Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. septembra 2018

Dnes je sobota 22. september 2018 , meniny má Móric , zajtra bude mať meniny Zdenka. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Štefan Závodník

Narodil sa 2. septembra 1813 v Hornej Porube ako dvanáste dieťa Karola a Terézie Závodníkovcov. Jeho krstným otcom bol gróf Štefan Illésházy, u ktorého bol Karol Závodník podlesným na jeho dubnickom panstve. Po ukončení gymnaziálneho štúdia v Trenčíne odišiel v roku 1830 študovať teológiu do Nitry. Keď mal 23 rokov, vysvätili ho za kňaza a stal sa rímskokatolíckym kaplánom vo Veľkej Divine, kde bol neskôr menovaný za farára. Už v Divne sa venoval výchove, vzdelávaniu detí, mladých ľudí, sám sa zdokonaľoval v cudzích jazykoch. Ako zanietený bojovník proti alkoholizmu v roku 1843 navštívil Sliezsko a Halíč, kde sa zaujímal o organizáciu spolkov miernosti. Na základe získaných poznatkov založil vo Veľkej Divine Spolok striezlivosti, prvý svojho druhu v celom Uhorsku, v roku 1847 sa stal predsedom tzv. Centrálneho spolku striezlivosti, združujúceho všetky spolky na Slovensku.

Závodník a pružinská farnosť

V decembri roku 1850 prišiel Závodník do Pružiny. Aj tu sa pustil do boja s alkoholizmom, už v roku 1851 založil Spolok striezlivosti. O tom, že to nebol boj jednoduchý, svedčí zápis pružinského kronikára: ”Založil ružencový spolok, jeho členovia sa zaprisahali, že nebudú piť alkohol. Niektorí figliari obišli prísahu tým, že si naliali pálenku na misu, nadrobili chleba a jedli lyžicou, teda nepili.”

Okrem toho sa vo svojej novej farnosti rozhodol rýchlo riešiť aj nepriaznivú vzdelanostnú situáciu, založil nové školy v Ďurďovom, Briestennom a vo Visolajoch. Medzi školskou mládežou pôsobil ako autor divadelných hier, napr. Slavohrob, Hladomor, Hojnoslav…, ktoré i sám nacvičoval.

Počas tretieho roku svojho pôsobenia v Pružine sa pustil do reštaurovania a maľovania zanedbaného farského kostola. Dal postaviť nový bočný oltár, na ktorý umiestnil ranobarokovú sochu Piety. Mal pochopenie pre obyvateľov vzdialeného Mojtína, obce, ktorá tiež v tých časoch patrila do Pružinskej farnosti a už v roku 1854 dal najavo, že z filiálky Mojtín chce vytvoriť samostatnú farnosť. V roku 1855 dal pred kostolom v Pružine postaviť kamenný obeliskový pomník najstaršiemu vojakovi sveta, mojtínskemu rodákovi Ladislavovi Gábrišovi Škultétymu. I napriek spočiatku zamietavým stanoviskám Biskupského úradu v Nitre v roku 1867 Závodník položil a vysvätil základný kameň pod stavbu jednoloďového dvojvežového kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne. Na sviatok Ružencovej slávnosti 3. októbra 1875 Závodník nový kostol posvätil. Vybudovaním kostola, fary, školy v tejto obci dal základ k osamostatneniu tejto farnosti.

K zásluhám Štefana Závodníka treba pripočítať aj to, že jeho pričinením bola v Beluši v roku 1867 zriadená poštová stanica, v roku 1879 v Pružine poštový úrad, dedinská sporiteľňa a záložňa. Na farskom pozemku založil veľkú “jaroslavskú záhradu” na účastiny, Pružinčanov poučoval o ovocinárstve. Na pružinskej fare v júli 1869 s poprednými slovenskými včelármi založil Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku, neskôr bol zvolený za jeho správcu. Spolu s Jánom Čajdom napísal aj prvú včelársku príručku Včelár na Slovensku. Stanovy tohoto, ani ďalších spolkov – Vzájomná pomocnica v Pružine, Vzájomná pomocnica v Považskej Bystrici, Spolok učiteľský dekanátov ilavského, prusčianskeho, púchovského a pružinského uhorská vláda neschválila. Pri príležitosti udeľovania sviatosti birmovania 18. mája 1860 nitriansky biskup Augustín Roskoványi v Pružine položil a posvätil základný kameň novej kalvárie Umučenia Pána a zároveň Sedembolestnej Panny Márie. Kalvária mala 11 kaplniek a 18 obrazov o rozmeroch 80x55 centimetrov, ich autorom bol J. B. Klemens. Kalvária Sedembolestnej Panny Márie má sedem a kalvária Umučenia Pána 14 zastavení. V roku 1860 Závodníka vymenovali za dekana novozriadeného Pružinského dištriktu a školdozorcu nového dekanátu. Ako šíriteľ úcty Ružencovej Panny Márie 1. októbra 1876 posvätil základný kameň kaplnky sv. Ruženca, kaplnka bola slávnostne vysvätená 30. septembra 1877 a nachádza sa v nej aj sarkofág s fotografiou Štefana Závodníka.

V roku 1879 dal Závodník upraviť priečelie starobylej kaplnky sv. Žofie, patrónky pružinského chrámu na spôsob lurdskej jaskyne. Táto kaplnka pôvodne tvorila súčasť vstupu do cintorína, ktorý sa rozkladal okolo kostola. V roku 1879 dal priamo v obci Závodník postaviť aj kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému.

Štefan Závodník, popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia sa po celý život aktívne zúčastňoval aj na politickom dianí, bol pri tom, kde sa Štúr, Hurban, Hodža, Palárik a Radlinský v októbri 1851 zišli v Bratislave, aby rozhodli, že spisovnou rečou všetkých Slovákov bude stredoslovenské nárečie. Bol účastníkom Memorandového národného zhromaždenia v Turčianskom sv. Martine v roku 1861, členom deputácie, ktorá odovzdala Memorandum slovenského národa v Pešti. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, bol spoluzakladateľom Tatrína, spolupracovníkom Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov, stál pri založení spolku s. Vojtecha v Trnave. Napísal množstvo publikácií, básní, článkov z oblasti školstva, náboženstva…Keď sa v roku 1873 konala vo Viedni svetová výstava, Závodník bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na jej inštalovaní, za čo bol ako zástupca Horného Uhorska odmenený čestným diplomom a medailou svetovej výstavy.

Dobroditeľ ľudu

Posledné roky svojho života Závodník veľmi trpel na reumatizmus. V matrike zomretých pružinskej farnosti sa môžeme dočítať, že dňa 12. februára 1885 naposledy dotĺklo šľachetné srdce najzaslúžilejšieho pružinského farára Štefana Závodníka, ktorý vo veku 71 rokov, 5 mesiacov a 7 dní zomrel na reumatizmus. Pochovaný je pred kostolom v Pružine na mieste, ktoré si sám za svojho života vybral. Na jeho hrobe je kamenná doska s nápisom: “ Tu spočíva v Kristu pastier duchovný Štefan Závodník, dekan a farár v Pružine, zakladateľ kalvárie, pôvodca fary mojtínskej, kaplnky sv. Ruženca, Jána Nepomuckého a P. M. z Lurdu. Zomrel 12. februára 1885. Daj mu Bože ľahké odpočinutie a slávu nebeskú”.

O význame osobnosti Závodníka svedčí aj pamätná tabuľa, umiestnená na budove pružinskej fary: ”Kloniac sa pred jeho slávnym duchom, vďačne spomíname dobrodenia Štefana Závodníka. Čerpajme z jeho šľachetného a príkladného života posilu a pokoj v terajšej borbe, utužujme sa v trpezlivosti a chuti k tým prácam a snahám, ktorými sme povolaní pomáhať svojmu rodu. Jeho pamiatke venuje Spolok sv. Vojtecha 23. VIII. 1931.”

Pri príležitosti 100. Výročia úmrtia Štefana Závodníka v roku 1985 členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Pružine umiestnili vo svojom sídle pamätnú tabuľu, pri príležitosti stého výročia založenia prvého včelárskeho spolku zas včelári umiestnili pamätnú tabuľu na jeho hrobe.

Pri príležitosti 180. výročia narodenia Štefana Závodníka dňa 1. septembra 1993 Miestne kultúrne stredisko v Pružine zriadilo a otvorilo jeho pamätnú izbu v pružinskej základnej škole. Kópie rukopisov publicistiky, fotografií, ktoré poskytla Matica slovenská, množstvo korešpondencie prevažne z najplodnej-šieho obdobia jeho života sa prihovárajú nielen pružinským deťom, ale i ostatným návštevníkom tejto pamätnej izby.

Alena Javorská

Materiál je prevzatý zo stránky mesta Považská Bystrica



Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign