100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. apríla 2018

Dnes je pondelok 23. apríl 2018 , meniny má Vojtech , zajtra bude mať meniny Juraj. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Krížová cesta požehnávania

V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého

Úvod

Ježiš nám zanechal bezpečnú zbraň proti všetkým druhom zlorečenia a preklínania: požehnávanie. Ak požehnávame, nik nás nemôže poviazať zlými silami, nech by boli akékoľvek silné a akokoľvek by chceli škodiť našej duši alebo nášmu telu. Ak chceme obrátiť tých, čo nás preklínajú a nenávidia, začnime ich pokojne, zo srdca a vytrvale požehnávať. Požehnávajme ich aj ich okolie, a začnú sa lámať okovy ich nenávisti, pomsty, zlosti a preklínania. Požehnávajme ich s vierou, že Boh je silnejší a že vždy víťazí.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


I. zastavenie - Ježiša odsudzujú na smrť.

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: “Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete ? „ Oni odpovedali: “Hoden je smrti!“ (Mt 26,65-66)


Pán Ježiš v tichosti prijal odsúdenie, aby nemusel nikoho odsúdiť, prijal prekliatie odsúdenia na smrť, aby sa stal prameňom požehnania pre všetkých.

Ježiš nám povedal: “Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!“ (Lk 6,37). Povedal aj neuveriteľné slová, v ktorých je ukrytá sila pre budovanie lepšieho sveta: “Milujte svojich nepriateľov, robte dobre, tým čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú“ (Lk 6,27-28).

Keď sa pokúšaš premáhať zlo zlobou, už v zárodku si odsúdený na neúspech. Keď však robíš niečo s láskou, dobrotou a požehnávaním, určite uspeješ. Láska nepozná porážku.

Modli sa za tých, čo ti robia zle. Potom ďakuj Bohu za ich duše a túž ich oslobodiť od zla. Nakoniec ich vytrvalo požehnávaj. To je sila, ktorá môže i najhoršieho človeka premeniť.

(Ticho.)

„Mocný Pán Boh, počiatok i koniec všetkých vecí, nech ťa požehná, nech ti pomáha rásť v dobre, nech ti daruje úspech a splní tvoje nádeje i ciele tvojej práce“.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


II. zastavenie - Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota“ (Jn 19,17).


Ortieľ je vyrieknutý. Pán berie na seba drevo utrpenia. Kríž môže mať veľa názvov: hlad, násilie, nespravodlivosť, nezamestnanosť, rozpad rodiny, postihnuté dieťa, závislosti, duševná alebo telesná choroba. V Ježišovom kríži sú obsiahnuté všetky naše kríže. A pretože ho nesie dobrovoľne a z lásky k nám, premieňa naše utrpenie na kríž zmierenia a lásky.

Poďakujme Pánovi za všetky skúšky i kríže. Pretože keď mu dobrorečíme a ďakujeme za ne, ľahšie prekonávame svoje sebectvo, berieme svoj kríž a vchádzame do Božej lásky a moci a do jeho Kráľovstva. Mnohí to ťažko chápu rozumom. Preto je lepšie, keď navštívenie najprv pokorne prijmeme, a potom ho aj pochopíme. Pokorná modlitba sa vyjadruje velebením a ďakovaním a neraz spôsobuje aj zázračnú zmenu. Veď Boh ťa miluje a myslí to s tebou iba dobre.

Aj keď požehnávaš ľudí, aj vtedy sa tvoje dobrorečenie vzťahuje predovšetkým a v prvom rade na Boha, lebo tým uznávaš jeho veľkosť a dobrotu. Božou vôľou je, aby sme žehnajúc jeho vôľu a našich blížnych dostali nakoniec to, čo nám určil od ustanovenia sveta.

(Ticho.)

„Boh, prameň a pôvodca každého života, nech ťa zachová vo svojej milosti a láske. Nech ťa ochraňuje a sprevádza svojou láskou po všetky dni tvojho života.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


III. zastavenie - Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Ako baránka viedli ho na zabitie… V skutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil“ (Iz 53,7.4).


Ježiš nesie vo svojom kríži bolesti a utrpenie celého ľudstva. Krvavé bičovanie a ťarcha kríža ho oslabili. Všetka zloba ľudí ho utýrala. Zdá sa, že kríž je pre neho príliš ťažký. Padá, ale vzchopí sa a kráča ďalej.

Náš život obyčajne prechádza skúškami, aj bolestnými pádmi, aby sa prejavila naša slabosť a Božia milosť, lebo „sila sa v slabosti zdokonaľuje“ (2 Kor 12,9). Skúšky sú znakom toho, že nás Boh miluje ako svoje deti a že nás chce priviesť k sebe. Skúšky nám pomáhajú, aby sme umreli starému svetu a vstali z mŕtvych pre nový svet. “Seje sa v slabosti, vstane v moci “ (1 Kor 15,43). Skúšky, ktoré na nás dopúšťa, nie sú ťažké, ak neupadneme do rezignácie, keď nezačneme ľutovať seba a šomrať. Keď začneme za navštívenie Bohu dobrorečiť, zvíťazíme, zbavíme sa zla a získame dobro, ktoré nám tou skúškou chcel Boh darovať.

Pros Pána, aby stále požehnával tvoje srdce. Jeho požehnanie čistí myseľ i podvedomie od negatívnych predstáv, myšlienok a citov, pomáha k víťazstvu dobra nad zlom a svetla nad tmou a napĺňa srdce Božím pohľadom na život a na svet. Potom budeš trpezlivo znášať každú nelásku, nesúhlas a nepríjemnosti, budeš mať viac síl v ťažkých situáciách a viacej lásky k druhým.

(Ticho.)

“Nech je s tebou náš Pán Ježiš Kristus. Nech ide pred tebou a vedie ťa, nech stojí za tebou a posilňuje ťa. Nech sa ťa ujme, nech ťa opatruje a žehná ťa.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


IV. zastavenie - Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


“Pri Ježišovom kríži stála jeho matka“ (Jn 19,25).


A zaiste ho i sprevádzala a stretla na krížovej ceste. Kde zostali všetci tí, ktorých Ježiš vyliečil, ktorých nazval „svojou matkou, svojimi bratmi a sestrami “? Takmer nikoho nevidno. Len Mária, jeho matka zostala pri ňom. To ÁNO svojho života opakuje i na krížovej ceste.

Ako dieťa túži po matkinej láske, aby malo istotu, že ho nechce odvrhnúť, aj človek túži po prejavoch Božej lásky, aby si bol istý, že ho Boh neodmietne. Podobne ako dieťatko v lone matky “ zažíva“ svoju matku mimo seba, aj človek zažíva Boha. Každý prejav sympatie a nežnosti, ktorý matka preukáže svojmu dieťaťu, je pre dieťa znakom nádeje a života. Matka sama však nemôže zabezpečiť dieťaťu úplnú istotu, lebo je iba stvorením. Môže však byť nástrojom Boha, najmä ak svoje dieťa s láskou a kladením rúk často požehnáva a takto ponára do Božej lásky. Duch a duša dieťaťa to bez prekážky prijíma a nadobúda istotu.

Keď požehnávaš, zvolávaš Božiu pomoc a Božiu silu, kam smeruje tvoje požehnanie. Tak vnášaš spásu do sveta, svetlo do tmy, lásku do nenávisti, zdravie do bolesti, pokoj do rozbitých vzťahov a dobrotu do zloby.

(Ticho.)

Nech ťa vždy a všade sprevádza svojou láskou a požehnaním Panna Mária, skrze ktorú sme dostali pôvodcu života, Ježiša Krista.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


V . zastavenie - Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


“Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom “ (Lk 23,26).


Šimon Cyrenejský má pomôcť Ježišovi niesť kríž. Ale on nechce. Prichádza práve z poľa a je unavený a hladný. Chce sa najesť a oddýchnuť si. Prečo by sa mal pre Ježiša namáhať ? Bráni sa, musia ho prinútiť. Akáže to bude pomoc?

Človek je skutočne človekom, keď sa dá do služby iným, hlavne tým, ktorí už nevládzu. Kedysi Pán Ježiš potreboval Šimona, aby mu pomohol vyniesť kríž na Golgotu. Dnes potrebuje aj teba, aby sa ovocie kríža rozšírilo medzi ľudí. A ty mu môžeš pomáhať svojou láskou a vytrvalým požehnávaním. Tak budeš stáť na stráži proti nepriateľovi a umožníš, aby prúd svetla, lásky a života prúdil z Ježišovho Srdca na tých, ktorých požehnávaš v jeho mene.

A nielen to. Ak úprimne a vrúcne požehnávaš, určite zažiješ, že aj teba požehnávanie zmení. Čoskoro sa úplne vydáš milujúcemu Bohu a oslobodíš sa od sebeckých myšlienok a citov. Srdce ti zmäkne, tvoja zbožnosť bude opravdivejšia a tvoja láska zrelšia.

(Ticho.)

Nech ťa požehná všemohúci a milosrdný Boh, Alfa a Omega všetkého, nech ti pomáha rásť a nech splní dobré nádeje a ciele tvojich prác a snažení.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


VI. zastavenie - Veronika podáva Ježišovi ručník

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


“Ako sa nad ním zhrozili mnohí, veď neľudsky je znetvorený jeho výzor …opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár…“ (Iz 52,14 a 53,3)


A predsa z davu vystupuje Veronika a podáva Ježišovi ručník na osušenie potu a krvi stekajúcej mu po tvári. Jeho pozorné a nežné srdce prijíma jednoduchú službu tejto ženy a božsky sa jej odmieňa. Na šatke sa zrazu objavia rysy jeho svätej tváre.

Požehnanie je ako láskavé podanie ručníka a utretie zmučenej tváre. Požehnanie je ako príchod kohosi živého do ľadovej osamelosti, ako nečakané uzdravenie, ako vyhratá vojna. Požehnanie je príchod Boha do chorej súčasnosti, je počiatok zázraku, možnosť nemožného, porážka pekla, víťazstvo neba a počiatok zrodu nového ľudstva.

Aby si mohol blížnych požehnávať, musíš si najprv sám priznať hriechy ktorými si ich pohoršil, a kajať sa za ne. Potom im odpusť urážky, ktorými ti oni ublížili. To znamená, že tie urážky už neviažeš sebecky na seba, ale sa ich zriekaš, a oslobodzuješ sa tak od ich negatívneho vplyvu. Potom môžeš v láske prijať blížnych takých, akí sú, a požehnávať ich, aby sa stali takými krásnymi, akých ich chce mať Boh. A Božie požehnanie určite potečie.

Ticho

Nech Pánova tvár zažiari nad tebou ako slnko nad zemou, ktoré dáva teplo všetkému živému.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


VII.- zastavenie – Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„No ja som červ, a nie človek, ľuďom na posmech a davu na opovrhnutie“ ( ž 22,7).


Ježiš znovu padá pod krížom. Padá od vysilenia, spôsobeného preťaženosťou. Padá z vôle Otcovej a padá aj z vlastnej vôle, aby opäť vstal a ukázal nám, že celý náš život je stále nové vstávanie a nový začiatok.

Keď v utrpeniach dobrorečíme Bohu, opierame sa o jeho dobrotu a súčasne prijímame jeho plán pre náš život i budúce dobrá, ktoré nám chce darovať. „Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali ? – pýta sa Jób.

Keď ťa stihne nešťastie, choroby, kliatby, neúspechy alebo porážky, aj vtedy dobroreč Bohu za jeho rozhodnutie, že dopustil, aby ťa postihlo zlo. Ďakuj mu za to ! Čoskoro sa dožiješ, že z toho vzíde niečo dobré, že sa porážka zmení na víťazstvo, nahradí sa ti strata, alebo sa vyliečiš z choroby. Keď dobrorečíš Bohu aj za zlé navštívenia, staviaš sa súčasne proti zlu i proti Zlému. Neveríš v moc Zlého, ale veríš v Božiu všemohúcnosť. Tým rastie tvoja viera v Boha, ktorá premáha každé zlo.

(Ticho.)

„Svätý Otče, nech je zvelebené tvoje sväté meno! Nech je zvelebený tvoj jednorodený Syn, náš Spasiteľ a náš Priateľ ! Nech je zvelebený Duch Svätý, náš Posvätiteľ! Trojjediný Bože, nech ťa vždy zvelebujú všetky stvorenia a celý vesmír nech ti spieva hymnus najkrajšej chvály !


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


VIII. zastavenie – Pán Ježiš teší a napomína jeruzalemské ženy

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: “Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,27-28).


Je jednoduché plakať nad nevinným, ale mali by sme plakať nad svojimi vlastnými hriechami. Stáva sa nám, že pri pohľade na kríž alebo pri rozjímaní o utrpení Ježiša prelievame slzy. Ale naše hriechy a hriechy sveta nás nechávajú chladných. „Plačte nad sebou !“ Prijmime túto výzvu k pravej ľútosti nad našimi hriechami.

Obrátiť sa k Bohu znamená stretnúť ho predo dvermi svojho srdca a otvoriť mu ich. Vtedy ťa oslobodí od nadviazanosti na veci a ľudí a zviaže ťa so sebou i s nebom, požehná ťa a pretvorí na žehnajúceho posla svojej lásky a pokoja.

Prijmi túto úlohu s vierou a silnou túžbou ju uskutočniť, aby žehnajúce ruky Spasiteľa skrze tvoju lásku a modlitbu mohli spočinúť na tvojej rodine a na tvojom dome, na tvojej farnosti i na celom svete a osobitne na tých, ktorí ti ležia na srdci.

(Ticho.)

„Nech Pán pozdvihne svoju tvár, nech vidí tvoju bolesť a počuje tvoj hlas a nech požehná všetko a všetkých, za ktorých ty prosíš.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


IX. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridržal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom : a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť na kríži“ (Flp 2,6-8).


Čoskoro po druhom páde Ježiš padá aj tretí raz. Aký je len znavený až na smrť. Je na konci svojich síl. Napriek tomu sa však ešte raz zdvihne a nesie svoj kríž až k cieľu.

Požehnanie nepozná neprekonateľné prekážky. Aj keď sú okná domu zatvorené, lúč slnka prenikne aj cez maličkú škáru a upozorní tých, čo sú v dome, že svetlo je blízko. Aj keď sú dvere zatvorené, do izby prenikne trochu vzduchu. Požehnanie vnikne do každého srdca a prinesie doň nádej. Aj v najväčšej tme raz svitne zora. Aj v najtemnejšej noci svietia hviezdy a s nimi aj nádej v Boha, prameň každého svetla. Požehnávať treba aj vtedy, keď niet ľudskej nádeje. Stačí veriť v nádeji i proti všetkej ľudskej nádeji.

Keď sa ti o niekom zdá, že požehnávať ho už nemá zmyslu, začni Boha chváliť a ďakovať mu za neho. Beznádej je znamením, že tvoja viera je mŕtva. Keď začneš Bohu ďakovať za to, že vie prečo dopustil tmu tvojej bezradnosti, tvoja viera ožije, sily zla sa rozpadnú a v tebe sa rozsvieti svetlo nádeje v Božiu všemohúcnosť. Vďakyvzdávanie zapaľuje i najmenšiu iskru nádeje a posilňuje vieru. Dôležité je myslieť pritom na Božiu dobrotu a všemohúcnosť.

(Ticho.)

„Nech ťa žehná všemohúci Boh, ktorý nikoho neopustí a otcovsky sa stará o všetky svoje deti.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


X. zastavenie – Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„…vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev „ (Jn 19,23).


Všetko mu zobrali: slobodu, priateľov, právo na obhajobu. Teraz mu berú ešte aj dôstojnosť jeho tela. Všetci ho vidia v jeho ponížení. No silná je Ježišova duša, nevýslovne šľachetná a jemná. Zotrváva v Otcovej vôli a túžobne nás očakáva.

Človek je akoby ponorený do mora neviditeľných negatívnych vplyvov, ako sú: hriechy nečistoty, zlé myšlienky a predsavzatia, nenávisť, zvady, ohovárania, klamstvá, preklínania, magické praktiky, krádeže, vojny, egoizmus a pomsta. To všetko zaplavuje dušu a udúša v nej životný elán, tvorivosť, optimizmus. Požehnanie rozháňa tento dym zla, čistí vzduch od dychu diabla, vytvára čisté priestory, vracia pôvab nevinnosti, posilňuje cudnosť i skromnosť a dodáva silu k pokore.

Čo znamená požehnanie pre život a svet, pochopíš vtedy keď porovnáš krajiny vedúce vojny s krajinami žijúcimi v mieri, keď porovnáš otrávené ovzdušie zlého manželstva s čistým ovzduším vzájomnej manželskej lásky, keď porovnáš človeka, ktorý pomáha, potešuje a miluje, s človekom, ktorý znechucuje, straší, nenávidí. Skús, aká veľká je sila požehnávania, ktorú nám a našim spolublížnym daroval Boh!

(Ticho.)

„Nech ti je Pán milostivý, ak si zotročený hriechom, nech ťa vykúpi zo všetkého zlého a urobí ťa slobodným „.


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


XI.- zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov…“ (Lk 23,33). „Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti“ (ž 22,17-18).


Nesmierne bolestné napätie ovládlo jeho telo. Svet zaťažuje Ježišovo telo a ťahá ho dole:“ Vy ste zdola, ja som zhora“ (Jn 8,23). A presne táto, dole ťahajúca neschopnosť, spôsobuje muky ukrižovania. A do tejto skutočnosti ukrižovania vstupuje celý svet, ktorý chce Ježiš pritiahnúť k sebe. Hovorí: “A ja keď budem pozdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“(Jn 12,32).

Kristov kríž je najmocnejšie znamenie Božieho požehnania na zemi. Na ňom zomrela smrť a zrodil sa život. Zomrela beznádej a zrodila sa budúcnosť.

Keď sa ti zdá, že je niekto veľmi poviazaný zlom a nechce sa ti veriť, že mu tvoje požehnanie pomôže, uvedom si, že nejestvujú bezvýchodiskové situácie a všemohúce zlo. Najprv zo srdca odpusť tej osobe – odpustenie zaháňa tmu a láska vytvára priestor, v ktorom môže Boh pôsobiť svojou milosťou – potom si ju zamiluj ako chorého človeka, ktorému treba pomôcť, a potom úpenlivo pros Boha za neho, za takého, aký je. Nezabudni na velebenie Boha, ktoré v tebe posilní vieru v Božiu všemohúcnosť. Skúsenosť ukázala, že taká modlitba obmäkčila a premenila i tie najtvrdšie srdcia.

(Ticho.)

„Milosrdný Boh Otec, ktorý ti daroval svojho Syna a v ňom ti dal príklad nesmiernej lásky, nech ťa požehná, aby si veľkodušne slúžil Bohu i blížnemu.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


XII. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: “Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Po týchto slovách vydýchol“ (Lk 23,45-46).


Toto je najväčší, najpožehnanejší a najšľachetnejší čin Syna smerujúci k Otcovi i k nám. Túto jednotu vyjadruje ukrižované telo na vertikále kríža, smerujúce od zeme k nebu, a ukrižované ruky otvorené pre objatie človeka i celého sveta na horizontále kríža.

V Ježišovi z Nazareta sa Boh neodvolateľne postavil na stranu človeka. Preto človek nemôže prehrať boj za pravdu, pokoj a lepší svet. Na našej lodi je Boh, preto sa ona nemôže potopiť. To je skalopevný základ nášho jestvovania i všetkých našich nádejí…

Mysli denne na Božiu lásku, rozpätú za teba na kríži! To ťa naplní radosťou, pokojom, optimizmom a oduševnením za mier a blahobyt ľudstva. To bude zdrojom aj tvojho zdravia, spokojnosti a radosti zo života. Keď budeš tak aj hovoriť, tvoje slová začnú meniť teba i ľudí okolo teba. Tak príde do tvojho sveta svet Boží.

(Ticho.)

„Nech ťa žehná a poteší Boh, ktorý vo svojej nevýslovnej dobrote stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal ti nádej na vzkriesenie.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


XIII. zastavenie - Pána Ježiša snímajú z kríža

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


„Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo „(Jn 19,38) .


Aj členovia veľrady, Jozef z Arimatey a učiteľ zákona Nikodém, dali sa strhnúť Ježišovou láskou a šľachetnosťou a prekonali strach a ľudské ohľady.

Ako zlý príklad kazí druhých, tak dobrý príklad povzbudzuje druhých k lepšiemu. Ako starý Adam preniesol na všetkých ľudí hriech, vinu, smrť a utrpenie, tak nový Adam – Kristus preniesol na všetkých ľudí oslobodenie od hriechu, vykúpenie, zmŕtvychvstanie, víťazstvo nad utrpením a Božiu blízkosť.

Ak pred požehnaním cítiš v sebe nejaký hriech, najprv ho vyznaj ! Ak ťa niekto nahneval, ihneď mu odpusť! Ak ťa niekto alebo niečo zotročuje, odriekni sa tej veci a tej osoby! Tak bude môcť prechádzať cez teba Boží pokoj a Božia sila, ktorá premení ľudí. Rob toto všetko denne! Nech sa ti požehnávanie stane návykom, aby nepriateľ poznal, že nežartuješ a že neprestaneš požehnávať, kým neuvidíš medzi ľuďmi viac dobra, jednoty, slobody, pokoja a porozumenia.

(Ticho.)

„Nech svetlo tvojich očí svieti ako svieca, položená do okna, aby pútnikovi ukazovalo cestu a volalo, aby sa vrátil, keď ho zastihne búrka…“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


XIV.zastavenie – Pána Ježiša ukladajú do hrobu

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.


Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi… V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša…“ (Jn 19,40-42).


Telo Pána zavinuli do plátna a položili ho do hrobu. Semienko muselo odumrieť, aby z neho vzišla najvyššia forma života, a tí čo ho zašliapali do zeme, sú bez toho, žeby to chceli, tými, čo zasiali spásu.

Ježišov hrob je plný lásky a nádeje. Obilné zrnko padlo do zeme, aby prinieslo stonásobnú úrodu. Nový hrob pre nového človeka, víťazstva lásky nad sebectvom a nenávisťou, víťazstva života nad smrťou, večného života nad večnou smrťou, východisko slávneho zmŕtvychvstania ! Otvorené aj pre teba !

V krste si bol pochovaný spolu s Kristom, aby si bol spolu s ním vzkriesený. Neváhaj teda a ľahni si do hrobu spolu s ním! Pochovaj všetko staré, sebecké v úprimnom obrátení sa ku Kristovi a jeho evanjeliu a jeho slávny hrob sa stane aj pre teba počiatkom nového plnšieho života. Keď úprimne dobrorečíš a žehnáš tým, ktorí ťa smrteľne zraňujú a pokorujú, zomieraš s Ježišom a ľaháš si do jeho hrobu.

(Ticho.)

„Nech ťa všemohúci a dobrotivý Boh požehná a nech ti dá pravú múdrosť, ktorá vedie k spáse.“


Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Aj nad dušami v očistci.


Záver

Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju krížovú cestu.

Z lásky k nám si vyniesol na kríž všetky naše hriechy a kliatby a stal si sa pre nás nevyčerpateľným prameňom požehnania. Ďakujeme ti, že si nám ukázal spôsob, ako čerpať dobrorečením z tohto prameňa, ako odumierať sebe a prinášať požehnanie našim blížnym.

Žehnaj, Pane, nás i našich duchovných pastierov, aby sme boli bez prestania nástrojmi tvojej žehnajúcej lásky a pokoja.

Na úmysel svätého Otca- Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu….

Pane Ježišu Kriste, vyslyš sv. Otca Benedikta XVI., námestníka svojho, aby dosiahol všetko o čo prosí v Tvojom mene od Nebeského Otca, lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign