|
Spolky miernosti boli protialkoholické, národnobuditeľské a výchovnovzdelávacie spolky. Zakladali ich štúrovci v 40. rokoch 19. storočia. Ich poslaním bolo združovať členov, ktorí sa zriekli používania alkoholu, utvrdzovať ich rozhodnutie nepiť alkohol a účinne bojovať proti alkoholu výchovnými a vzdelávacími metódami, formami a prostriedkami. Prvý spolok založil v Bobrovci roku 1840 P.Árvay. Na Orave sa o ne a ich aktivitu zaslúžil B.Demian, C.Zoch a iní dejatelia.
Vo všetkých slovenských stoliciach sa do spolkov miernosti hlásila najmä mládež. Štúrovci v nich videli významné demokratické ustanovizne s poslaním realizovať ich politické a výchovné ciele a pokladali ich za významný spojovací článok národnej inteligencie s ľudom. Zvlášť veľkú pozornosť venoval tejto problematike Š. Závodník a J. M. Hurban, ktorý napísal osobitné dielko pod názvom: Slovo o spolkách mjernosti a školách ňeďelních, ktoré vyšlo v Banskej Bystrici v roku 1846. Píše tu, že v tomto roku malo protialkoholické hnutie celonárodný charakter a uvádza, že existuje už päťsto spolkov. Ďalej uvádza: „Nie som ja zúfalý obnovovateľ sveta, ani nemyslím, že by sa tento zlý stav len tak z dlane sfúknuť dal, ale to mám za dogma, že je čas, aby každý, kto bárakú a nepatrnú službu koná medzi ľuďmi našimi, na ich osvietení pracoval.“ Na dokreslenie situácie možno uviesť údaje z časopisu Prúdy. Koncom roku 1908 bolo v Uhorsku 16 547 elementárnych škôl a 66 220 krčiem – „jedna škola príde na 1 800 duší a jeden hostinec na 250 duší - “.
Nie náhodou tomuto negatívnemu masovému javu venovalo pozornosť veľa jedinečných osobností v slovenských dejinách. Podľa hodnotenia historikov hnutie spolkov miernosti predstavovalo svojím záberom na vtedajšie časy stredoeurópsky unikát.
V prvej polovici 18. storočia s B. Bystricou spätý Matej Bel, táto „ozdoba Uhorska“, vo svojom vlastivednom diele o Uhorsku píše o vinohradníctve. No aj napriek tomu ako milovník a propagátor uhorských vín a znalec pomerov nášho regiónu konštatuje: „V uplynulom roku bola v celom Uhorsku taká úroda vína, že sudy nestačili na jeho uloženie... Pre hojnosť vína stalo sa, že keď sa znova približovala oberačka a vinohradníci nemali ešte vyprázdnené sudy, zadarmo nadeľovali víno komukoľvek, s kým prišli do styku. Obyčajný ľud si zvykol piť víno i menej príhodne a nemierne a mnohí touto vášňou premárňujú hanebne nielen rodinné šťastie, ale aj život...“
|
