100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je nedeľa 19. november 2017 , meniny má Alžbeta , zajtra bude mať meniny Félix. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

ZOČI VOČI CIVILIZÁCII SMRTI

Konzumná spoločnosť

Keď r. 1971 otec F. Blachnicki bol na zahraničnej ceste v Londýne, tak  videl spoločnosť v západnom svete ako konzumnú a liberálnu. Tvrdil, že západný hodnotový a morálny systém premyslene a plánovane príde aj do štátov strednej a východnej Európy. A pritom všade spokojne vládol socializmus. Vtedy sa nikomu nesnívalo, že o 18 rokov neskôr v Európe nastúpia politické a spoločenské zmeny. Záchranu od záhuby a katastrofy videl výlučne a dôsledne v novom človeku, novom spoločenstve a novej kultúre.

Otec Franciszek spomína tieto príznaky katastrofy:  napr. ohrozenie životného prostredia, revolúcie hladných a chudobných, nebezpečie tretieho sveta, alkoholizmu a iné závislosti, sexuálna revolúcia, zabíjanie počatého života, samovraždy, vojny, nukleárne zbrojenie, rozklad tradičnej rodiny, rozvody,  neúspech  výchovného systému, mládež na okraji spoločnosti, ...

Neskôr analyzuje (rozoberá) podstatu systému konzumnej spoločnosti: charakterizuje ju  výroba  a spotreba, technicky postup v službe konzumnému postoja, pozeranie sa na človeka ako na súbor potrieb a zmyslov. Človek neskôr  dosahuje svoje šťastie cez uspokojovanie svojich potrieb. Všetko je potom len dočasné. Chýba tam rozmer večnosti. Na matériu (hmotu) sa dáva viac dôraz než na duchovnú vnútornú dokonalosť.

F. Blachnicki následne poukazuje na prvky systému konzumnej civilizácie: komfort bývania, príjemnosť nakupovania, vybudovaný systém obrazovej reklamy, chuť kupovať a mať cez TV reklamu, celá sieť obchodných domov a hypermarketov, až tak že vznikajú hotové obchodné mestské štvrte. Hovorí tiež o farebnej TV a mäkkých kresiel ako symbole konzumného postoja. Spomína ľudské rozkoše: rýchle autá, diaľnice, lietadlá a letiská,  uspokojenie vojnového inštinktu cez šport, filmový priemysel, uspokojovanie ľudskej senzáciechtivosti cez rôzne média, žiadostivosť tela, kde sex je ako zásada vytvárania ženskej módy, sex sa objavuje doslova všade,...

Otec Blachnicki hovorí o celom systéme vytvárania umelých potrieb a prostriedkov ako je nikotín, alkohol, drogy, ktoré zotročujú človeka. V rámci konzumného systému je spomínaný aj turistický, cestovný a dovolenkový ruch. Franciszek píše aj o technike a o tom, že všetko bude automatické, o vesmírnych letoch, o politike moci a panovania nad svetom, o vláde peňazí a koncernov, ...

Žijeme v dobe, keď sa tieto úvahy o. Františka napĺňajú pred našimi očami. Stojíme v konflikte s civilizáciou smrti, ktorá vyčleňuje kresťanské hodnoty z verejného a spoločenského života.

Cirkev pokračovateľov

Cirkev sa zdá v tomto čase, že je bezmocná. Možno máme poslednú možnosť uvažovať nad procesom premeny spôsobu služby Cirkvi v tomto svete.

Blachnicki nám zanechal model, ktorý máme aktualizovať. Je to aj duchovný testament a úloha na naplnenie vízie živej cirkvi. Vízia živej cirkvi – sen Otca. Tento sen nás musí rozrušiť (znepokojiť). Ak realizujeme svoju misiu a službu v Cirkvi, tak sme pokračovateľmi naplnenia túžby otca Františka.

Vždy musí byť vízia cieľa, ktorý chceme dosiahnuť. Aj vízia cesty, po ktorej chceme kráčať. Otec túto zásadu silno premietol do formácie nového človeka. To isté platí o obnove farnosti. Naším úmyslom je vierohodne ukázať, že cirkev je znak a nástroj jednoty medzi ľuďmi a Bohom a medzi ľuďmi navzájom. Cirkev prijíma všetkých ľudí. Misia cirkvi je realizovať prikázanie lásky k Bohu a blížnym.  Veď Ježiš dáva poslanie nám všetkým. Porov.: Mt 28, 18-20.

Na začiatku 21. storočia bl. Ján Pavol II. predstavil sedem cieľov, ktoré môžeme dosiahnuť:

  1. svätosť
  2. modlitba
  3. nedeľná eucharistia
  4. sviatosť zmierenia
  5. prvenstvo milosti
  6. počúvanie božieho slova
  7. ohlasovanie božieho slova

Plodom snahy dosiahnuť tieto ciele je duchovnosť spoločenstva. A toto je výzva dnešných čias, ktorú máme prijať a uskutočniť !!!

Výzva

Cirkev počas Veľkého Jubilea 2000 mala za úlohu a cieľ vierohodne ukázať svetu živého Ježiša Krista a to cez spoločenstvo. Bl. Ján Pavol II. píše v dokumente Novo Millennio advente o duchovnosti spoločenstva. Učiniť cirkev domovom a školou spoločenstva je výzva pre všetkých. Chceme byť verní Božím úmyslom. Odpovedať na najhlbšie očakávania sveta. Myslíme si, že by bolo hneď najlepšie ísť na rovinu činnosti. Ale to by bola chyba.  Prv než sa dáme na aktivitu, tak je potrebné najprv  podporiť (posilniť) duchovnosť spoločenstva. Potrebná je formácia človeka a kresťana. Tam, kde sú kňazi a zasvätené osoby, tam kde sú rodiny a spoločenstvá.

Vzorom pre duchovnosť spoločenstva je Najsvätejšia Trojica, v ktorej prevláda večná láska.  Duchovnosť spoločenstva je byť aj citlivý na vzťahy s druhými v dôvere a láske.

Ako máme na to odpovedať?  Najprv je to duchovná rovina a potom hľadanie inšpirácie, programov a vízie.

Dôraz sa kladie aj na význam laikov v cirkvi, ktorí sú v nej prítomní. Svoj význam má  ekumenizmus. Tu si uvedomujeme, že ohrozenie nie je zo strany druhých cirkví, ale ohrozením je ideológia, ktorá sa nazýva konzumizmus a liberalizmus alebo postmodernizmus. Ľudia sú duchovne ohrození. Strácajú víziu duchovného cieľa, ktorým je spoločenstvo s Bohom a ľuďmi.

Benedikt  XVI. v roku 2008 poukazuje na cirkev ako dom slova, ktorý má 4 piliere: ohlasovanie slova, sviatosti, modlitba a bratské spoločenstvo

Aj v našom spoločenstve sa zdôrazňuje duchovná obnova farnosti, ktorá prebieha cez duchovnú obnovu členov. Význam majú tieto prvky duchovného rastu: Božie slovo, Liturgia, Modlitba, Spoločenstvo, Svedectvo.

Aj v iných protestantských cirkvách sa vedie diskusia nad tým, ako budovať cirkev. Na tento plán pomáhajú tieto ciele:

-         láska k Bohu sa má  premeniť na modlitbu

-         láska k blížnemu sa mení na službu

-         činenie učeníkov sa mení na evanjelizáciu

-         krst sa mení na spoločenstvo

-         učenie sa mení  na zrelosť Kristovho učeníka

Preto cirkev evanjelizuje, tak je početnejšia, cirkev zvelebuje Pána, tak je mocnejšia, cirkev je spoločenstvom, tak je teplejšia, cirkev vedie členov k učeníctvu, tak je hlbšia a keď cirkev slúži, tak je rozšírená.

V bolesti svätých, v bolesti veriacich ...

Dnes sme svedkami toho, že sa vytratil zmysel pre posvätno. Veci, o ktorých sa neviedla diskusia, zrazu sa otvárajú, ako napr. Boh Stvoriteľ, Ježiš Kristus jediný Spasiteľ, posvätnosť ľudského života a iné. To, čo bolo v minulosti samozrejme, už dnes nie je.

Osoba pápeža je atakovaná. Vedie sa duchovný zápas. A pápež je plný pokoja a pokojom odpovedá na útoky namierené proti cirkvi.

Pápež Benedikt XVI. obracia pozornosť na to, že pravda o Bohu víťazí a s tým je spojený úpadok modiel a bôžikov, ktorí majú dnes nové tváre. Týmito bôžikmi sú napr. anonymné kapitály, terorizmus, narkotika, ideológia šíriaca neviazaný štýl života v kontraste s manželstvom a čistotou. Pápež hovorí výrazne: bôžikovia musia padnúť. Ale je to spojené vždy s bolesťou svätých, s bolesťou veriacich.

Spracoval Jozef Heske.

Porov.: WODARCZYK, A.: Oko w oko z cywilizacja smierci.  In: OAZA. Pismo Ruchu Swiatlo-Zycie. 104(V.-VI.)2012. Katowice: Stowarzyszenie Diakonia Ruchu Swiatlo-Zycie. s.28-36.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign