100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. júna 2018

Dnes je piatok 22. jún 2018 , meniny má Paulína , zajtra bude mať meniny Sidónia. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Závislosti

Gambling - patologické hráčstvo
V roku 2002 ľudia na Slovensku „investovali“ do hracích automatov, kasín, alebo kurzových stávok spolu vyše 24,5 mld Sk, čo je oproti roku2001 asi o 12 % viac. Na porovnanie je to asi polovica tržieb U.S.Steel Košice z roku 2001. Pričom napr. v r. 1998 Slováci celkovo utratili v hazardných hrách asi 5,7 mld Sk a v roku1994 „len“ asi 3,5 mld. Sk (3). Je zrejmé, že za 9 rokov na Slovensku stúpli investície Slovákov do hazardných hier sedem–krát.
Gambling je paradoxom ekonomických teórií, keďže gambléri hrajú aj napriek tomu, že môžu očakávať finančnú stratu. Jeto spôsobené aj tým, že subjektívna hodnota peňazí sa u nich líši od skutočnej, objektívnej a taktiež ich subjektívne ohodnotenie rizika, ktoré pri hrách podstupujú sa nezhoduje s objektívnou pravdepodobnosťou.
Čo je to patologické ( chorobné ) hráčstvo ?
Už v roku 1957 použil Bergler pojem hráčska vášeň a popisoval ju takto:
  • hráč miluje časté riziko,
  • hra pohltí väčšinu jeho záujmov, aktivít a fantázií,
  • ak už raz vyhral, hráč je neschopný prestať hrať,
  • riskuje neúmerne vysoké čiastky,
  • medzi vložením peňazí a výsledkom hráč prežíva slastné napätie,
  • hráč je optimistický, neschopný poučiť sa z prehier a navzdor logike a pravdepodobnosti verí v šťastný osud a v to, že sa mu raz vytrvalosť oplatí.
Existuje 10 kritérií, patologického hráča. Ak sú splnené 5, možno hovoriť o gamblingu, ak len jedna, je to už vážne varovanie:
  1. Zaujatosť hraním ( predstavy, snívanie o rôznych situáciách pri hraní, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí atď. ).
  2. Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie pocitu príjemného napätia a vzrušenia.
  3. Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie.
  4. Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania.
  5. Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania od problémov, alebo spôsob odstránenia či zmierenia mrzutej nálady.
  6. Opakovaný návrat do herne na druhí deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť a vyrovnať straty.
  7. Klamstvá rodine, terapeutom alebo iným osobám zapojeným do problému s hraním.
  8. Nelegálne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie.
  9. Strata zodpovedajúcich sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce alebo kariéry v dôsledku hrania.
  10. Prenášanie zodpovednosti za vyrovnanie dlžôb vzniknutých v dôsledku hrania na iných ľudí.
Vznik závislosti od hazardnej hry môže ovplyvniť spolupôsobenie nasledujúcich faktorov
  1. Hranie samotné - je pre človeka zdrojom príťažlivych pocitov( vzrušenie, slastné napätie), ovplyvňuje teda podobne ako iné drogy duševnú činnosť(prežívanie, vnímanie, náladu). Hranie sa može stať "liekom" na trápenie, únikom od problémov, zdrojom "potešenia", alebo sebarealizácie a podobne.
    Takéto nezdravé postoje k hraniu vedú k chorobe - závislosti
  2. Osobnosť človeka - z hľadiska závislosti od hazardnej hry, môžeme za rizikové črty osobnosti považovať: neprimerné sebahodnotenie, nízka sabaistota, nízka odolnosť voči stresu(flustračná tolerancia) nedostatok zodpovednosti, neschopnosť odložiť uspokojenie potrieb, slabá vytrvalosť, únik pred problémami a podobne.
  3. Spoločenské prostredie- vývin a zrenie osobnosti ovplyňujú vo veľkej miere vzťahy v rodine a výchova. Za škodlivú možno považovať výchovu:
    1. Nedostatočnú - zanedbávanie starostlivosti
    2. Príliš ochraňujúcu - napíklad, keď matka nadmerne chráni svoje dieťa pred bežnými problémami, odstraňuje aj prirodzené prekážky - dieťa zostáva aj v dospelosti nesamostatné, ťažko sa presadzuje.V kolektíve, je ľahko manipulovateľné a má nízku sebadôveru.Hľadá si ochraňovateľského životného partnera, na ktorom býva citovo závisle.
    3. Nejednotnú - napríklad: prísny náročny otec a ochraňujúca matka - dieťa je vystavené protichodným očakávaniam a požiadavkám. Máva nízke sabavedomie, sklon k manipulácii, ku klamaniu. Je neisté v rozhodovaní, uniká pred problémami
    Na dieťa nepriaznivo vplýva aj nedostatok lásky, bezpečia a istoty(hlavne v rodinách alkoholikov a iných závislých), priveľa povinností a vysoké požiadavky na dieťa, nedostatok pochvaly a ocenenia. Ďalej je nezanedbateľný vplyv vrstovníckej partie, pracovného kolektívu, kamarátov a pod.
  4. Spúšťač - podnet k vyhľadaniu hazardnej hry napr: nuda, zvedavosť, stres, túžba zbohatnúť, patriť do určitej spoločenskej vrstvy.
Typy hráčov
  1. Sociálni hráči:
    - Hrajú kôli finančnému zisku alebo krátkodobo v životnej kríze
    - nebýva v nich plne rozvinutá závislosť, dokážu prestať hrať, keď prehrajú vopred stanovenú sumu alebo pociťujú problémy kôli hraniu
    - možno sem zaradiť aj dospievajúcich mladých hráčov, ktorí si hraním získavajú členstvo v určitej skupine ľudí(potreba niekam patriť
    - je tu prítomné riziko vzniku závislosti, nakoľko hranie sa stáva súčasťou životného štýlu
  2. Hráči s narušenou osobnosťou
    - majú nízku odolnosť voči záťaži
    - ťažkosti so sebaovládaním(najmä ťažko ovládajú svoju zlosť)
    - konajú impulzívne, rýchlo a neuvážene
    - ich sebavedomie a spokojnosť so sebou závisi od mienky
    - ťažko sa prispôsobuju realite, unikajú od problémov
    - nemávajú pocity viny kvôli hraniu
  3. Hráči s nízkou sebaúctou
    - hra je pre nich spôsob uvoľnenia napätia hnevu, ktorý sa v nich hromadí (neventilujú ho prirodzene,spontánne) kôli vyhýbaniu sa konfliktom s konkrétnymi ľudmi
    - bývajú väčšinou úspešní v povolaní aj v sociálnych vzťahoch(napr:maželstve)
    - hranie im poskytuje pocit vyšiej hodnoty seba samého(cítia sa silní až všemocný)
    - po skončení hry mávajú pocity viny a hanby
Fázy rozvoja gamblingu
  1. VYHRÁVACIA FÁZA
    budúci hráč má "začiatočnícke šťastie". Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity. V hráčovi narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiadúce pocity, zvyšuje stávky. V čase nehrania rád sa oddáva fantáziam o výhrach a je neprimerane optimistický.
  2. PREHRÁVACIA FÁZA
    Hráč v nasledujúcej fáze už prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne... V dôsledku vývoja už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier... Svoje prehry tají a hranie maskuje, alebo bagatelizuje. KLAME čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nie je schopný včas vrátiť, zadĺženosť vzrastá. Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov. Problémov v zamestnaní pribúda a dochádza k nepríjemným situáciám pri vymáhaní dlžôb veriteľmi. Hranie sa už nedá udržať v tajnosti. Keď vyjde najavo často až hrozivý rozsah materiálnych a nemateriálnych strát, hráč zvyčajne všetko oľutuje a sľubuje, že už nikdy nebude hrať. Je ochotný hľadať pomoc. Jeho okolie a aj on samotný verí, že všetko bude v poriadku aj bez vyhľadania odbornej pomoci. Nejaký čas hráč dokáže dokonca aj nehrať. To vedie k uspokojeniu jeho príbuzných a k obnoveniu ich dôvery. Žiaľ, zväčša nasleduje tajný návrat k hraniu.
  3. FÁZA STRATY KONTROLY (fáza zúfalstva závislosti)
    Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať hrať . Všetky pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou ( návratom k hraniu). Všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti (krádeže, podvody, sprenevery). Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku. Napokon hrá len už len pre hranie samotné a prípadné výhry hneď prehráva.Závislosť vedie k zmene osobnosti hráča: je podráždený, nepokojný, precitlivelý, vyhýba sa ľuďom. Stav sa ďalej vyvíja do úplného DEBAKLU. Dochádza k rozpadu rodinných, medziľudských a pracovných vzťahov a väzieb. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nezriedka aj uskutočnenie samovraždy. Hráč má narušenú povesť. Cíti sa osamelým a vinu za svoju zúfalú situáciu presúva na iných, cíti paniku a strach. Jeho stav vyžaduje odbornú pomoc.
Liečba - motivácia k liečbe
Kľúčovou otázkou vzhľadom na úspešnosť liečby je motivácia pacienta - čiže ochota podstúpiť liečenie, prijať záväzky a povinnosti vyplývajúce z liečebnej filozofie za účelom zlepšenia svojej situácie. Podstatným faktorom teda je, nakoľko samotný hráč vníma a pociťuje svoju situáciu ako ťaživú, mučivú až neúnosnú. Čím viac sa jeho prežívanie prítomnosti so všetkými problémami blíži k pocitu bolesti, tým silnejšie je motivovaný k prijatiu pomoci a hľadania východiska. Pokiaľ ale svoju situáciu a hranie vnútorne neprežíva negatívne, necíti naliehavosť zmeny a rýchlo sa uspokojí s myšlienkami, že na tom ešte nie je tak zle a že pomoc nepotrebuje, klesá jeho ochota sa liečiť a žiaľ, napriek úsiliu terapeutov a príbuzných, liečba nebýva úspešná.Motiváciu k liečbe nemožno pacientovi vnútiť z vonka (zdrojom je vnútro človeka). Je možne ho inšpirovať, pomáhať mu vo vyjasňovaní si toho, čo potrebuje a chce, ak o to stojí a posilňovať jeho motiváciu. Pokiaľ prichádza s dostatočnou vnútornou motiváciou (= dôvody prečo prestať s hraním a nevrátiť sa k nemu) je možné riešiť problém závislosti od hazardnej hry. Dokáže pri usmernení terapeutmi a skupinou spolupacientov tvrdo na sebe pracovať a menej vyhľadávať úniky z liečby.

späť

prehľad - mapa sekcie

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign