„Nezvládnuteľní“ a „nedotknuteľní“

V ostatnom čase preletela médiami správa o jednom mladom tínedžerovi, ktorý sa ľudovo povedané nevie vpratať do svojej kože. Svojich spolužiakov týra fyzicky, ale aj psychicky. Neuznáva žiadne autority, medzi nimi ani tie učiteľské. Správa sa agresívne a bezohľadne. Akoby nemal v sebe ani kúsok ľudskosti. Akoby bol najobávanejším v celej škole, majú pred ním strach nielen deti, ale aj samotní učitelia i rodičia. Tí predstúpili pred riaditeľa školy s ultimátom, ktoré znie celkom jasne - buď odíde problémový žiak, alebo naše deti. Tak, to je naozaj vážne. A nielen v tejto škole. Totiž takýchto agresívnych žiakov pribúda aj inde. Čo je za ich extrémne nebezpečným správaním? Prečo sú voči komukoľvek takí hrubí a snažia sa urobiť druhému nielen zle, ale ešte horšie? Tu už nejde iba o revoltu začínajúcej puberty, tu ide o vážne prejavy patologického správania, ktoré nemožno prehliadať. Takýchto "nezvládnuteľných" žiakov a študentov azda "produkuje" dnešná spoločnosť, kde prestávajú pomaly platiť akékoľvek morálne princípy? Sú "nezvládnuteľní" obrazom doby, akú žijeme? Sú obrazom doby, kde sa stiera hranica medzi dobrom a zlom? Nestávajú sa z "nezvládnuteľných" aj "nedotknuteľní", ktorí vyvolávajú v spoločnosti stále väčšie obavy? Podľa štatistík je dnešná mládež v mnohých ohľadoch iná než tomu bolo kedysi. Podľa psychológov sú dnešní tínedžeri agresívnejší, chýba im výchova v usporiadaných rodinných vzťahoch, prestávajú mať v úcte rodičov, učiteľov a vôbec akékoľvek autority v spoločnosti. S pohlavným životom začínajú oveľa skôr než ich rovesníci v minulosti, čo prináša so sebou mnoho nielen zdravotných a psychických rizík. O fajčení a pití alkoholu tu hádam už ani netreba hovoriť, pretože tieto neduhy sa akosi stále viac "udomácňujú" v životnom štýle mnohých mladých ľudí. Podľa spomínaných štatistík vraj čítajú horšie ako Mexičania. V čitateľskej gramotnosti skončili naše deti až na 32. mieste, horšie od nich dopadli už iba tí Mexičania a žiaci z Čile. Veľa mladých „pestuje“ ľahostajný prístup k domácim úlohám, totiž len 3,2 hodiny týždenne sa venujú slovenskí žiaci domácim úlohám, v roku 2003 však nad domácou prípravou strávili až 8,4 hodiny. A to som ešte nezabŕdol do často omieľanej témy – internet a mládež. Aj tu číha na mladého človeka nespočetné množstvo ponúk, ktoré môžu dosť podstatným spôsobom pokriviť ľudský charakter. Po prečítaní týchto záverov asi neostáva veľa priestoru na optimizmus, no záleží aj od nás, starších, ako sa k nim postavíme. Prehliadneme ich alebo sa budeme zo všetkých síl snažiť, aby našej mládeži neprischla nálepka - nezvládnuteľní, nepolepšiteľní? Netvrdím, že všetci mladí sú takí, ale ak budeme ľahostajní voči tomu, čo sa deje v spoločnosti, tak nemôžeme čakať, že sa všetko na dobré obráti. Ak budú v spoločnosti prevládať liberálne názory v oblasti morálky, etiky a rodiny, a to všetko " v mene slobody a demokracie, v mene tolerancie a práva na slobodný výber dokonca aj vlastnej sexuálnej identity", tak sa nemôžeme čudovať nad tým, ako sa to časom prejaví na správaní našich detí a mládeže.

Pane, prosíme Ťa, ochráň deti a mládež od nebezpečenstiev, ktoré na nich číhajú v reálnom aj virtuálnom svete. Daj múdrosť rodičom, aby svoje deti vychovávali v duchu kresťanských a morálnych zásad. Prosíme aj za deti z rozvrátených a neúplných rodín, nech aj ony hľadajú pravdu, dobro a krásu v živote podľa Tvojej vôle.

Odprosujeme Ťa aj za hriechy našej mládeže. Nech svoj voľný čas využívajú tvorivo a zmysluplne. Vďaka Ti, Pane, za všetkých rodičov, učiteľov, dobrovoľníkov, kňazov, rehoľníkov, vychovávateľov a ostatných, ktorí sa venujú najmä problémovým deťom a mládeži z ulice.

Kall Pavol