100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je utorok 21. november 2017 , meniny má Elvíra , zajtra bude mať meniny Cecília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Dňa 22. marca 2013 v ranných hodinách
odovzdal svoju dušu Pánovi
vo veku nedožitých 68 rokov
pán Emil Slebodník
zo Spišskej Novej Vsi



Bol členom Kruciáty oslobodenia človeka od 2. 12. 2001, predtým dva roky pôsobil v KOČ ako kandidát. V levočskom spoločenstve bol jednoducho najaktívnejší. Všetko robil s obrovským zanietením, naplno, na 100%. Organizoval besedy v školách, besedy na oddelení v nemocnici v Levoči, organizoval a zúčastňoval sa pútí: Pešia púť KOČ za triezvosť slovenského národa, púte do Medjugoria - to boli jeho "srdcovky". Na stretkách vedel ľudí potešiť, poradil, stmeľoval, bol jednoducho dušou každého stretnutia. Riadil sa myšlienkou: "Keď pomáham iným, pomáham sebe".
Druhé jeho heslo bolo: "Ako chcem, aby sa ku mne ľudia správali, tak sa ja musím správať k ním".

Odpočinutie večné daj mu ó Pane a Svetlo večné nech mu svieti,
nech odpočíva pokoji. Amen.



Namiesto nekrológu

S pokorou v srdci moja myseľ tíško bolestne protestuje proti Tvojmu odchodu, Emil, priateľ môj. Iste, podobné pocity zdieľajú so mnou všetci Tvoji priatelia, ktorým si dal tak mnoho za roky, keď si im pomáhal nachádzať radosť v triezvosti. Viem, že vedomie je viac ako hmota. Myšlienky, Tvoje myšlienky, Emil, priateľ môj, budú tu, v našich srdciach, aj keď Ty si odišiel. Prednedávnom som listoval v knižke o Medžugorí. Bola plná fotografií pútnikov na toto posvätné miesto. Hľadal som Ťa na tých na fotografiách. Viem s akou vierou a odhodlaním i láskou si meral cestu na vrchol. I v nemoci. V tej knižke som ťa nenašiel, a predsa viem, že si tam bol.

Pomaly som knižku zatvoril. Miestnosť, v ktorej som držal knižku v rukách, bola plná ľudí, ktorí zdieľajú podobný osud ako my dvaja, Emil. Napriek tomu som myslel na Teba. Predstavoval som si chvíle, /už budú vzácne tie predstavy/, keď sme sa stretávali na Prednej Hore. Vysmiaty si otvoril dlaň so svojimi cukríkmi a ponúkal si každého. Iste si mnohí ani neuvedomovali, že ponúkaš svoje srdce, lásku voči druhým. Vo všetkom, čo si činil i vyprával bolo cítiť Tvoju hlbokú vieru v Boha. Každé naše stretnutie, mám vo svojej mysli, Aj preto, že pre mňa to boli stretnutia so vzácnym človekom, nadčasovým priateľom. Veď si stál pri mne v mojich chvíľach, keď mi bolo najťažšie, vlieval si mi silu, nádej. I vďaka Tebe, Tvojej nezištnej pomoci, večernými vyprávaniami na diaľku i Tvojim modlitbám, som odolal a vydržal. Tak, ako mnohí iní priatelia. Teraz sa mám zmieriť s tým, že odchádzaš?

S úctou a láskou napísal Marian Žabka

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign