100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. mája 2018

Dnes je streda 23. máj 2018 , meniny má Želmíra , zajtra bude mať meniny Ela. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Čo hovorí história

V tejto sekcii chceme rozvinúť myšlienku spoznávania slovenskej histórie protialkoholického hnutia. Preto táto časť sa bude ďalej vyvíjať, s čím budú súvisieť aj budúce zmeny vzhľadu sekcie. Radi privítame aj podnetné návrhy a príspevky Vás, návštevníkov našej stránky,

Vaša Kruciáta oslobodenia človeka!

Slovenskí národovci, kňazi a kultúrni dejatelia už v 19. storočí vnímali alkoholizmus na Slovensku, ako vážny spoločenský problém. Až bolestne pociťovali ťažkú situáciu v tých slovenských rodinách, kde začal byť pánom alkohol. Mnohí z nich začali zakladať „spolky striezlivosti“.

V tomto roku (r. 2008) je tomu 156 rokov, ako sa uskutočnil vo Veselom pri Piešťanoch kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Štefana Závodníka za predsedu tzv. Centrálneho spolku striezlivosti. Centrálneho preto, lebo podľa Hurbana bolo na Slovensku asi 500 spolkov. Na 1. kongrese sa rozhodli spolupracovať aj so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami a Štefan Závodník vypracoval petíciu, ktorou požiadal krajinský snem o uzákonenie spolkov striezlivosti. Revolučný rok 1848 rozvoj spolkov na krátky čas prerušil, v päťdesiatych rokoch ich činnosť pokračovala, no neuzákonila sa. Vláda v nich videla panslavistické hnutie a preto spolky striezlivosti v roku 1847 zakázala.

            V spolkoch striezlivosti bola skoncentrovaná veľká sila, ktorá navrhla na duchovnej báze riešiť celosvetový problém alkoholizmu, k čomu sa veľmi zodpovedne stavali duchovní predstavitelia, ale i ostatní národní buditelia. Problém nadmernej konzumácie alkoholu celkovo v období 19. storočia pochádzal predovšetkým zo zlej spoločenskej situácie, ktorou boli predovšetkým hlad vo svete a spoločenská bieda. Spolky svoju hlavnú aktivitu namierili na celkový pohľad na ubiedeného človeka v jeho ďalšej výchove, čo malo zaručiť hľadania a nachádzanie takých riešení, ktoré by pomohli v budúcnosti vyhnúť sa podobnému nešťastiu. Činnosť spolkov striezlivosti upozorňuje aj na rovnakú dôležitosť vnášania sociálnych a charitatívnych myšlienok do konkrétneho kresťanského života, aby sa vlastne tieto myšlienky dotýkali človeka a aby sám človek pocítil na sebe šľachetné iniciatívy kresťanstva. Inakšie by sa aj najvznešenejšie ideály stali len bublinou či nepriehľadnou hrou jedincov. Práve preto si mravenčia práca dejateľov spolkov striezlivosti zasluhuje pozornosť, keď práve oni rôznymi formami činnosti dvíhali národné i mravné uvedomenie Slovenska.
            Spolky striezlivosti upriamili aktívne svoju pozornosť na výchovu človeka, čo malo nájsť riešenia v často nelichotivých situáciách, ktoré by pomohli vyhnúť sa v budúcnosti takémuto nešťastiu. Činnosť spolkov striezlivosti upozorňuje na dôležitosť vnášať charitatívne a sociálne myslenie Cirkvi do praktického života, aby sa tieto myšlienky stali konkrétnymi v daných historických podmienkach. Aktívni činitelia, ale aj členovia spolkov miernosti, dvíhali mravné povedomie národa, dávali mu príklad akejsi možnosti pozdvihnúť sa z biedy opilstva, ktorá je absolútne nevhodná pre človeka. Preto by bolo nesprávne potierať alebo inak zaznávať činnosť protialkoholického hnutia spolkov striezlivosti. Hoci spolky ako také existovali iba krátku dobu, predsa však zohrali významnú úlohu príkladu pozdvihnutia mravnosti pospolitého ľudu. Spolky plnili akúsi funkciu spoločenstva na ceste abstinencie od pitia páleného a poskytovali cestu, ktorou sa mohli ľudia uberať v ďalšom svojom živote. Teda spolky svojimi snahami a aj duchovným zameraním splnili na Slovensku svoj účel. Ich existencia u nás zanechala stopy a ovocie svojej práce.

(Andrea Križanová, Teologické texty 2005/4)

Prejavilo sa to aj v ich básnickej i prozaickej tvorbe:

V starej „mluvnici“ – učebnici pre školy nájdeme aj takúto báseň Andreja Sládkoviča:

Opilstvo

Zaspievam Vám smutnú pieseň, ľudia Boží, milí,
Ako robí, ako má sa Boží tvor opilý.
Márna pri ňom prosba, hrozba a daromná rada,
Len napája a napája v sebe smrti hada.

Chváli to a chutí mu to, čo sa múdrym hnusí,
A čo Boh dal k obživeniu, tým on sa hrdúsi.
Utopí v kaluži rozum, svedomie ohluší,
beda menu, beda domu, beda jeho duši.

Prestala ho žena už kliať, viac ho už neprosí,
Lenže kade kráča, všade zem slzami rosí:
a z tých sĺz chystá Hospodin prísny spravodlivý,
na opilca dušu hriešnu pekla dážď ohnivý;

Syn zapiera otca meno, dcéra sa zaň stydí,
Brat a sestra ľutujú ho, sused nenávidí.
Prepil rozum a prevalil sa medzi hovädá,
Ale i tá nerozumná zver nemá ho rada,

Lebo, keď ženu a deti korheľ morí hladom,
korheľ ako sľutuje sa nad úbohým stádom?
Tacká sa telom i dušou pevnoty v ňom nenie,
Klátivého zastíha ho každé pokušenie:

Od Kliatby sa točí k vade a k bitke od vady,
zo žobroty v krádež padá, zo smilstva do zrady.
Jeden do druhého myká, strká hriech ožrana,
Až sa po nich dorediká pred súd Boha Pána:

nepracoval a nebedlil, nedbal na pokánie,
oj, akože dôjde k nemu Božie smilovanie?
Otvorená pekla brána, bránou plameň šľahá,
Vieš čo za tou bránou čaká pijana svevraha? –

Nedospievam pieseň smutnú, ľudia Boží, milí:
ten berie ho, komu slúžil hriechu rab opilý.


V tej istej "mluvnici" môžeme nájsť aj takýto článok (pravdepodobne autorom je znova Andrej Sládkovič):

Nechceme za kráľa "Alkohola"

            Za veľkými horami a riekami, za lesom nepriestupným a morom nedohľadným panoval nad istou ríšou múdry kráľ. Poddaní kráľa milovali, mali ho radi - a on tešil sa zasa šťastiu a spokojnosti ľudu svojho. Pozval si však hosťa vzácneho, panovníka mocného, ktorého uctieval pri stoloch svojich. Ten za krátky čas zneužil jeho pohostinstva. Zachcelo sa mu deliť sa o úctu poddaných ku kráľovi. Kráľa samotného chcel potom zničiť. Otroci jeho rozbehli sa preto s pokladmi svojho kráľa po celej ríši a ponúkali ich ľudu: "Ten nový kráľ, ktorý sa takýmito pokladmi honosí, je mocnejší než váš - vezmite a iste jemu klaňať sa budete. Celé vaše kráľovstvo hneď vraj sa premení.Zimu zamení Vám teplom, teplo zasa zimou, všetko, ako si len budete želať. Najprv dáva za haliere, potom mení za rozum. Za poctivosť, česť i zdravie, za celé vaše bohatstvo ponúka vám svoje poklady, život s nikým nevymení, svoj si nechá a váš si vezme...sám." - Nechápali ľudia, ale po jho mene sa preca pýtali. "Akým menom sa honosí ten váš pán, ten nový cudzí kráľ?" - "Kráľ Alkohol", dali im jeho otroci odpoveď.A ľudia kupovali. I zaplakal kráľ nad nevernosťou ľudu svojho, ale plakal i nad jeho skazou. Knihy učenosti rozoslal po celej krajine, volal, vystríhal, zaprisahal - ale márne. Cudzí kráľ si však pochvaľoval. Jeho prvý úmysel začal sa javiť. Nemoce všelijaké sa množili, tulákov a žobrákov pribúdalo. Neboli ľudia šťastní, ale napodiv, začali sa radovať. A otroci kráľa Alkohola volali čoraz bezočivejšie: "Predáme hlúpnutie, bláznenie, bezcitnosť i surovosť, padúcu nemoc - suchoty - recepty chorôb ostatných, predáme chudobu."
            A ľud kupoval. Ľúto bolo kráľovi ľudu jeho a preto, aby biede jeho odpomohol a nad kráľa cudzieho sa povzniesol, začal od ľudu kupovať to, čo mu kráľ Alkohol vnútil a čím sa im sprotivil. Kráľ kupoval a staval pre tie dary kráľa Alkohola veľké, zvláštne komory. Tým komorám dal zvláštne - divné názvy. Jednu pomenoval chudobínec, druhú sirotínec, tretiu blázinec, štvrtú nálezínec, piatu nemocnica, šiestu káznica, siedmu väznica atď. Ale nič nepomáhalo. Krajina začala vyzerať ako veľké pohrebište. Tu vzkrsla v kráľovej hlave dobrá myšlienka. Dal rozhlásiť po celom kráľovstve, že pristihol zlodeja, ktorý kradol poklady jeho krajiny, a že ho ponecháva súdu svojho ľudu. I sišli sa poddaní z celučičkej krajiny ku kráľovmu palácu. Rozhorčenie ich bolo veľké a preto už vopred odsúdili zlodeja národných pokladov na potupné vyhnanstvo - a žiadali kráľa o jeho vydanie. Tu povstal kráľ s trónu, usmial sa a riekol: "Dobre ste súdili. Ten, kto kradne môjmu národu rozum, zdravie, dlhý vek, bohatstvo, spokojnosť i celý život, ten, ktorý ničí čistúradosť, každú vzdelanosť, ten si iného nezaslúži". Poddaní pochopili jeho slová, vyhnali kráľa-votrelca Alkohola. Žili potom spokojne a velebili svojho múdreho kráľa.
            Naše dedinky a mestá podobajú sa tiež takýmto kráľovstvám. Kráľov dobrých však tu nenajdete - zato však úloha kráľa Alkohola je všade náležite obsadená. Pichajú vás do očí pri vstupe do našej slovenskej dedinky jeho otrocké tržištia, nájdete i v najzapadlejšom kútku našej vlasti výčap piva a pálenky, predajňu rozličných trunkov. Ak chcete byť zvaní dobrými občanmi, pokloňte sa a ohlupnete. Ste-li silní, napite sa a ostanete ležať. A kráľovstvo Alkoholovo je u nás neobmedzené. Kedy aj u nás nadíde slávnostný okamžik, keď nie tisíce, ale milióny ľudu skríknu do šíreho sveta : nám stačia vlastné poklady - radosť čistá - ničím neskalená. Preč s Alkoholom i jeho darmi!



Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign