KOČ (Jožko)
- ako byť verný v KOČ? Veľmi ma oslovilo to, že nie som sám tým, ktorí sa dal záväzok nepiť alkohol. Láska potrebuje odvahu (o. Martin)
Danielka
|