Ozveny z Kroscienka
1. september 2012
-Zaujalo ma svedectvo na krížovej ceste sestry Márie, ktorá hovorila, že keď pila alkohol pociťovala nenávisť voči ľuďom a upozorňovala, že ta nenávisť je úlisná (Marek)
-Do Kroščenka sme pricestovali, ako tradične 1. septembra, kde nás privítalo vľúdne počasie. Celá púť prebiehala v slávnostnej atmosfére s témou dňa Cirkev náš domov. Po úvodných organizačných oznamoch dostal slovo o. Maciej Królak. Vo svojej prednáške, ktorej mohol porozumieť každý, lebo bola prekladaná do slovenčiny, musela osloviť každého kto sa tejto púte zúčastnil. Mňa osobne zaujali slová, ktorými chcel priblížiť, aby sme si uvedomili, že Cirkev je naším domovom a kresťania svojím svedectvom života, pochopenia slova a skutkami viery obohacovať Cirkev ako vrchol nášho kresťanstva. Myslím, že aj Krížová cesta, ktorá bola pripravená naším spoločenstvom mohla zaujať každého z účastníkov. Duchovne sa musel každý potešiť, že mohol byť prítomný akcie, ktorá sa koná len raz ročne a bola určite pre každého z nás povzbudením a dlho v nás bude rezonovať. Kto sa nezúčastnil môže ľutovať. Akcia, ktorá bola prínosom pre každé spoločenstvo ale aj jednotlivcov. Musím ešte spomenúť spoločný obed kde sme mali všetko spoločné a v tom sa prejavila súdržnosť spoločenstva. Kiež by sme takýto pokoj zažívali častejšie. (Vlado)
-Ako každoročne aj tento rok ma púť do Kroščenka veľmi povzbudila. Prednáška, krížová cesta, svedectvá, svätá omša ale aj tí, ktorí sa rozhodli obetovať sa, to všetko ma uistilo, že táto cesta obety a kríža je ta správna cesta. Preto chcem s Božou pomocou so svojimi bratmi a sestrami po nej kráčať ďalej. (Hanka)
-Táto púť vo mne zanechala hlboký duchovný zážitok. V prednáške o. Macieja Królaka ma zaujal postoj ako vyzdvihol dôležitosť rodiny v Cirkvi. Ako je potrebná komunikácia a starosť tiež aj záujem navzájom o seba. Vyvrcholením pre mňa bola krížová cesta, ktorú sme pripravili mi naše spoločenstvo Svetlo –Život, ktorá bola obetovaná za všetkých závislých a zotročených alkoholom a iných závislosti. Pri spoločnom obede v prekrásnom prostredí v prírode sme vychutnávali pocit jednej veľkej rodiny, ktorá sa podelila s každým kto čo mal a každý sa zaujímal o druhého aby ten čo sedí vedľa mal čo jest. Mnoho iného mi utkvelo v pamäti a zanechalo v srdci na spomínanej mojej prvej dúfam že nie poslednej púti v Kroščenku. Amen (Hanka)
|
