Stretnutie členov a kandidátov KOČ v Lipanoch 22. januára 2014

V stredu 22. januára 2014 sa zišli členovia, kandidáti a sympatizanti Hnutia Svetlo-Život a Kruciaty oslobodenia človeka v kaplnke Charitného domova v Lipanoch, aby sa spolu modlili Korunku Božieho milosrdenstva za akokoľvek závislých a zúčastnili sa na sv. omši za uzdravenie a oslobodenie. Prišli aj veriaci z blízkych farností a filiálok. Po modlitbe Korunky pokračovalo stretnutie adoráciou, kedy otec Anton vyložil Sviatosť Oltárnu. Hudobne sprevádzal Janko Huba z Plavnice. Po adorácii nasledovala sv. omša, ktorú slúžil otec Jozef Heske. Do liturgie slova sa zapojili členovia Hnutia Svetlo-Život a Kruciaty oslobodenia človeka. V homílii otec Jozef zdôraznil význam dôvery v Boha aj v našom živote. Tak ako Dávid dôveroval svojmu Pánovi, tak aj my v dnešnom technicky vyspelom svete máme úžasnú možnosť vstúpiť do takéhoto vzťahu s naším Pánom. Denne zvádzame boje a zápasy, ale je podstatné, aby sme vytrvali a urobili všetko, čo je v našich silách. Dávid vyšiel do boja proti silnému Goliášovi. Koľkokrát aj my vychádzame do boja a možno sa obávame, ako to dopadne, možno málo dôverujeme Bohu. Dávidových päť kameňov symbolizuje aj našu prípravu pred každodennými rozhodnutiami a zápasmi. Dávid sa pripravil a čo my? Otec Jozef pobádal v homílii k tomu, aby sme boli aktívnymi, aby sme neupadli do pohodlnosti a lenivosti v našom duchovnom živote, aby sme boli činní v ohlasovaní Božej lásky vo svete. Postoj Dávida, ktorý vynaložil úsilie a pozbieral päť kameňov do kapsy, môže byť aj postojom dnešných ľudí, ktorých denne čaká mnoho konfrontácií s ponukami a pokušeniami tohto sveta. Dávid nerezignoval, ale venoval svoj čas príprave. Nakoniec vyšiel z boja ako víťaz. Stojíme v dnešnej dobe o víťazstvá nad sebou samými, nad zvodmi zlého ducha? Chceme ešte bojovať alebo je pre nás výhodnejšie zotrvať v stave záhaľky a lenivosti? Vyvíjame aktivitu v prospech rastu našej viery a duchovného života? Otec Jozef pobádal k tomu, aby sme neboli leniví a neprepadli komfortu a pohodliu, ktoré nám z každej strany ponúka svet. No pravá radosť neprýští z pocitu „spokojnosti“ z vlastnenia materiálnych vecí. Otec Jozef sa zamýšľal aj nad textom Evanjelia o uzdravení človeka s vyschnutou rukou. Slová – vystrel ruku – znamenajú aktivitu zo strany chorého voči Ježišovi. Chorý musel niečo urobiť, aby sa jeho ruka uzdravila. Slová – vystrel ruku – sú výzvou aj pre súčasných kresťanov urobiť niečo viac pre šírenie radostnej zvesti Evanjelia v tomto svete. Prišla nová doba evanjelizácie, doba oveľa väčšej aktivity laikov a ich angažovanosti v spoločnosti. V závere homílie otec Jozef opäť zdôraznil potrebu neustálej dôvery v Pána, lebo On je na našej strane, s Ním môžeme naozaj zvíťaziť nad nepriateľom našej spásy, aby sa Božia sláva šírila. Nedôvera Bohu spôsobuje, že človek nadobúda takmer pevné presvedčenie, že iba on vie lepšie vyriešiť problémy, že je väčší a Boh zasa menší. Dôležité je denne prosiť o dôveru v Pána a pripravovať sa na denné boje modlitbou, Božím slovom a prijímaním Eucharistie. Postoj založených rúk a čakania môže človeka uvrhnúť do stavu, v ktorom nemá Boh svoje miesto.

(Pavol Kall)