100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je štvrtok 23. november 2017 , meniny má Klement , zajtra bude mať meniny Emília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Cirkev, zobuď sa!

Evangelii gaudium je adhortácia, ktorá je výsledkom biskupskej synody o ohlasovaní evanjelia uskutočnenej v októbri 2012 v Ríme. Je to apoštolské povzbudenie pápeža Františka. Je to jeho prorocké napomenutie. Je návodom, ako obnoviť Cirkev, aby bola nástrojom evanjelizácie sveta.

Nie je to spis plný pokoja a pohody. Je to list pápeža písaný s emóciami, zo srdca. Cítime tu oheň, ktorým chce pápež zapáliť Cirkev. Svätý Otec hovorí: Nebojme sa hovoriť srdcom a pocitmi, vtedy nás bude počuť svet.

Dokument chce túžobne vyzvať veriacich k duchovnému prebudeniu. Je to adhortácia aj pre kňazov, aj pre laikov. Je to projekt Cirkvi, ktorá sa nesústreďuje na seba, ale vychádza s evanjeliovým nadšením do sveta. František zdôrazňuje: Nepotrebujeme úradovanie. Buďme v neustálom misijnom stave. Preto musíme rezignovať z výhodného pastierskeho postoja „to sa vždy tak robilo“. Misijnosť – to je kľúč k obnove Cirkvi.

Františkova revolúcia…

Pápež nechce nové pochopenie misie Cirkvi. Nechce zmenu dogiem. Nechce liberálne vysvetľovanie prikázaní. …

Pre pápeža novosť Cirkvi znamená návrat k prameňom. Čiže k evanjeliu a ku Kristovi. To znamená činiť nových učeníkov. Zdieľať sa so svojou vierou. Vyzývať k obráteniu. Hlásať Božie kráľovstvo. A to nie je žiadna novota.

Misie – to nie je iba brániť našu katolícku zem. Ježiš Kristus hovorí: „Choďte do celého sveta.“ Motivácia misie nie je získať niečo pre Cirkev. Motivácia misie je spása duše. Získať človeka pre Krista. Preto máme hádzať záchrannú sieť a loviť ľudí pre Ježiša Krista. Mnohí sme prestali byť rybármi ľudí. Stali sme sa „katolíkmi od narodenia“. Náboženstvo vnímame ako muzeálnu tradíciu. Stratili sme evanjeliovú radosť. Nemáme v sebe život, zápal, nadšenie, …, nezdieľame sa so svojou vierou. Neohlasujeme evanjelium ako dobrú novinu, lebo ju prežívame ako smutnú novinu. Máme komplexy…

Pravá revolúcia v Cirkvi je založená na obrátení. František vyzýva k citlivosti voči chudobným. Vyzýva vrátiť sa k evanjeliu bez komentárov. Výzýva nanovo pochopiť Cirkev. Tá sa musí vrátiť do ohňa Ducha Svätého v jeruzalemskom večeradle. Musí sa znova narodiť.

Ide o prechod od Cirkvi ustarostenej o funkcie a inštitúcie k Cirkvi novej evanjelizácie, ktorá si robí starosti o prítomnosť Ježiša Krista vo svete. Prestaňme hovoriť o novej evanjelizácii a robme ju. Nová evanjelizácia nie je iba pre odborníkov, ale pre všetkých, pre ktorých je krst viac než len zápis do matriky.

O čom sníva pápež?

Aký sen sníva pápež? Sníva o misijnej Cirkvi, ktorá všetko mení, aj štruktúry, … len aby boli nástrojom evanjelizácie dnešného sveta … Cieľom reformy štruktúr je misia. Pastorácia má byť misijnou. Členovia Cirkvi majú mať „postoj vyjsť“. Ján Pavol II. hovorí: … všetka obnova Cirkvi musí mať misie ako cieľ. Cirkev sa nemôže uzatvoriť do seba. Misijné obrátenie Cirkvi má prebiehať v každej rovine – farnosť, spoločenstvo, hnutie, diecéza …

Aký je základ obnovy Cirkvi?

1. Musíme sa sústrediť na podstatu. Na srdce evanjelia. Musíme ísť k ľudom so sviežosťou dobrej noviny. Ktorá prináša život, oslobodenie, nádej, odpustenie, pozvanie k zmene života… … Isté pravdy sú fundamentálne. V učení Cirkvi treba zachovať vlastné miery, aby druhotriedne témy nezaclonili najdôležitejšie pravdy. Viac hovoriť o milosti než o zákone. O Ježišovi Kristovi viac než o Cirkvi. O Božom slove viac než o pápežovi. To neznamená, že rezignujeme z vieroučných a mravných doktrín. Ide o to, aby každá činnosť Cirkvi mala chuť evanjelia, aby bola spojená s kerygmou. Bez toho sa Cirkev so svojou morálkou stane len papierovým zámkom.

2. Cirkev idúca po ceste má byť Cirkvou otvorených dverí. To neznamená prijať morálne deviácie. Je tu dôraz na to, aby sme mali viac empatie, aby sme sa vedeli započúvať do ľudských drám, aby sme mali pochopenie pre ľudí, ktorým je niekedy ťažko sa rozhodnúť. Prvenstvom je milosrdenstvo. Pápež pripomína, že sviatosti nie sú odmenou za slušný život, ale liekom a pokrmom pre slabých. Cirkev nie je colný úrad, ale otcovský dom. Tam je miesto pre každého. Nemôžeme čakať iba pri dverách, ale musíme vyjsť s odvahou hľadať ľudí. Svätý Otec chce vidieť radšej Cirkev zranenú a pošpinenú na uliciach, než chorú z uzavretosti a hľadania vlastného zabezpečenia…

Decentralizácia, inkulturácia, počúvanie kriku chudobných
Miestne cirkvi si majú vziať väčšiu zodpovednosť za seba samé. Aj reforma pápežstva má viesť k väčšiemu misijnému dynamizmu Cirkvi.
Cirkev je jednota, ale je to jednota ľudu s mnohými tvárami. Nemôžeme čakať, že všetci ľudia na celom svete budú prejavovať vieru podľa európskej normy.
Najsilnejší dôraz je položený na nutnosť ísť v ústrety chudobným. Toto je podľa pápeža priorita Cirkvi. Evanjelizácia bež sociálneho angažovania sa vedie k znetvoreniu cirkevnej misie. Ohlasovanie evanjelia vedie človeka nielen do vzťahu s Bohom, ale buduje aj vzťahy s ľuďmi a tvorí živé spoločenstvo. Musíme počuť krik chudobných. Musíme byť verní v nasledovaní Ježiša Krista, ktorý sa stotožňuje s biednymi. V dokumente sme vyzvaní k citlivosti voči biede a krivdám.

Čo nás paralyzuje?

Sú to ťažkosti na ceste misijnej reformy Cirkvi. Premeny vo svete a slabosti vo vnútri Cirkvi. Kritika svetovej ekonomiky. Nespravodlivosť… Aj ohrozenia viery – relativizmus, individualizmus, kríza rodiny …

Pápež sa pýta: Čo oslabuje náš zápal? Je to nadmierny individualizmus. Kríza identity. Úpadok horlivosti. Komplex menejcennosti zoči-voči svetu. Praktický relativizmus. Egoistická lenivosť. Jalový pesimizmus. Vnútrocirkevné konflikty. Infekcia svetskosti. … To sú diagnózy Cirkvi.

Ale je tu aj apel. Pápež prosí, aby sme znova povedali „áno“. „Áno“ vzťahu, spoločenstvu s Kristom. Potrebujeme revolúciu citlivosti. Väčšie ohodnotenie žien a ich úloh v Cirkvi. Odvážne svedectvo laikov v ich prostredí. To je priorita ich misie, a nie cirkevné služby. Viac ohodnotiť evanjelizačnú silu ľudovej pobožnosti. Využiť každé stretnutie na evanjelizáciu. Mať mariánsky štýl evanjelizácie – delikátnosť a citlivosť s druhými.

Svätý Otec venuje dokument aj téme kázania. Potrebujeme také homílie, aby nám srdcia horeli. A nie aby trpeli počúvajúci aj ohlasujúci.

Posledná kapitola je venovaná formácii evanjelizátorov. Prvou motiváciou je osobná skúsenosť s Ježišom Kristom a jeho láskou. Modlitbu treba spájať s pomocou slabým. Osobné a intímne spojenie s Ježišom Kristom treba budovať spolu so srdečnými vzťahmi s ľuďmi v Cirkvi a s tými, ktorí sú mimo Cirkvi. Ohlasovateľ má úprimne veriť v reálne konanie živého Krista a jeho Ducha. Božia milosť má prvenstvo pred našou aktivitou. Spolu s evanjelizáciou ide modlitba príhovoru.

Pápež vyjadruje nádej, že tento dokument vnímame ako jeho program. Ak ideme bojovať, máme veriť vo víťazstvo.

Spolu so sv. apoštolom Petrom povedzme: „Pane, na tvoje slovo hodím sieť…!“

zdroj: www.wiara.pl
Jozef Heske

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign