100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je sobota 18. november 2017 , meniny má Eugen , zajtra bude mať meniny Alžbeta. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Modlitbovo-formačné stretnutie Kruciaty v Lipanoch

23. februára 2014

V nedeľu,23. februára 2014, sa zišli členovia, kandidáti a sympatizanti Kruciaty v Lipanoch v útulnom prostredí čajovne, aby sa spolu modlili a preberali novú tému – Pokrok alebo ohrozenie. Najprv sa všetci zídení pomodlili k Duchu Svätému, a potom sa pustili do spomínanej témy. Na stretnutí sa zúčastnení zhodli na tom, že pokrok je pre človeka prospešný iba vtedy, ak mu sám nepodľahne a nestane sa jeho otrokom. Len vtedy mu budú výdobytky techniky slúžiť k dobrému, ak zostane skutočným človekom a nenadradí ich nad ľudské vzťahy. Dnes často vidieť, že sa mnohí ľudia pod vplyvom nadmerného až nezdravého používania vecí, zvlášť modernej techniky, stávajú od nich závislí a strácajú kontrolu nad svojím správaním. Novodobé závislosti nie zriedka vychádzajú práve z mylného chápania podstaty a významu vecí, ktoré nás obklopujú a ktorým mnohí zapredávajú vlastnú slobodu. Preto aj Cirkev považuje za svoju úlohu poukazovať na možné riziká a ohrozenia, ktoré môže spôsobovať pokrok v spoločnosti. Vo svete existuje veľa civilizačných úspechov a tie vplývajú kladne na život jednotlivca i celku. No, viacerým novinkám vedy a techniky možno prisúdiť nálepku – ľahko zotročujúce. Ony samé vo svojej podstate nie sú zlé, avšak pomerne ľahko im môže človek podľahnúť. V čase Pôstu si nejeden z nás dáva predsavzatia, čoho sa chce zrieknuť, poprípade čo chce obmedziť. Počítač, televízia, internet a pod. Nielen Pôst by mal byť pre nás signálom, že niečo v našom vzťahu k veciam nie je v poriadku. Práve Cirkev je tu aj preto, aby viedla s ľuďmi dialóg o možných nebezpečenstvách plynúcich z prudkého pokroku vo svete. Je dôležité uvedomovať si každý deň, kto sme, na čo sme na tomto svete, čo je naším poslaním, ako môžeme svet obohatiť a ako nám môže technika pomáhať pri evanjelizácii. Človek si potrebuje nanovo uvedomiť, že jeho život má byť naplnený „kráľovským poslaním a povolaním“, že je označený „kráľovskou hodnosťou“. A v čom tkvie táto hodnosť, toto povolanie? Podstatný zmysel tohto "kráľovského poslania", tohto "panovania" človeka nad týmto svetom, ktoré mu dal sám Stvoriteľ, spočíva v prvenstve etiky, v nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe ducha nad hmotou. Ako to povedal istý súčasný mysliteľ, nejde natoľko o to, aby sme "viac mali", ale aby sme "viac boli". Takže vo vzťahu k veciam potrebuje človek hľadať rovnováhu, aby nepadol. Veci mu majú pomáhať byť viac človekom. Aká je však realita? Skutočne nás veci privádzajú k lepšiemu chápaniu nášho Bohom daného kráľovského poslania vo svete? Panujeme nad vecami alebo veci panujú nad nami? Odveká otázka, ktorú si kládli generácie pred nami. Zamýšľa sa dnešný človek nad tým, ako mu pokrok pomáha na ceste ľudskosti? Vo veci je ukrytý um a šikovnosť jej strojcu a vznešenosť jej cieľa. Ako však používateľ pristupuje k jej hodnote? Využíva človek svoje schopnosti na vytváranie takých vecí, aké ho viac obohatia než zotročia? Stáva sa ľudský rozum nástrojom na zhmotnenie iba ušľachtilých zámerov? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľali zúčastnení na modlitbovo-formačnom stretnutí Kruciaty. Človek sa predsa nesmie zriecť svojej ľudskosti kvôli pokroku a novým technológiám, pretože potom sa jeho kráľovská hodnosť potláča a Stvoriteľove slová na počiatku o podmanení sveta sa stávajú nepochopenými a v horšom prípade aj zneužiteľnými pri scestnom vysvetľovaní toho, ako ich má človek „správne“ naplniť. V dnešnej prevažne materialistickej civilizácii, zameranej na prílišný konzum, dochádza k zneužívaniu slobody, no zároveň sa okliešťuje sloboda tých, ktorí trpia nedostatkom a biedou. Sociálne priepastné rozdiely vo svete len potvrdzujú, ako sa pokrok stáva čoraz viac nepochopeným. Tu sú mnohí tými, čo majú viac, ale sa to neodzrkadľuje na ich postoji solidarity s ostatnými. „Hospodársky pokrok treba vždy plánovať a uskutočňovať v rámci všeobecného a solidárneho rozvoja jednotlivých ľudí a národov“, ako na to poukázal pápež v blahej pamäti Pavol VI. v encyklike Populorum progressio. Teda potrebujeme tu myslieť na všetkých ľudí, aby nám nevznikali vedľa seba také extrémy, akými sme svedkami napríklad vo veľkomestách, kde žijú neďaleko od seba nadmerne bohatí a veľmi chudobní. Obe kategórie sú však v prvom rade ľuďmi. No naozaj pokrok rešpektuje dôstojnosť každého človeka? Aké miesto a úlohu tu má Cirkev? Ona nemôže prestať hlásať "slovo v príhodnom aj nepríhodnom čase". Nepretržite prosí a žiada všetkých v mene Boha a v mene človeka: „Nezabíjajte! Nepripravujte ľuďom zničenie a vyhladenie! Myslite na svojich bratov, čo trpia hladom a núdzou! Majte v úcte dôstojnosť a slobodu každého človeka!“A teda aj my, ako súčasť Kristovho tajomného tela sme povolaní hlásať úctu a ochranu každého človeka bez rozdielu a prosiť za tých, ktorí o ňu prišli aj vplyvom pokroku v spoločnosti.

Pane, pomôž nám, aby sme nestratili slobodu v používaní vecí. Ukáž človeku, ako má pochopiť myšlienku prvenstva etiky nad technikou, aby sa nerútil do záhuby straty dôstojnosti. Prosíme Ťa o múdrosť pre predstaviteľov štátov a podnikov, aby sa pokrok nestal iba bezhlavým zháňaním ziskov za každú cenu, aj za cenu ohrozenia tých najbiednejších a najchudobnejších. Nech prevládne v politikách štátov rozvoj pokroku ruka v ruke so solidárnosťou jednotlivcov i celých národov.

Po preberaní témy nasledovala modlitba ruženca oslobodenia za konkrétne osoby. Vďaka Pánovi za toto podnetné a v mnohom inšpirujúce popoludnie.

Pavol Kall

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign