APOŠTOLSKÝ
LIST
ROSARIUM
VIRGINIS MARIAE
NAJVYŠŠIEHO
KŇAZA
JÁNA
PAVLA II.
BISKUPOM,
KLÉRU A VERIACIM
O
POSVÄTNOM RUŽENCI
ÚVOD
1.
Ruženec Panny Márie, ktorý sa v druhom tisícročí postupne vyvíjal pod vplyvom
Božieho Ducha, je modlitbou, ktorú milovali nespočetní svätí a odporúča ju aj
Učiteľský úrad Cirkvi. Vo svojej jednoduchosti a hĺbke zostáva aj na úsvite
tohto tretieho tisícročia dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala
ovocie svätosti. Ľahko sa včleňuje do duchovnej cesty kresťanského života, ktorý
po dvoch tisícročiach nestratil nič zo svojej počiatočnej sviežosti a cíti sa
vedený Božím Duchom zatiahnuť na hlbinu (duc in altum!), aby ešte raz vyznal, ba
volal pred celým svetom, že Ježiš Kristus je Pán a Spasiteľ, "cieľ ľudských
dejín, ohnisko, v ktorom sa zbiehajú túžby histórie a civilizácie".
Napriek
mariánskemu charakteru je ruženec kristocentrickou modlitbou. Vážnosťou
jednotlivých častí zahŕňa vo svojej celistvosti hĺbku celého evanjeliového
posolstva a je akoby jeho súhrnom. Je ozvenou Máriinej modlitby, stále sa
opakujúceho Magnifikatu za dielo vykupiteľského vtelenia, ktoré sa začalo v jej
panenskom lone. S ružencom vstupuje kresťanský ľud do Máriinej školy, aby sa tu
dal voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšania hĺbky jeho lásky.
Prostredníctvom ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ju
prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky.
Pápeži
a ruženec
2.
Mnohí z mojich predchodcov prikladali modlitbe ruženca veľký význam. Osobitné
zásluhy mal v tomto ohľade pápež Lev XIII., ktorý 1. septembra 1883 vydal
encykliku Supremi apostolatus officio, dokument veľkej hodnoty, prvý z jeho
mnohých výrokov o tejto modlitbe, v ktorej odporučil ruženec ako účinnú duchovnú
zbraň proti zlu postihujúcemu spoločnosť. Spomedzi nedávnych pápežov, ktorí sa
výrazne pričinili o propagáciu ruženca, by som chcel spomenúť blahoslaveného
Jána XXIII. a predovšetkým pápeža Pavla VI., ktorý vo svojej apoštolskej
exhortácii Marialis cultus v duchu Druhého vatikánskeho koncilu zdôraznil
evanjeliový charakter ruženca a jeho kristocentrické zameranie.
Ja sám som
využil každú príležitosť, aby som vyzýval k častému modleniu sa ruženca. Táto
modlitba mala dôležité miesto v mojom duchovnom živote už od mladosti. Silne som
si to pripomenul počas mojej poslednej návštevy Poľska, najmä vo svätyni na
Zebrzydowskej kalvárii. Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach
skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu. Pred
dvadsiatimi štyrmi rokmi, 29. októbra 1978, sotva dva týždne po mojom zvolení na
Petrov stolec, som úprimne priznal: "Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba.
Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. (...) Dá sa
povedať, že ruženec je istým spôsobom modlitbovým komentárom poslednej kapitoly
konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium, teda kapitoly, ktorá
uvažuje o obdivuhodnej prítomnosti Matky Božej v tajomstve Krista a Cirkvi. Na
pozadí slov modlitby Zdravas_ Mária sa pred očami duše objavujú základné
udalosti života Ježiša Krista. Spájajú sa v jednotnom celku radostných,
bolestných a slávnostných tajomstiev a umožňujú nám vytvoriť živé spoločenstvo s
Ježišom cez srdce jeho matky. Zároveň môže naše srdce v desiatkoch ruženca
obsiahnuť všetky udalosti, ktoré tvoria životy jednotlivcov, rodín, národov,
Cirkvi a celého ľudstva. Osobné záležitosti, ako aj potreby našich blížnych,
hlavne tých najbližších, ktorí sú nám najdrahší. Tak jednoduchá modlitba ruženca
bije pulzom ľudského života."
Týmito slovami, moji drahí bratia a sestry, som
prvý rok môjho pontifikátu vložil do rytmu každodennej modlitby ruženca. Dnes,
keď začínam dvadsiaty piaty rok mojej služby ako Petrov nástupca, prajem si
naďalej robiť to isté. Koľko milostí som dostal za tie roky od Preblahoslavenej
Panny prostredníctvom ruženca: Magnificat anima mea Dominum! Chcem vzdať vďaky
Pánovi slovami jeho najsvätejšej matky. Pod jej ochranu som zveril svoju
pápežskú službu: Totus tuus.
Október
2002 - október 2003: Rok ruženca
3.
Preto v nadväznosti na moju reflexiu v apoštolskom liste Novo millennio ineunte,
v ktorom som po skúsenosti Veľkého jubilea vyzval všetok Boží ľud "začať odznova
u Krista", cítil som potrebu ponúknuť zamyslenie sa nad ružencom ako mariánsku
korunováciu tohto listu a povzbudenie rozjímať nad Kristovou tvárou v spojení s
jeho najsvätejšou matkou, v jej škole. Veď modliť sa ruženec znamená vlastne
kontemplovať s Máriou Kristovu tvár. Na zvýraznenie tejto výzvy, využívajúc
príležitosť nadchádzajúceho stodvadsiateho výročia už spomenutej encykliky Leva
XIII., si želám, aby sa v priebehu tohto roka kládol osobitný dôraz na ruženec a
aby bol rozvíjaný v rôznych kresťanských spoločenstvách. Preto vyhlasujem rok od
októbra 2002 do októbra 2003 za Rok ruženca.
Tento pastoračný návrh zverujem
iniciatíve jednotlivých cirkevných spoločenstiev. Mojím zámerom nie je sťažiť,
ale doplniť a ustáliť pastoračný program jednotlivých partikulárnych cirkví.
Verím, že sa tento návrh stretne s ochotným a veľkodušným prijatím. Pri spoznaní
jeho plného významu nás ruženec privedie priamo do centra kresťanského života;
ponúkne známu, no plodnú duchovnú a výchovnú príležitosť na osobné rozjímanie,
na formovanie Božieho ľudu a novú evanjelizáciu. Som rád, že to môžem opäť
zdôrazniť aj pri radostnej spomienke na ďalšie výročie: štyridsať rokov od
začiatku Druhého vatikánskeho koncilu (11. októbra 1962), ktorý bol veľkou
milosťou danou Božím Duchom Cirkvi našej doby.
Námietky
proti ružencu
4.
Vhodnosť takejto iniciatívy je zrejmá z viacerých dôvodov. Prvým je urgentná
potreba odvrátiť istú krízu tejto modlitby, v súčasnom historickom a teologickom
kontexte vystavenej riziku, že sa neprávom zníži jej význam a nebude sa ponúkať
novým generáciám. Niektorí si myslia, že centrálne postavenie liturgie, ktoré
správne zdôraznil Druhý vatikánsky koncil, je nevyhnutne spojené so zmenšeným
významom ruženca. No ako už spresnil pápež Pavol VI., táto modlitba nielenže nie
je v protiklade s liturgiou, ale ju dokonca podporuje, keďže do nej vynikajúco
vovádza a je jej vernou ozvenou, čím ľuďom umožňuje plne a vnútorne sa
zúčastňovať na liturgii a zberať jej ovocie v ich každodennom
živote.
Niektorí sa tiež možno obávajú, že ruženec pre svoj výrazne mariánsky
charakter vyznieva ako málo ekumenická modlitba. Ruženec však jasne patrí k tým
druhom uctievania Božej Matky, ktoré koncil opisuje ako oddanosť smerujúcu ku
kristologickému centru kresťanskej viery, lebo "keď sa preukazuje úcta Matke,
patrične sa poznáva, miluje a slávi aj Syn". Ak ruženec náležite spoznáme, určite sa
stane pomocou a nie prekážkou ekumenizmu!
Cesta
kontemplácie
5.
Avšak najdôležitejším dôvodom, prečo veľmi naliehavo odporúčam znovu oživiť
modlitbu ruženca, je skutočnosť, že predstavuje najefektívnejší prostriedok, ako
medzi veriacimi pestovať tú oddanosť rozjímaniu nad kresťanským tajomstvom,
ktorú som navrhol v apoštolskom liste Novo millennio ineunte ako opravdivú
výchovu k svätosti: "Je potrebný kresťanský život vyznačujúci sa predovšetkým
umením modlitby." Keďže súčasná kultúra, i keď uprostred mnohých protirečení, je
svedkom rozkvetu novej potreby duchovnosti, aj vplyvom iných náboženstiev je
ešte naliehavejšie ako doteraz, aby sa naše kresťanské spoločenstvá stali
skutočnými školami modlitby
Ruženec patrí medzi najlepšie a najhodnotnejšie
tradície kresťanskej kontemplácie. Vyvíjal sa na Západe, je typicky meditatívnou
modlitbou a istým spôsobom sa zhoduje s modlitbou srdca alebo Ježišovou
modlitbou, ktorá zapustila korene v pôde kresťanského Východu.
Modlitba
za pokoj a za rodinu
6.
Niektoré historické okolnosti robia toto oživenie ruženca ešte aktuálnejším. Je
to predovšetkým potreba vyprosovať od Boha dar mieru. Moji predchodcovia, tak
ako ja, často charakterizovali ruženec ako modlitbu za pokoj. Na začiatku
tisícročia, ktoré sa začalo hrozivými scénami atentátu z 11. septembra 2001 a
ktoré je každý deň svedkom nových scén krviprelievania a násilia v mnohých
častiach sveta, znovuobjaviť ruženec znamená vnoriť sa do rozjímania nad
tajomstvom Krista, ktorý je náš pokoj, lebo on z oboch urobil jedno a vo svojom
tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo (Ef 2, 14). Z toho je
zrejmé, že nikto sa nemôže modliť ruženec bez toho, aby sa cítil zaangažovaný v
jasnom poslaní šíriť pokoj, s osobitnou pozornosťou na stále tak ťažko skúšanú
Ježišovu zem, ktorá je blízka srdcu každého kresťana.
Podobná naliehavá
potreba angažovanosti a modlitby vyrastá pri ďalšom závažnom súčasnom probléme:
rodina, základná bunka spoločnosti, je čoraz väčšmi ohrozovaná silami
dezintegrácie na ideologickej aj praktickej rovine, čo v nás vyvoláva strach o
budúcnosť tejto základnej a nenahraditeľnej inštitúcie a spolu s ňou o osudy
spoločnosti ako celku. Oživenie ruženca v kresťanských rodinách v rámci kontextu
širšej pastoračnej služby rodiny sa ponúka ako efektívna pomoc na zastavenie
devastujúcich následkov tejto krízy, typickej pre našu
dobu.
"Hľa,
tvoja matka!" (Jn 19,27)
7.
Mnoho znakov poukazuje na to, že aj dnes si Svätá Panna želá prostredníctvom tej
istej modlitby preukazovať materinskú starostlivosť, do ktorej umierajúci
Vykupiteľ zveril v osobe milovaného učeníka všetkých synov a dcéry Cirkvi:
"Žena, hľa, tvoj syn!" (Jn 19, 26). Dobre známe sú rozličné udalosti v 19. a 20.
storočí, keď Kristova matka dala nejakým spôsobom najavo svoju prítomnosť, aby
nabádala Boží ľud do tejto kontemplatívnej modlitby. Pre ich veľký vplyv na
životy kresťanov a oficiálne uznanie, ktoré dostali od Cirkvi, zvlášť by som
chcel spomenúť zjavenia v Lurdoch a vo Fatime: tieto sväté miesta sú stále
navštevované veľkým počtom pútnikov hľadajúcich útechu a
nádej.
Nasledujúc
svedkov
8.
Bolo by nemožné vymenovať nespočetný zástup svätých, ktorí v ruženci našli pravú
cestu k svätosti. Stačí spomenúť sv. Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort,
autora vynikajúceho diela o ruženci, a nám bližšieho Pátra Pia z Pietrelciny,
ktorého som mal v súčasnosti tú česť kanonizovať. Osobitnú charizmu apoštola
ruženca mal blahoslavený Bartolo Longo. Jeho cesta k svätosti spočívala v
inšpirácii, ktorú počul v hĺbke svojho srdca: "Každý, kto šíri ruženec, bude
spasený!" V dôsledku toho sa cítil
povolaný, aby postavil kostol zasvätený Našej Panej Svätého ruženca v Pompejach
na pozadí ruín starovekého mesta, ktoré práve zachytilo ohlasovanie Krista, keď
bolo v roku 79 pochované počas výbuchu Vezuvu, aby o niekoľko storočí neskôr
vstalo z popola ako svedok svetlých i temných stránok klasickej civilizácie.
Svojou celoživotnou prácou a praktizovaním "pätnástich sobôt" Bartolomej
Longo prehĺbil kristocentrickú a kontemplatívnu podstatu ruženca a dostal veľkú
podporu a povzbudenie od Leva XIII., "pápeža ruženca".
I.
KAPITOLA
S
MÁRIOU KONTEMPLOVAŤ KRISTA
Tvár
žiariaca ako slnko
9.
Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko... (Mt 17, 2).
Evanjeliovú scénu Kristovho premenenia, pri ktorej sú apoštoli Peter, Jakub a
Ján uchvátení Vykupiteľovou krásou, možno prijať ako ikonu kresťanskej
kontemplácie. Úlohou každého nasledovníka Krista, teda úlohou každého z nás, je
upriamiť pohľad na Kristovu tvár, uprostred denných udalostí a utrpení jeho
ľudského života spoznať v nej tajomstvo a tak uchopiť božský jas definitívne
zjavený v zmŕtvychvstalom Pánovi, ktorý sedí v sláve po pravici Otca.
Kontemplujúc túto tvár, otvárame sa na prijatie tajomstva života Najsvätejšej
Trojice, aby sme stále znova zakúšali lásku Otca a tešili sa v radosti Ducha
Svätého. Slová sv. Pavla sa tak môžu vzťahovať aj na nás: A my všetci s
odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa
na taký istý, čoraz slávnejší obraz (2 Kor 3, 18).
Mária,
vzor kontemplácie
10.
Kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Synova tvár patrí jedinečným
spôsobom Márii. V jej lone bol predsa utvorený a od nej dostal ľudskú podobu,
ktorá poukazuje na ešte väčšiu duchovnú blízkosť. Ešte nikdy sa nikto nevenoval
kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Oči jej srdca sa obrátili na
Ježiša už pri zvestovaní, keď ho počala mocou Ducha Svätého. V nasledujúcich
mesiacoch začala cítiť jeho prítomnosť a vnímať jeho podobu. Keď ho nakoniec
porodila v Betleheme, jej oči sa mohli nežne zahľadieť na tvár jej Syna, keď ho
zavinula do plienok a uložila do jasieľ (Lk 2, 7).
Odvtedy ho Máriin pohľad,
neustále naplnený úctou a obdivom, nikdy neopustil. Niekedy to bol spýtavý
pohľad, ako v prípade nájdenia Ježiša v chráme: "Syn môj, čo si nám to urobil?"
(Lk 2, 48), hoci vždy prenikavý, schopný čítať v hĺbke Ježišovho vnútra, dokonca
cítiť jeho skryté pocity a predvídať jeho rozhodnutia, ako napríklad v Káne
Galilejskej (porov. Jn 2, 5). Inokedy to bol bolestný pohľad, hlavne pod krížom,
kde bol v istom zmysle stále pohľadom rodiacej matky, pretože Mária nielen
prežívala utrpenie a smrť svojho Syna, ale aj dostala nového syna v osobe
milovaného učeníka (porov. Jn 19, 26-27). Vo veľkonočné ráno jej pohľad žiaril
radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc, to bol pohľad zapálený
vyliatím Ducha (porov. Sk 1, 14)
Máriine
spomienky
11.
Mária žila so zrakom upretým na Krista, uchovávajúc si ako poklad každé jeho
slovo: Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o
nich (Lk 2, 19; porov. Lk 2, 51). Spomienky na Ježiša, vtlačené do jej srdca, ju
sprevádzali vo všetkých životných situáciách a viedli ju k uvažovaniu nad
rôznymi chvíľami jej života, keď stála pri svojom Synovi. Boli akýmsi ružencom,
ktorý odriekala nepretržite počas svojho pozemského života.
Dôvody na jej
vďakyvzdávanie a chválorečenie Boha zostávajú nezmenené aj teraz, uprostred
radostných piesní nebeského Jeruzalema. Vzbudzujú jej materinskú starostlivosť o
putujúcu Cirkev, v ktorej ako hlásateľka evanjelia naďalej rozvíja sieť svojho
"rozprávania". Mária stále predkladá veriacim tajomstvá svojho Syna s túžbou,
aby rozjímanie nad týmito tajomstvami uvoľnilo všetku ich spásonosnú silu. Pri
odriekaní ruženca sa kresťanské spoločenstvo spája s Máriinými spomienkami a jej
kontemplatívnym pohľadom.
Ruženec,
kontemplatívna modlitba
12.
Práve preto, že ruženec vychádza z Máriinej vlastnej skúsenosti, je vynikajúcou
kontemplatívnou modlitbou. Ako jasne povedal pápež Pavol VI., bez tejto
kontemplatívnej dimenzie by stratil svoj význam: "Bez nej je ruženec ako telo
bez duše a vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa jeho odriekanie stane roztržitým a
bezduchým opakovaním formuliek, ktoré je v rozpore s týmto napomenutím Ježiša
Krista: ,Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí
pre svoju mnohovravnosť` (Mt 6, 7). Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje
pokojný spád v recitovaní, akúsi zahĺbenú zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu
rozjímať o tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej, čo
bola Pánovi zo všetkých najbližšia. To sprístupňuje nevyspytateľné bohatstvá
týchto tajomstiev."
Stojí za to pozastaviť sa nad týmto hlbokým posolstvom
Pavla VI. a zdôrazniť isté aspekty ruženca, ktoré lepšie vyjadrujú jeho vlastnú
povahu kristocentrickej kontemplácie.
S
Máriou spomínať na Krista
13.
Máriine rozjímanie je predovšetkým spomínanie. Toto slovo musíme chápať v
biblickom zmysle ako spomienku (zakar) sprítomňujúcu diela, ktoré Boh uskutočnil
v dejinách spásy. Biblia je rozprávaním o spásnych udalostiach, ktoré vrcholili
v samom Kristovi. Tie udalosti nie sú len "včerajškom": sú tiež "dneškom"
vykúpenia. Toto sprítomňovanie sa deje predovšetkým v liturgii: to, čo Boh
uskutočnil pred mnohými storočiami, neovplyvnilo iba priamych svedkov
spomínaných udalostí, ale svojím darom milosti zasahuje ľudí v každom čase. Do
istej miery to platí aj o každom inom nábožnom prístupe k týmto udalostiam:
pamätať si ich v duchu viery a lásky znamená otvoriť sa milosti, ktorú nám
Kristus získal tajomstvom svojho života, smrti a zmŕtvychvstania.
A preto,
zdôrazňujúc s Druhým vatikánskym koncilom, lebo v liturgii sa uskutočňuje
Kristov kňazský úrad a vo verejnej bohoslužbe "vyvrchoľuje činnosť Cirkvi a
zároveň v nej pramení všetka jej sila", treba zároveň pripomenúť, že "duchovný
život nespočíva iba v účasti na liturgii. Kresťan je síce povolaný na spoločnú
modlitbu, lenže popritom musí vojsť do svojej izbičky, aby sa modlil k Otcovi,
ktorý je v skrytosti (porov. Mt 6, 6), ba - ako učí apoštol Pavol - má sa
neprestajne modliť (porov. 1 Sol 5, 17)" . Ruženec sa svojím špecifickým
charakterom radí do tejto pestrej palety neprestajnej modlitby. Ak liturgia,
činnosť Krista a Cirkvi, je spásnou činnosťou par excellence, ruženec, ako
meditácia s Máriou o Kristovi, je spásonosnou kontempláciou. Postupne sa vnárať
do jednotlivých tajomstiev Vykupiteľovho života spôsobuje, že to, čo on koná a
čo liturgia sprítomňuje, sa do nás hlboko vstrebáva a formuje našu existenciu.
Učiť
sa Kristovi od Márie
14.
Kristus je jedinečný učiteľ, je tým, kto zjavuje, i samotným zjavením. Ide teda
nielen o to, aby sme sa naučili, čo on učil, ale najmä o to, aby sme sa učili
jemu. Mohli by sme mať v tom lepšiu učiteľku ako Máriu? Ak z božského hľadiska
je vnútorným učiteľom, ktorý nás uvedie do plnej pravdy o Kristovi, Duch Svätý
(porov. Jn 14, 26; 15, 26; 16, 13), spomedzi ľudských bytostí nikto nepozná
Krista lepšie ako Mária; nikto nás nemôže priviesť k hlbokému poznaniu jeho
tajomstva lepšie ako jeho matka.
Prvé zo znamení, ktoré Ježiš vykonal -
premenenie vody na víno na svadbe v Káne - ,nám jasne ukazuje Máriu v role
učiteľky, keď nabáda sluhov, aby urobili, čo im Ježiš prikáže (porov. Jn 2, 5).
A môžeme sa domnievať, že po Ježišovom nanebovstúpení zohrala tú istú úlohu aj
voči učeníkom, keď zostala s nimi čakať na Ducha Svätého a posilňovala ich v ich
prvých misijných krokoch. Prechádzať s Máriou cez jednotlivé tajomstvá ruženca
je ako vstúpiť do Máriinej školy a naučiť sa "čítať" Krista, preniknúť do jeho
tajomstiev a pochopiť jeho odkaz.
Máriina škola je oveľa účinnejšia, keď
vezmeme do úvahy, že Božia Matka nás učí tým, že nám sprostredkúva hojnosť darov
Ducha Svätého a zároveň nám ponúka príklad jej vlastnej cesty viery, ktorej je
jedinečnou učiteľkou. Pri každom tajomstve svojho Syna nás pozýva, aby sme
konali podobne ako ona pri zvestovaní: pokorne kládli otázky, ktorými sa
otvoríme svetlu, aby sme mohli vždy zakončiť v poslušnosti viery: "Hľa,
služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,
38).
S
Máriou sa pripodobňovať Kristovi
15.
Charakteristikou kresťanskej spirituality je odhodlanie učeníkov čoraz väčšmi sa
stávať podobnými obrazu Božieho Syna (porov. Rim 8, 29; Flp 3, 10, 12). Vyliatie
Ducha Svätého pri krste naštepí veriaceho ako ratolesť na vinič, ktorým je
Kristus (porov. Jn 15, 5) a robí ho časťou jeho mystického tela (porov. 1 Kor
12, 12; Rim 12, 5). Tejto počiatočnej jednote však musí zodpovedať postupné
pripodobňovanie sa Kristovi, ktoré formuje správanie učeníka podľa zmýšľania
Učiteľa: Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš (Flp 2, 5). Podľa slov apoštola Pavla
si máme obliecť Pána Ježiša Krista (porov. Rim 13, 14; Gal 3, 27).
Na
duchovnej ceste ruženca, založeného na neprestajnej kontemplácii Kristovej tváre
v Máriinej spoločnosti sa usilujeme dosiahnuť tento náročný ideál pripodobnenia
sa Kristovi jeho častým navštevovaním, ktoré možno nazvať priateľským. Tak
môžeme prirodzeným spôsobom vstúpiť do Kristovho života, akoby precítiť jeho
najhlbšie pocity. Blahoslavený Bartolomej Longo o tom píše: "Tak ako si dvaja
priatelia, ktorí sa často navštevujú, zvyknú vytvoriť spoločné zvyky, tak sa aj
my môžeme priateľským rozhovorom s Ježišom a so Svätou Pannou, meditáciou o
tajomstvách ruženca a spoločným utváraním rovnakého života v dôsledku častého
prijímania Eucharistie - v miere, v akej nám to umožňuje naša malosť -
pripodobniť im a naučiť sa od týchto najväčších vzorov žiť pokorne, chudobne, v
skrytosti, trpezlivo a dokonale."
V tomto procese pripodobňovania sa Kristovi
sa v ruženci osobitne zverujeme materinskému pôsobeniu Svätej Panny. Tej, ktorá
porodila Krista, zatiaľ čo sama patrí do Cirkvi - i keď je jej
"najvynikajúcejším, celkom jedinečným" členom - a zároveň je Matkou Cirkvi. A
tak stále privádza na svet deti pre mystické telo svojho Syna. Robí to
príhovorom, vyprosujúc im nevyčerpateľné vyliatie Ducha. Mária je dokonalou
ikonou materstva Cirkvi.
Ruženec nás tajomným spôsobom stavia po boku Márie,
ktorá sleduje Kristov ľudský rast v ich dome v Nazarete. To jej umožňuje
formovať nás všetkých s rovnakou starostlivosťou, až kým v nás Kristus nie je
úplne stvárnený (porov. Gal 4, 19). Toto Máriino poslanie je založené na
Kristovom poslaní a je mu úplne podriadené, pričom "vôbec neprekáža
bezprostrednému spojeniu veriacich s Kristom, ba ho napomáha". Je to veľmi jasný
princíp sformulovaný Druhým vatikánskym koncilom, ktorý som tak intenzívne
prežíval počas môjho života a ktorý tvoril aj základ môjho biskupského motta:
Totus tuus. Toto motto, ako je známe, je inšpirované učením sv. Ľudovíta Máriu
Grigniona de Montfort, ktorý týmito slovami vysvetlil Máriinu úlohu v procese, v
ktorom sa každý z nás pripodobňuje Kristovi: "Celá naša dokonalosť spočíva v
pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda
najdokonalejšia zbožnosť je bezpochyby tá, ktorá nás najdokonalejšie
pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária
je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi Kristovi, znamená to, že
spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu
Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej matky, a že čím viac je srdce zasvätené
jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi." Nikde nevidno Ježišov život tak
úzko prepojený s Máriiným životom ako v ruženci. Mária žije iba v Kristovi a pre
Krista!
S
Máriou sa modliť ku Kristovi
16.
Ježiš nás vyzval obracať sa k Bohu s vytrvalosťou a dôverou, aby sme boli
vypočutí: "Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!" (Mt 7,
7). Základom účinnosti tejto modlitby je Otcova dobrotivosť, ale aj
sprostredkovateľská úloha samého Krista (porov. 1 Jn 2, 1) a pôsobenie Ducha
Svätého, ktorý sa prihovára za nás podľa Božích plánov (porov. Rim 8, 26-27).
Pretože my nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba (Rim 8, 26) a niekedy
nie sme vypočutí, lebo zle prosíme (porov. Jak 4, 2-3).
Mária zasahuje svojím
materinským príhovorom, aby podporila modlitbu, ktorú Kristus a Duch Svätý
nechajú vytrysknúť v našich srdciach. "Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná
Máriinou modlitbou." Ak Ježiš, Prostredník, je cestou našej modlitby, potom
Mária, jeho najčistejší a najjasnejší odraz, nám túto cestu ukazuje.
"Vychádzajúc z tejto jedinečnej spolupráce s pôsobením Ducha Svätého, kresťanské
cirkvi postupne vytvorili modlitbu k Svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na
Kristovu osobu, ako sa prejavila vo svojich tajomstvách." Evanjelium jasne
ukazuje silu Máriinho príhovoru, keď na svadbe v Káne Ježišovi hovorí o ľudských
potrebách: "Nemajú vína" (Jn 2, 3).
Ruženec je súčasne meditáciou i úpenlivou
prosbou. Vytrvalá modlitba k Božej Matke je založená na dôvere, že jej
materinský príhovor dokáže v srdci jej Syna dosiahnuť všetko. Ona je "vďaka
milosti všemocná", povedané slovami blahoslaveného Bartolomeja Longa v jeho
knihe Modlitba k Panne Márii, ktoré však musia byť správne pochopené. To je
presvedčenie, ktoré sa, vychádzajúc z evanjelia, čoraz väčšmi upevňovalo v
skúsenosti kresťanského ľudu. Veľký básnik Dante to nádherne vyjadril cez osobu
sv. Bernarda, ktorý v jeho Božskej komédii spieva: "Pani, tak plá, moc takú má
tvoj zreteľ, že kto chce milosť bez teba, ó, svätá, chce, aby v túžbach bez
krídel k nej letel." Keď v ruženci úpenlivo prosíme Máriu, stánok Ducha Svätého
(porov. Lk 1, 35), oroduje za nás u Otca, ktorý ju naplnil milosťou, i u Syna,
zrodeného v jej lone, a modlí sa s nami a za nás.
S
Máriou ohlasovať Krista
17.
Ruženec je aj cestou ohlasovania a prehlbovania, na ktorej sa Kristovo tajomstvo
znovu a znovu predkladá na rôznych úrovniach kresťanskej skúsenosti. Má formu
modlitebného a kontemplatívneho zobrazenia, ktoré má formovať kresťanov podľa
Ježišovho Srdca. Ak sa pri modlitbe ruženca náležito uplatnia všetky prvky
efektívnej meditácie, vznikne tak - najmä pri jeho spoločnej modlitbe vo
farnostiach a v chrámoch - vhodná príležitosť na katechézu, ktorú by mali
duchovní pastieri využiť. Aj týmto spôsobom Ružencová Panna Mária pokračuje vo
svojom diele ohlasovania Krista. Dejiny ruženca nám ukazujú, ako túto modlitbu
využívali najmä dominikáni v období pre Cirkev neľahkom v dôsledku šírenia
herézy. Dnes stojíme pred novými úlohami. Prečo znova nevziať do rúk ruženec s
rovnakou vierou ako naši predkovia? Ruženec si zachováva všetku svoju silu a
zostáva neoceniteľným zdrojom pastoračnej výbavy každého dobrého
evanjelizátora.
II.
KAPITOLA
TAJOMSTVÁ
KRISTA - TAJOMSTVÁ JEHO MATKY
Ruženec,
súhrn evanjelia
18.
Jediným prístupom ku kontemplácii Kristovej tváre je počúvať v Duchu Otcov hlas,
lebo "nik nepozná Syna, iba Otec" (Mt 11, 27). Keď Ježiš v okolí Cézarey
Filipovej odpovedal na Petrovo vyznanie viery, spresnil zdroj Petrovej jasnej
intuície týkajúcej sa Ježišovej identity: "Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj
Otec, ktorý je na nebesiach" (Mt 16, 17). Potrebné je teda zjavenie zhora. No na
to, aby sme ho prijali, je nevyhnutné pozorne počúvať: "Len zážitok ticha a
modlitby nám poskytuje primeraný horizont, v ktorom môže dozrieť a rozvíjať sa
najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie toho tajomstva."
Ruženec je jednou z tradičných ciest kresťanskej modlitby, ktorú možno
použiť na rozjímanie o Kristovej tvári. Pápež Pavol VI. to opísal takto:
"Ruženec je evanjeliová modlitba, ktorej stredobodom je tajomstvo vtelenia a
ľudského vykúpenia. Preto je vonkoncom kristologickou modlitbou. Veď
najvlastnejšia zložka ruženca - litániové opakovanie anjelského pozdravenia
`Zdravas´, Mária´ - sa premieňa na Kristovu neprestajnú chválu. Na Krista ako na
najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo posolstvo aj pozdrav Krstiteľovej matky:
`Požehnaný plod života tvojho´ (Lk 1, 42). Ba opakovanie `Zdravas´, Mária´ je
akoby osnovou, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev. Lebo Ježiš, ktorý
sa spomína v každom Zdravase, je ten istý, ktorého postupne pripomínajú
tajomstvá ako Božieho Syna a Syna Panny Márie."
Vhodné
doplnenie ruženca
19.
Ruženec obsahuje iba niektoré z mnohých tajomstiev Kristovho života, ktoré sa
ustálili vo všeobecnej praxi a ktoré potvrdila cirkevná autorita. Tento výber
bol daný pôvodnou osnovou modlitby ruženca, ktorá je založená na čísle 150,
zodpovedajúcom počtu žalmov v žaltári.
Myslím si však, že na zvýraznenie
kristologickej hĺbky ruženca by bolo vhodné doplnenie ponechať na slobodné
rozhodnutie jednotlivcov a spoločenstiev, ktoré by umožnilo zahrnúť aj tajomstvá
Kristovho verejného účinkovania od jeho krstu až po utrpenie. Práve v škále
týchto tajomstiev rozjímame o dôležitých stránkach osoby Krista ako
definitívneho zjavenia Boha. On je ten, kto bol pri krste v Jordáne označený za
Otcovho milovaného Syna, ohlasuje príchod Božieho kráľovstva, svedčí o ňom
svojím dielom a hlása jeho požiadavky. Práve počas rokov jeho verejného
účinkovania sa Kristovo tajomstvo ukazuje osobitne ako tajomstvo svetla: "Kým
som na svete, som svetlo sveta" (Jn 9, 5).
Preto, aby sa ruženec stal
skutočným súhrnom evanjelia, je vhodné po pripomenutí si vtelenia a skrytého
Kristovho života (radostné tajomstvá) a predtým, ako sa zameriame na jeho
bolesti a utrpenia (bolestné tajomstvá) a na jeho víťazné zmŕtvychvstanie
(slávnostné tajomstvá), upriamiť meditáciu na niektoré zvlášť dôležité okamihy
jeho verejného účinkovania (tajomstvá svetla). Toto doplnenie o nové tajomstvá
neoslabuje žiaden zo základných prvkov tradičnej formy a jeho cieľom je, aby sa
ruženec v rámci kresťanskej spirituality prežíval s obnoveným záujmom ako
opravdivé uvedenie do hĺbok Kristovho Srdca, oceánu radosti a svetla, utrpenia a
slávy.
Radostné
tajomstvá
20.
Prvých päť desiatkov, radostné tajomstvá, je poznačených radosťou vyžarujúcou z
udalosti Ježišovho vtelenia. Je to jasné už od prvého tajomstva, od zvestovania,
kde je pozdravenie archanjela Gabriela adresované Panne z Nazaretu istým
spôsobom spojené s výzvou na mesiášsku radosť: "Raduj sa, Mária!" K tomuto
pozdravu v určitom zmysle viedli celé dejiny spásy, ba dejiny celého sveta. Ak
je Otcovým zámerom zjednotiť všetko v Kristovi (porov. Ef 1, 10), potom je celý
vesmír zasiahnutý Božou milosťou, s ktorou sa Otec skláňa k Márii, aby sa stala
matkou svojho Syna.
V znamení tejto jasavej radosti sa nesie aj stretnutie
Márie s Alžbetou, keď už samotný zvuk Máriinho hlasu a Ježišova prítomnosť v jej
lone spôsobili, že Ján sa zachvel radosťou (porov. Lk 1, 44). Scéna plná radosti
je aj v Betleheme, keď anjeli spevom oznamujú narodenie Božieho Dieťaťa,
Spasiteľa sveta, a pastierom to zvestujú ako "veľkú radosť" (Lk 2, 10).
Avšak
posledné dve tajomstvá, hoci si ešte zachovávajú príchuť radosti, predsa už v
sebe nesú stopy blížiacej sa drámy. Zatiaľ čo obetovanie v chráme vyjadruje
radosť zo zasvätenia Pánovi a je ponorené do vzrušenia starého Simeona,
zaznamenáva aj proroctvo, že Dieťa bude pre Izrael "znamením, ktorému budú
odporovať", a že dušu jeho matky prenikne meč (porov. Lk 2, 34-35). Radosť
zmiešaná s drámou poznačuje aj piate tajomstvo, nájdenie dvanásťročného Ježiša v
chráme. Tu sa už Ježiš zjavuje vo svojej božskej múdrosti, keď počúva a kladie
otázky, čiže v úlohe toho, kto učí. Zjavenie jeho tajomstva ako tajomstva Syna,
ktorý je úplne oddaný Otcovým veciam, je ohlasovaním evanjeliovej radikálnosti,
ktorá zoči-voči bezpodmienečným požiadavkám nebeského kráľovstva vystavuje aj
tie najbližšie ľudské vzťahy kríze. Ani Mária s Jozefom v strachu a úzkosti
nepochopili slovo, ktoré im hovoril (Lk 2, 50).
Meditovať o radostných
tajomstvách značí vstúpiť do poslednej príčiny a najhlbšieho zmyslu kresťanskej
radosti. Znamená to zamerať pohľad na uskutočnenie tajomstva vtelenia a hmlisté
naznačenie tajomstva spásneho utrpenia. Mária nás vedie k spoznaniu tajomstva
kresťanskej radosti a pripomína nám, že kresťanstvo je predovšetkým euangélion -
dobrá zvesť, ktorej stredobodom, ba celým obsahom je Kristova osoba, Slovo,
ktoré sa stalo telom, jediný Spasiteľ sveta.
Tajomstvá
svetla
21.
Ak prejdeme od Ježišovho detstva a skrytého života v Nazarete k jeho verejnému
životu, naše rozjímanie nás privedie k tajomstvám, ktoré môžeme nazvať
tajomstvami svetla. Vskutku najväčším tajomstvom Krista je to, že je svetlom. On
je "svetlo sveta" (Jn 8, 12). No táto pravda sa objavuje najmä počas rokov jeho
verejného účinkovania, keď ohlasuje evanjelium Božieho kráľovstva. Keď mám
kresťanskému spoločenstvu naznačiť päť významných okamihov - žiarivých
tajomstiev - z tohto obdobia Ježišovho života, myslím si, že môžu byť príhodne
odhalené v týchto udalostiach: 1. pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil sám
seba na svadbe v Káne, 3. keď ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na obrátenie,
4. pri jeho premenení a 5. pri ustanovení Eucharistie, sviatostného vyjadrenia
veľkonočného tajomstva.
Každé z týchto tajomstiev je zjavením Božieho
kráľovstva, ktoré je teraz prítomné v osobe samotného Ježiša. Predovšetkým krst
v Jordáne je tajomstvom svetla. Keď Kristus - nevinný, ktorý sa za nás urobil
hriechom (porov. 2 Kor 5, 21) - vošiel do jeho vôd, nebesia sa otvorili a Otcov
hlas ho označil za milovaného Syna (porov. Mt 3, 17 a paralelné texty), zostúpil
na neho Duch a dal mu poslanie, ktoré má uskutočniť. Ďalším tajomstvom svetla je
prvé zo znamení, ktoré Kristus urobil v Káne (porov. Jn 2, 1-12), keď premenil
vodu na víno vďaka príhovoru Márie, prvej spomedzi veriacich a otvoril srdcia
učeníkov pre vieru. Ďalším tajomstvom svetla je kázanie, ktorým Ježiš ohlasoval
príchod Božieho kráľovstva, vyzýval na obrátenie (porov. Mk 1, 15) a odpúšťal
hriechy všetkým, ktorí k nemu prichádzali s pokornou dôverou (porov. Mk 2, 3-13;
Lk 7, 47-48): je to teda začiatok služby milosrdenstva, ktorú bude nepretržite
vykonávať až do skončenia sveta predovšetkým prostredníctvom sviatosti
zmierenia, ktorú zveril svojej Cirkvi (porov. Jn 20, 22-23). Tajomstvom svetla
par excellence je Ježišovo premenenie, ktoré sa podľa tradície odohralo na vrchu
Tábor. Z Ježišovej tváre zažiarila Božia sláva, keď Otec prikázal užasnutým
apoštolom, aby ho počúvali (porov. Lk 9, 35), pripravili sa prežiť s ním agóniu
utrpenia a tak s ním prišli do radosti zmŕtvychvstania a do života premeneného
Duchom Svätým. Posledným tajomstvom svetla je ustanovenie Eucharistie, v ktorej
Kristus dáva svoje telo a krv - pod spôsobom chleba a vína - za pokrm a do
krajnosti dosvedčuje svoju lásku k ľudstvu (Jn 13, 1), pre ktorého spásu
obetoval sám seba.
V týchto tajomstvách, okrem zázraku v Káne, zostáva
Máriina prítomnosť v úzadí. Evanjeliá sa iba v krátkosti zmieňujú o jej
príležitostnej prítomnosti v tom či onom okamihu Ježišovho ohlasovania (porov.
Mk 3, 31-5; Jn 2, 12) a nič nehovoria o tom, že by bola prítomná vo večeradle
pri ustanovení Eucharistie. No úloha, ktorú zohrala v Káne, istým spôsobom
sprevádzala Ježiša počas celej jeho cesty. Zjavenie Krista, ktoré nám pri krste
v Jordáne ponúkol sám Otec a zopakoval Ján Krstiteľ, mala Mária na perách už v
Káne a stalo sa veľkou materinskou radou, ktorou sa Mária obracia na Cirkev v
každej dobe: "Urobte všetko, čo vám povie" (Jn 2, 5). Táto rada je vhodným
úvodom k slovám a znameniam, ktoré vykonal Kristus počas verejného účinkovania,
a tvorí mariánsky základ všetkých tajomstiev svetla.
Bolestné
tajomstvá
22.
Na Kristove bolestné tajomstvá kladú evanjeliá veľký dôraz. Kresťanská zbožnosť
sa odjakživa, najmä v pôstnom období a prostredníctvom krížovej cesty, zameriava
na jednotlivé okamihy Kristovho utrpenia, uvedomujúc si, že v ňom je vrchol
zjavenia Božej lásky a prameň našej spásy. Ruženec vyberá určité okamihy
Kristovho utrpenia a vedie modliaceho sa upriamiť na ne pohľad srdca a znova ich
prežívať. Meditačné putovanie sa začína v Getsemanskej záhrade, kde Ježiš
prežíva chvíle veľkej úzkosti zoči-voči tomu, čo si želá Otec a proti čomu je
slabé telo v pokušení vzbúriť sa. Tam sa Kristus nachádza na mieste, kde sa
stretávajú všetky pokušenia ľudstva, a čelí všetkým jeho hriechom, aby nakoniec
povedal Otcovi: "No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 22, 42 a
paralelné evanjeliá). Kristovo "áno" neguje "nie" našich prarodičov v rajskej
záhrade. A čo ho táto vernosť Otcovej vôli stála, vyplýva z ďalších tajomstiev,
v ktorých je pri bičovaní, korunovaní tŕním, výstupe s krížom na Kalváriu a
smrti na kríži vystavený tomu najväčšiemu poníženiu: Ecce homo!
Kristovo
poníženie zjavuje nielen Božiu lásku, ale aj samotný zmysel človeka.
Ecce
homo: kto chce poznať človeka, musí spoznať jeho zmysel, pôvod a naplnenie v
Kristovi, v Bohu, ktorý sa z lásky uponížil až na smrť, až na smrť na kríži (Flp
2, 8). Bolestné tajomstvá vedú veriaceho k tomu, aby stojac pod krížom s Máriou,
znovu prežíval Ježišovu smrť; a aby spolu s jeho matkou prenikol do hĺbok Božej
lásky k človeku a zažil jej životodarnú silu.
Slávnostné
tajomstvá
23.
"Rozjímanie o Kristovej tvári sa nemôže zastaviť pri obraze ukrižovaného Ježiša.
On je vzkriesený!"29 Ruženec odnepamäti vyjadruje toto poznanie pochádzajúce z
viery a pozýva veriacich, aby vyšli z tmy utrpenia a upriamili svoj pohľad na
Kristovu slávu pri zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení. Rozjímaním o zmŕtvychvstalom
Kristovi kresťania znovu objavujú dôvody svojej viery (porov. 1 Kor 15, 14) a
prežívajú radosť nielen tých, ktorým sa Ježiš zjavil - apoštolom, Márii
Magdaléne a učeníkom na ceste do Emáuz, ale aj radosť Márie, na ktorú zaiste
rovnako mocne zapôsobila skutočnosť novej existencie jej osláveného Syna. Do
tejto slávy, v ktorej po nanebovstúpení Kristus sedí po pravici Otca, bude Mária
vovedená pri nanebovzatí a získa tak jedinečnú výsadu už v predstihu okúsiť to,
čo je pripravené pre všetkých spravodlivých pri vzkriesení tela. Korunovaná
slávou - ako ju vidíme v poslednom slávnostnom tajomstve - jasne žiari ako
Kráľovná anjelov a všetkých svätých, ako anticipácia a vrchol eschatologického
stavu Cirkvi.
Do centra tejto cesty slávy Syna a Matky kladie ruženec v
treťom slávnostnom tajomstve zoslanie Ducha Svätého, ktoré ukazuje Cirkev ako
rodinu zhromaždenú spolu s Máriou, oživenú mocným vyliatím Ducha a pripravenú na
evanjelizačné poslanie. Rozjímanie o tomto, ako aj o ostatných slávnostných
tajomstvách by malo veriacich viesť k tomu, aby si čoraz živšie uvedomovali svoj
nový život v Kristovi, uprostred cirkevného spoločenstva, ktorého obrazom je
udalosť Turíc. Slávnostné tajomstvá tak živia vo veriacich nádej na
eschatologický cieľ, ku ktorému smerujú ako členovia Božieho ľudu putujúceho
dejinami. To ich má pobádať k tomu, aby sa stali odvážnymi svedkami radostnej
zvesti, ktorá dáva zmysel celej ich existencii.
Od
tajomstiev k Tajomstvu - Máriina cesta
24.
Okruhy meditácií, ktoré nám ponúka posvätný ruženec, zaiste nie sú vyčerpané,
ale vedú k tomu podstatnému - prebúdzajú v duši smäd po poznaní Krista, ktorý je
neprestajne napájaný z čistého prameňa evanjeliových textov. Každá udalosť z
Kristovho života, ako ju prerozprávali evanjelisti, žiari tajomstvom
presahujúcim každé poznanie (porov. Ef 3, 19): tajomstvom Slova, ktoré sa stalo
telom a v ktorom telesne prebýva celá plnosť božstva (Kol 2, 9). Preto
Katechizmus Katolíckej cirkvi kladie veľký dôraz na Kristove tajomstvá,
pripomínajúc, že "všetko v Ježišovom živote je znakom jeho tajomstva"30. Teda
"duc in altum" , ktorým sa má riadiť Cirkev tretieho tisícročia, bude podmienené
schopnosťou kresťanov preniknúť do plného chápania a poznania Božieho tajomstva,
Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania (Kol 2, 2-3). V
Liste Efezanom nachádzame túto vrelú modlitbu za všetkých pokrstených: Aby
Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v
láske, mohli... poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás
naplnila Božia plnosť celá (Ef 3, 17-19).
Ruženec chce slúžiť tomuto ideálu,
ponúkajúc "tajomstvo", ako sa možno ľahšie otvoriť hlbšiemu a osobnejšiemu
poznaniu Krista. Mohli by sme ho nazvať Máriinou cestou. Je to cesta podľa
príkladu Panny z Nazaretu, ženy viery, ticha a pozorného počúvania. Je to tiež
cesta mariánskej úcty, oživovanej vedomím o nerozlučiteľnom vzťahu, ktorý viaže
Krista s Najsvätejšou Matkou: tajomstvá Krista sú v istom zmysle aj tajomstvami
jeho matky - dokonca i vtedy, keď nie je do nich priamo zapojená, a to už pre
samotnú skutočnosť, že z neho a pre neho žije. Keď si osvojíme slová archanjela
Gabriela a svätej Alžbety z modlitby Zdravas`, Mária, cítime, že sme pobádaní
vždy znova a znova hľadať v Márii, v jej náručí a v jej srdci, požehnaný plod
jej života (porov. Lk 1, 42).
Tajomstvo
Krista, tajomstvo človeka
25.
V príhovore pri modlitbe Anjel Pána roku 1978, ktorý som už raz spomenul, som
ruženec nazval svojou najobľúbenejšou modlitbou a použil som myšlienku, ku
ktorej by som sa chcel vrátiť. Povedal som, že "jednoduchá modlitba ruženca
poznačuje rytmus ľudského života".
Vo svetle doterajších úvah o Kristových
tajomstvách nie je ťažké prehĺbiť antropologický význam ruženca, ktorý je oveľa
hlbší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Každý, kto rozjíma o Kristovi a prechádza
cez rôzne etapy jeho života, nemôže v ňom nespoznať aj pravdu o človeku. Toto
významné tvrdenie, ktoré som tak často rozoberal vo svojom učení, počnúc
encyklikou Redemptor hominis, priniesol Druhý vatikánsky koncil: "Tajomstvo
človeka sa naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova." Ruženec pomáha
uvoľniť cestu tomuto svetlu. Pri sledovaní Kristovej cesty, v ktorej je zjavená,
vykúpená a "zhrnutá" cesta človeka, sa veriaci nachádza pred obrazom pravého
človeka. Rozjímaním o Kristovom narodení sa učí posvätnosti života; hľadiac na
domácnosť v Nazarete, dozvedá sa, aká je pôvodná pravda o rodine podľa Božieho
plánu; počúvaním Učiteľa v tajomstvách o jeho verejnom účinkovaní nachádza
svetlo, ktoré ho vedie do Božieho kráľovstva, a nasledovaním Krista na ceste na
Kalváriu spoznáva význam spásneho utrpenia. A nakoniec, rozjímaním o Kristovi a
Svätej Matke v sláve vidí cieľ, ku ktorému je každý z nás povolaný, ak sa dá
uzdraviť a premeniť Duchom Svätým. Možno povedať, že každé pozorne premeditované
tajomstvo ruženca vrhá svetlo na tajomstvo človeka.
Zároveň je prirodzené, že
na stretnutie so svätou ľudskou prirodzenosťou Vykupiteľa prinesieme všetky
problémy, úzkosti, úsilia a plány, ktoré sú súčasťou nášho života. Zlož svoju
starosť na Pána a on ťa zachová (Ž 55, 23). Modliť sa ruženec znamená zveriť
naše starosti milosrdným Srdciam Ježiša a jeho matky. Keď sa po dvadsiatich
piatich rokoch spätne zamýšľam nad skúškami, ktoré nechýbali ani počas mojej
služby na Petrovom stolci, cítim potrebu znovu zopakovať toto úprimné pozvanie
každému, aby to i osobne zažil: áno, ruženec naozaj "bije rytmom ľudského
života", dáva ho do súladu s "rytmom" Božieho života, v radostnom spoločenstve
Najsvätejšej Trojice, ktorá je cieľom a vrúcnou túžbou našej
existencie.
III.
KAPITOLA
PRE
MŇA ŽIŤ JE KRISTUS
Ruženec,
cesta osvojenia si tajomstva
26.
Meditácia o Kristových tajomstvách sa v ruženci podáva charakteristickou
metódou, ktorá zo svojej podstaty napomáha ich osvojenie. Je to metóda založená
na opakovaní. Platí to predovšetkým pre modlitbu Zdravas´, Mária, ktorá sa
opakuje až desaťkrát pri každom tajomstve. Ak sa na toto opakovanie pozerá len
povrchne, môže to zvádzať k považovaniu ruženca za nudnú modlitbu. Úplne inak
však uvažujeme, keď na ruženec hľadíme ako na vyjadrenie lásky, ktorá sa
neúnavne obracia na milovanú osobu, a to prejavmi, ktoré sú síce navonok
podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené.
V Kristovi Boh skutočne
prijal "srdce z mäsa". Má teda nielen Božské Srdce, bohaté na milosrdenstvo a
odpustenie, ale aj ľudské srdce, schopné všetkých záchvevov citu. Ak by sme na
to chceli dôkaz z evanjelia, nebolo by ťažké nájsť ho v dojímavom rozhovore
Krista s Petrom po zmŕtvychvstaní: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma?" Na
trojnásobnú otázku Peter Kristovi trikrát odpovedá: "Pane, ty vieš, že ťa mám
rád" (porov. Jn 21, 15-17). Bez ohľadu na špecifický význam tejto pasáže, takej
dôležitej pre Petrovo poslanie, nikomu nemôže uniknúť krása tohto trojitého
opakovania, v ktorom sú naliehavá otázka a príslušná odpoveď vyjadrené spôsobom
známym zo všeobecnej skúsenosti ľudskej lásky. Aby sme pochopili ruženec, musíme
pochopiť psychologickú dynamiku, ktorá je vlastná láske.
Jedna vec je jasná:
ako sa opakovaním modlitby Zdravas´, Mária obraciame priamo na Máriu, s ňou a
cez ňu smeruje toto vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Opakovanie
je živené túžbou čoraz väčšmi sa pripodobniť Kristovi, čo je pravým programom
kresťanského života. Sv. Pavol tento program vyjadril ohnivými slovami: Pre mňa
žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1, 21). A zasa: Už nežijem ja, ale vo mne
žije Kristus (Gal 2, 20). Ruženec nám pomáha čoraz väčšmi sa pripodobňovať
Kristovi, až kým nedosiahneme skutočnú svätosť.
Účinná
metóda...
27.
Nemali by sme byť prekvapení, že náš vzťah ku Kristovi sa môže utvárať aj
pomocou konkrétnej metódy. Boh sa zjavuje človeku, rešpektujúc naše prirodzené
bytie a jeho životné rytmy. Preto je kresťanská spiritualita - i keď pozná aj
tie najvznešenejšie formy mystického ticha, v ktorom sú všetky obrazy, slová a
gestá prekonané intenzívnym a nevysloviteľným spojením človeka s Bohom - bežne
poznačená tým, že zasahuje celého človeka, ako komplexnú psychickú, fyzickú a
spoločenskú bytosť.
Dobre to vidno najmä v liturgii. Sviatosti a posvätné
obrady sú zostavené ako séria úkonov, ktoré oslovujú rôzne rozmery človeka. I
neliturgická modlitba si vyžaduje to isté. Potvrdzuje to aj fakt, že na Východe
je najtypickejšia modlitba kristologickej meditácie, skoncentrovaná do slov Pane
Ježišu Kriste, Boží Synu, zmiluj sa nado mnou hriešnym34, tradične spätá s
rytmom dýchania. Tento spôsob nielenže napomáha zotrvať v modlitbe, ale istým
spôsobom v nás až fyzicky udržiava plameň túžby, aby sa Kristus stal dychom,
dušou nášho života, jednoducho všetkým.
...
ktorú však možno ešte zlepšiť
28.
V apoštolskom liste Novo millennio ineunte som spomenul, že Západ teraz zažíva
obnovenú potrebu modlitby, na ktorú často odpovedajú iné náboženstvá celkom
príťažlivými formami.35 Niektorí kresťania, pretože málo poznajú kresťanskú
kontemplatívnu tradíciu, podľahnú týmto ponukám. Hoci tieto formy môžu obsahovať
veľa pozitívnych prvkov, niekedy i zlučiteľných s kresťanskou skúsenosťou, často
skrývajú ideologicky neprijateľný základ. Aj v týchto skúsenostiach sa stali
módnymi metódy zamerané na dosiahnutie vysokej miery duševnej koncentrácie
používaním psychologicko-fyzických techník, pomocou opakovania a symbolov.
Ruženec sa nachádza v univerzálnom obraze rozličných náboženských javov, pričom
sa od nich odlišuje svojimi charakteristickými vlastnosťami, ktoré odpovedajú na
typické požiadavky, vlastné kresťanstvu.
Ruženec je jednoducho metóda
rozjímania. Keďže je metódou, slúži ako prostriedok na dosiahnutie cieľa a
nemôže sa stať sám osebe cieľom. Avšak ani metódu nemožno podceňovať, lebo je
ovocím stáročnej skúsenosti. V prospech nej svedčí skúsenosť nespočetných
svätých. To však neznamená, že túto metódu nemožno zdokonaliť. Tomu má slúžiť aj
doplnenie tajomstiev o nový cyklus mysteria lucis (tajomstiev svetla) a zároveň
niekoľko podnetov, ako sa modliť, ktoré predkladám v tomto liste. Týmito
návrhmi, no zároveň rešpektujúc už zavedené štruktúry tejto modlitby, chcem
pomôcť veriacim chápať ju v jej symbolike v súlade s požiadavkami každodenného
života. Inak je tu nebezpečenstvo, že modlitba ruženca nielenže nebude mať
očakávané duchovné účinky, ale aj pomôcka, s ktorou sa ho zvykneme modliť, sa
stane akýmsi druhom amuletu alebo magického predmetu, čo úplne mení jej zmysel a
funkciu.
Prednesenie
tajomstva
29.
Predniesť jednotlivé tajomstvá a mať pritom možnosť sústrediť sa na svätý obraz
(ikonu), ktorý ich predstavuje, je ako otvoriť scénu, na ktorú zameriame svoju
pozornosť. Slová vedú predstavivosť a myseľ k určitej udalosti alebo okamihu
Kristovho života. V tradičnej spiritualite Cirkvi uctievanie svätých obrazov i
mnohé pobožnosti bohaté na zmyslové prvky, ale aj samotná metóda, ktorú sv.
Ignác z Loyoly navrhol vo svojich duchovných cvičeniach, používajú vizuálne a
imaginatívne prvky (compositio loci) ako veľkú pomoc pri sústredení mysle na
konkrétne tajomstvo. Navyše táto metóda sa zhoduje aj so samotnou vnútornou
logikou telenia: Boh chcel v Ježišovi vziať na seba ľudskú podobu. Práve
prostredníctvom jeho telesnej podoby môžeme nadviazať kontakt s jeho božským
tajomstvom.
Uvedenej potrebe konkrétnosti zodpovedá aj prednášanie
jednotlivých tajomstiev ruženca. Tieto tajomstvá, samozrejme, nenahradzujú
evanjelium ani nepripomínajú celý jeho obsah. Ruženec preto nie je náhradou za
lectio divina; naopak, predpokladá a podporuje ho. Hoci tajomstvá, o ktorých
uvažujeme v ruženci, dokonca aj s pridanými tajomstvami svetla, iba načrtávajú
základné línie Kristovho života, myseľ sa od nich ľahšie prenesie k zamysleniu
sa nad ďalšími časťami evanjelia, najmä keď sa ruženec modlíme v osobitných
chvíľach dlhšieho sústredenia.
Počúvanie
Božieho slova
30.
Aby sme meditáciu biblicky podložili a dodali jej väčšiu hĺbku, je vhodné, keď
prednesenie tajomstva nasleduje po prečítaní príslušnej pasáže zo Svätého písma,
ktorá môže byť podľa okolností kratšia alebo dlhšia. Žiadne iné slová nikdy
nedosiahnu silu inšpirovaného slova. Treba ho počúvať s presvedčením, že je to
Božie slovo, vypovedané na dnešný deň a "pre mňa".
Keď ho takto prijmeme,
stáva sa súčasťou ružencovej metódy opakovania bez toho, aby vyvolávalo nudu
spôsobenú jednoduchým opakovaním už dobre známej informácie. Nejde o
pripomínanie si informácie, ale o to, aby sme umožnili hovoriť Bohu. Pri
niektorých spoločných slávnostných príležitostiach môže byť slovo vhodne
objasnené krátkym komentárom.
Ticho
31.
Počúvanie a meditácia žijú z ticha. Prv ako prejdeme k hlasnej modlitbe, je po
prednesení tajomstva a po prečítaní Božieho slova vhodné na primeraný čas sa
zastaviť a zamerať svoju pozornosť na tajomstvo, o ktorom rozjímame. Objaviť
hodnotu ticha patrí k umeniu, ako správne kontemplovať a meditovať. Jedným z
obmedzení našej spoločnosti, silne poznačenej technológiami a masmédiami, je
čoraz ťažšia možnosť dosiahnutia ticha. Tak ako sú v liturgii odporúčané chvíle
ticha, tak aj pri odriekaní ruženca je vhodné sa po vypočutí Božieho slova na
chvíľu odmlčať, zatiaľ čo sa myseľ zameriava na obsah daného
tajomstva.
Otčenáš
32.
Po vypočutí Božieho slova a sústredení sa na tajomstvo je prirodzené, že myseľ
sa pozdvihne k Otcovi. Vo všetkých svojich tajomstvách nás Ježiš vedie k Otcovi,
ku ktorému sa neustále obracia, pretože je v jeho lone (porov. Jn 1, 18). Chce
nás voviesť do intímneho vzťahu s Otcom, aby sme s ním mohli povedať: "Abba,
Otče" (Rim 8, 15; Gal 4, 6). Vo vzťahu k Otcovi nás robí svojimi bratmi a
sestrami, aj medzi nami navzájom, a dáva nám Ducha, ktorý je zároveň jeho i
Otcov. Otčenáš, použitý ako základ kristologickej a mariánskej meditácie a
rozvitý opakovaním modlitby Zdravas´, Mária, robí meditáciu o tajomstvách
záležitosťou celej Cirkvi, i keby bola odriekaná v
samote.
Desať
Zdravasov
33.
Najzákladnejším prvkom ruženca, ktorý ho zároveň robí mariánskou modlitbou par
excellence, je opakovanie modlitby Zdravas_, Mária. Práve vo svetle tejto
modlitby, správne pochopenej, sa jasne ukáže, že mariánsky charakter ruženca
nielenže neodporuje jeho kristologickému charakteru, ale v skutočnosti ho
zdôrazňuje a vyzdvihuje. Prvá časť modlitby Zdravas´, Mária, ktorú tvoria slová
archanjela Gabriela a svätej Alžbety, je rozjímaním v adorácii o tajomstve
naplnenom v Panne z Nazaretu. Vyjadrujú údiv neba i zeme a v istom zmysle aj
úžas samého Boha pri rozjímaní nad svojím majstrovským dielom - vtelením Syna v
panenskom lone Márie. Ten sa nesie v duchu spokojného pohľadu z Knihy Genezis
(porov. Gen 1, 31) - "pátosu, akým Boh na počiatku stvorenia hľadel na dielo
svojich rúk".36 Opakovanie modlitby Zdravas´, Mária v ruženci nám dáva účasť na
úžase Boha; je oslavou, údivom, uznaním najväčšieho zázraku v dejinách. Tak isto
je naplnením Máriinho proroctva: "Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú
všetky pokolenia" (Lk 1, 48).
Ťažiskom modlitby Zdravas´, Mária, akoby
ohnivkom spájajúcim jeho dve časti, je meno Ježiš. Občas, pri rýchlom odriekaní,
sa môže toto ohnivko stratiť a s ním aj spojenie s Kristovým tajomstvom, o
ktorom rozjímame. No zmysluplná a plodná modlitba ruženca sa vyznačuje práve
dôrazom na meno Ježiš a na jeho tajomstvo. Už pápež Pavol VI. vo svojej
apoštolskej exhortácii Marialis cultus pripomenul, že v niektorých oblastiach sa
dodržiava zvyk zdôrazňovať Ježišovo meno pridaním dodatku pripomínajúceho
tajomstvo, o ktorom sa rozjíma.37 Je to chvályhodný zvyk, najmä pri verejnej
modlitbe ruženca. Zdôrazňuje kristologickú vieru vyjadrenú v rôznych okamihoch
Vykupiteľovho života. Je to zároveň vyznanie viery a pomoc pri sústredení sa na
meditáciu, pričom opakovanie Zdravasov má za úlohu umožniť osvojenie si
Kristovho tajomstva do života. Opakovaním mena Ježiš, jediného mena, v ktorom
máme nádej byť spasení (porov. Sk 4, 12), v úzkom spojení s menom Najsvätejšej
Matky - akoby sme Máriu nechali, nech nám ho sama vnukne - sa vydávame sa cestu
osvojovania, ktorá nám má pomôcť čoraz hlbšie prenikať do Kristovho života.
Z
Máriinho výnimočného vzťahu s Kristom, ktorý ju robí Božou Matkou - Theotókos -,
potom pramení sila našej prosby, ktorou sa naňho obraciame v druhej časti
modlitby, keď zverujeme jej materinskému príhovoru naše životy a hodinu našej
smrti.
Sláva
Otcu
34.
Cieľovou páskou kresťanského rozjímania je trojičná doxológia. Kristus je
vlastne cesta, ktorá nás v Duchu vedie k Otcovi. Ak prejdeme túto cestu až do
konca, budeme sa neustále nachádzať zoči-voči tajomstvu troch božských osôb,
ktoré chválime, uctievame a vzdávame im vďaku. Dôležité je, aby bola modlitba
Sláva Otcu, ktorá je vrcholom rozjímania, v ruženci náležite vyzdvihnutá. Pri
spoločnom recitovaní ruženca by sa táto modlitba mohla spievať, čím by bol daný
správny dôraz na nosnú štruktúru a perspektívu kresťanskej modlitby.
Do takej
miery, do akej je meditácia o tajomstve pozorná, hlboká a od jedného Zdravasu k
druhému oživovaná láskou ku Kristovi a k Márii, nadobúda vzdávanie slávy Trojici
na konci každého desiatku - ktoré je nielen krátkym záverom -správnu
kontemplatívnu polohu, pozdvihujúcu myseľ do nebeských výšok a umožňujúcu nám
precítiť zážitok z vrchu Tábor, ktorý je predzvesťou budúcej kontemplácie:
"Dobre je nám tu" (Lk 9, 33).
Krátka
záverečná modlitba
35.
V súčasnej praxi nasleduje po tradičnej doxológii krátka záverečná modlitba,
ktorá sa môže líšiť v závislosti od miestnych zvykov. Bez toho, žeby som chcel
znížiť hodnotu týchto modlitieb, zdá sa mi vhodné pripomenúť, že rozjímanie o
tajomstvách by mohlo lepšie vyjadriť celú ich duchovnú plodnosť, keby sa každé
tajomstvo zakončilo modlitbou zameranou na získanie špecifických duchovných
plodov z meditácie o konkrétnom tajomstve. Tým by ruženec lepšie vyjadroval
svoje spojenie s kresťanským životom. Tak to naznačuje aj jedna pekná liturgická
modlitba, ktorá nás vyzýva prosiť, aby sme meditovaním o tajomstvách ruženca
postupne mohli napodobňovať to, čo obsahujú, a dosiahnuť to, čo sľubujú.
Záverečná modlitba môže mať ako doteraz - rôzne formy. Ruženec tým nadobudne
podobu, ktorá bude lepšie zodpovedať rôznym duchovným tradíciám a kresťanským
spoločenstvám. Z tohto pohľadu by bolo dobré, keby sa po náležitom pastoračnom
oboznámení a možno po skúšobnom používaní v mariánskych centrách a svätyniach -
zvlášť citlivých na modlitbu ruženca - rozšírili najvhodnejšie návrhy týchto
modlitieb. Boží ľud sa tak bude môcť tešiť z opravdivej hojnosti duchovného
bohatstva a čerpať z nej inšpiráciu na vlastné
rozjímanie.
Zrnká
ruženca
36.
Tradičnou pomôckou pri modlitbe ruženca je reťaz zrniek, ruženec. Z praktickej
stránky sa neraz považuje len za jednoduché "počítadlo" na registrovanie poradia
odriekaných Zdravasov. No môže byť aj symbolom, ktorý dodá rozjímaniu
hĺbku.
Prvá vec, ktorú si všimneme, je to, ako sa zrnká ruženca zbiehajú pri
kríži, ktorý takto otvára i zakončuje modlitbu ruženca. Stredobodom života a
modlitby veriacich je Kristus. Všetko sa v ňom začína, všetko k nemu vedie,
všetko sa skrze neho v Duchu Svätom završuje v Otcovi.
Ako počítadlo
zaznamenávajúce napredovanie v modlitbe nám ruženec pripomína nepretržitú cestu
rozjímania a kresťanskej dokonalosti. Blahoslavený Bartolomej Longo v ňom videl
reťaz, ktorá nás spája s Bohom. Reťaz - áno, ale sladká reťaz, ktorá nám
pripomína náš vzťah k Bohu, nášmu Otcovi. Ruženec je aj synovským putom, ktorým
sa zjednocujeme s Máriou, "služobnicou Pána" (porov. Lk 1, 38), a konečne sa
spájame i so samým Kristom, ktorý napriek tomu, že má božskú prirodzenosť, z
lásky k nám vzal na seba prirodzenosť sluhu (porov. Flp 2, 7).
Symbolický
význam ruženca je vhodné rozšíriť aj na naše vzájomné vzťahy, pričom nám má
pripomínať puto spoločenstva a bratstva, ktoré nás všetkých spája v
Kristovi.
Úvod
a záver
37.
V súčasnosti je v rôznych cirkevných prostrediach mnoho spôsobov, ako sa začať
modliť ruženec. Niekde je zvykom začať prvými slovami 70. žalmu: Bože, príď mi
na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať, akoby mali navodiť u modliaceho sa
pokorné vedomie vlastnej úbohosti. Inde sa ruženec začína modlitbou Verím v
Boha, akoby základom začínajúcej sa kontemplatívnej cesty bolo vyznanie viery.
Všetky tieto zvyky sú rovnocenné a ich úlohou je dobre pripraviť myseľ na
rozjímanie. Modlenie ruženca sa napokon končí modlitbou na úmysel pápeža, čo
otvára pohľad modliaceho sa aj na širší rozmer potrieb cirkevného spoločenstva.
Práve preto, aby Cirkev povzbudila tento cirkevný rozmer ruženca, obohatila ho
aj o možnosť získania odpustkov pre tých, ktorí sa ho modlia za požadovaných
podmienok.
Ak sa ruženec modlíme takýmto spôsobom, stáva sa skutočne
duchovnou cestou, na ktorej je Mária matkou, učiteľkou a sprievodkyňou,
pomáhajúcou veriacim svojím mocným orodovaním. Môžeme sa teda diviť, ak po
modlitbe ruženca - po takom hlbokom zážitku Máriinho materstva - cíti duša
potrebu vyspievať chválu na Svätú Pannu nádhernou modlitbou Salve Regina alebo
Loretánskymi litániami? To je najvýznamnejší okamih vnútornej cesty, ktorá
veriacich priviedla k živému kontaktu s tajomstvom Krista a jeho najsvätejšej
matky.
Rozdelenie
tajomstiev počas týždňa
38.
Každý deň sa možno modliť celý ruženec a sú takí, ktorí to robia, čo im slúži na
chválu. Tak ruženec napĺňa modlitbou dni mnohých kontemplatívnych ľudí alebo je
spoločníkom starých a chorých, ktorí majú k dispozícii dostatok času. No je
jasné - a platí to o to viac, keď pridáme nové tajomstvá svetla -, že mnoho ľudí
sa nebude môcť modliť viac ako iba jednu časť ruženca podľa určitej týždennej
schémy. Toto rozdelenie dodáva jednotlivým dňom týždňa určitú duchovnú "farbu",
podobne ako liturgia má pre rozličné obdobia liturgického roka rôzne
farby.
Podľa súčasnej praxe sú pondelky a štvrtky venované radostným
tajomstvám, utorky a piatky bolestným tajomstvám a stredy, soboty a nedele
slávnostným tajomstvám. Kde by sme mali vsunúť tajomstvá svetla? Keď si
uvedomíme, že slávnostné tajomstvá sú v sobotu aj v nedeľu a sobota mala vždy
zvláštny mariánsky nádych, druhá meditácia v týždni o radostných tajomstvách, v
ktorých je Máriina prítomnosť zvlášť prízvukovaná, by sa mohla presunúť na
sobotu. Štvrtok by tak zostal voľný na meditovanie nad tajomstvami
svetla.
Toto usmernenie nemá obmedziť oprávnený slobodný výber pri osobnej a
spoločnej modlitbe, rešpektujúci duchovné a pastoračné potreby, a najmä
liturgické príležitosti, ktoré si môžu vyžadovať vhodnú úpravu. Skutočne
dôležité je, aby bol ruženec stále chápaný a prežívaný ako cesta kontemplácie.
Pomocou ruženca, podobne ako v liturgii, sa týždeň kresťana -vrcholiaci dňom
vzkriesenia, nedeľou - stáva putovaním cez tajomstvá Kristovho života. Kristus
sa tak v živote svojich učeníkov zjavuje ako Pán času a
dejín.
ZÁVER
"Ó,
Máriin posvätný ruženec, sladká reťaz spájajúca nás s Bohom"
39.
To, čo bolo doteraz povedané, vyjadruje veľké bohatstvo ruženca, ktorý má
jednoduchosť ľudovej modlitby, ale aj teologickú hĺbku modlitby vhodnej pre
tých, ktorí cítia potrebu hlbšej kontemplácie.
Cirkev tejto tradičnej
modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému
odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch, keď samotné kresťanstvo
bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša
Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany.
Dnes s
radosťou zverujem sile tejto modlitby - ako som už spomenul na začiatku -
problém pokoja vo svete a otázku rodiny.
Pokoj
40.
Problémy, ktoré stoja pred svetom na začiatku tohto nového tisícročia, nás vedú
k presvedčeniu, že iba zásah zhora, schopný správne usmerniť srdcia tých, ktorí
žijú v konfliktných situáciách, a tých, čo riadia osudy národov, môže dať nádej
na lepšiu budúcnosť.
Ruženec je zo svojej podstaty modlitbou zameranou na
pokoj, lebo je vlastne rozjímaním o Kristovi, Kniežati pokoja, ktorý je i náš
pokoj (Ef 2, 14). Každý, kto si osvojuje Kristovo tajomstvo - a na to je ruženec
zameraný -, zároveň spoznáva tajomstvo pokoja a stavia na ňom svoj životný
program. Navyše, svojím meditatívnym charakterom a za sebou pokojne plynúcimi
modlitbami Zdravas´, Mária pôsobí ruženec na modliaceho sa upokojujúco a tak ho
robí schopným prijať a v najvnútornejšej hĺbke svojho bytia zažiť pravý pokoj,
vzácny dar vzkrieseného Krista (Jn 14, 27; 20, 21), ako aj šíriť ho okolo
seba.
Ruženec je modlitbou pokoja aj prostredníctvom plodov lásky, ktoré
prináša. Keď sa ho modlíme správne, ako skutočne meditatívnu modlitbu, vedie k
stretnutiu s Kristom v jeho tajomstvách a nemôže neviesť aj k spoznaniu
Kristovej tváre v iných ľuďoch, predovšetkým v najviac sužovaných. Ako by niekto
mohol rozjímať nad tajomstvami betlehemského Dieťaťa v radostných tajomstvách
bez toho, aby zažil túžbu prijať, chrániť a rozvíjať život, a bez toho, aby
zobral na svoje plecia bremeno trpiacich detí na celom svete? Ako by mohol
niekto v tajomstvách svetla sledovať kroky Krista-Ohlasovateľa bez toho, aby sa
rozhodol byť svedkom jeho blahoslavenstiev v každodennom živote? A ako by mohol
niekto rozjímať o Kristovi nesúcom kríž a o ukrižovanom Kristovi bez toho, aby
cítil potrebu konať ako Šimon Cyrenejský voči každému bratovi, ktorého ťaží
smútok alebo zúfalstvo? A nakoniec, ako by mohol niekto hľadieť na slávu
zmŕtvychvstalého Krista alebo Márie, Kráľovnej neba, bez toho, aby túžil spraviť
tento svet krajším, spravodlivejším, priblížiť ho Božiemu plánu?
Ruženec nás
tým, že upriamuje náš pohľad na Krista, robí tvorcami pokoja vo svete. Zo svojej
podstaty - ako vytrvalá spoločná prosba, ktorá je v súlade s Kristovou výzvou,
že sa treba stále modliť a neochabovať (Lk 18, 1) - nám dáva nádej, že aj dnes
môžeme vyhrať taký ťažký boj, akým je boj za pokoj. Ruženec nám neponúka útek od
problémov, naopak, núti nás hľadieť na ne zodpovedným a veľkodušným pohľadom,
dáva nám silu čeliť týmto problémom s istotou, že Boh nám pomôže, a s pevným
odhodlaním, že za každých okolností budeme svedčiť o láske, ktorá je zväzkom
dokonalosti (Kol 3, 14).
Rodina:
rodičia...
41.
Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. V istom
období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite
zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili. Potrebujeme
sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme
modlitby ruženca.
V apoštolskom liste Novo millennio ineunte som povzbudzoval
modliť sa liturgiu hodín aj laikov v bežnom živote farských spoločenstiev a
kresťanských skupín;39 teraz si prajem to isté vzhľadom na ruženec. Ide tu o dve
cesty kresťanskej kontemplácie, ktoré si neprotirečia, ale sa navzájom dopĺňajú.
Preto chcem poprosiť tých, ktorí sa venujú pastorácii rodín, aby z celého srdca
odporúčali modliť sa ruženec.
Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná.
Posvätný ruženec sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v
ktorej rodina nachádza sama seba. Tým, že jej jednotliví členovia obracajú svoj
pohľad na Ježiša, získavajú vždy znovu schopnosť vidieť jeden druhého novými
očami, komunikovať spolu, byť solidárni, odpustiť si navzájom a zakaždým začínať
vo zväzku lásky obnovenom z Božieho Ducha.
Mnohé problémy dnešných rodín,
najmä v ekonomicky vyspelých spoločnostiach, pramenia z rastúcej neschopnosti
ich členov komunikovať. Nedokážu sa spolu zísť a v zriedkavých prípadoch, keď
tak urobia, sú plne zaujatí sledovaním televízie. Vrátiť sa k modleniu ruženca v
rodine znamená naplniť každodenný život úplne inými obrazmi, obrazmi tajomstva
spásy: obrazom Vykupiteľa a obrazom Najsvätejšej Matky. Rodina, ktorá sa spolu
modlí ruženec, napodobňuje ovzdušie nazaretskej domácnosti, ktorej stredobodom
je Ježiš: prežívajú s ním radosti a smútky, svoje potreby a plány zverujú do
jeho rúk, čerpajú z neho nádej a silu pokračovať.
...
a deti
42.
Takisto je pekné a užitočné, ak tejto modlitbe zveríme vývoj a rast našich detí.
Nesleduje vari ruženec Kristov život od jeho počatia po smrť a ďalej až po jeho
zmŕtvychvstanie a oslávenie? Pre rodičov je dnes čoraz ťažšie sprevádzať si deti
v rozličných obdobiach ich života. V spoločnosti s rozvinutou technológiou, s
prostriedkami spoločenskej komunikácie a s rastúcou globalizáciou sa všetko
veľmi urýchlilo a kultúrna vzdialenosť medzi generáciami sa stáva čoraz väčšou.
Najrôznejšie informácie a najneočakávanejšie skúsenosti si rýchlo razia cestu do
života detí i mladistvých a rodičia sa často obávajú nebezpečenstiev, ktoré
hrozia ich deťom. Niekedy rodičia zažijú trpké sklamanie z toho, že ich deti
nedokázali odolať zvádzaniam drog, vábeniu neviazaného hedonizmu, pokušeniu k
násiliu a rôznym iným prejavom beznádeje a straty zmyslu života.
Modliť sa
ruženec za deti a ešte skôr s deťmi, učiť ich už odmalička na denné rodinné
zastavenie sa pri tejto modlitbe- to bezpochyby nie je riešením každého
problému, no ako duchovnú pomoc, ho netreba podceňovať. Mohlo by sa namietať, že
ruženec je modlitba, ktorá nevyhovuje vkusu dnešných detí a mladých. Ale táto
námietka je namierená skôr na nie dosť primeranú metódu modlenia sa. Navyše, nič
nebráni tomu, aby sa základná štruktúra ruženca pre deti a mladých - ktorí sa ho
modlia buď v rodine, alebo v skupinách - neobohatila vhodnými symbolickými a
praktickými pomôckami, na jeho lepšie pochopenie a ocenenie. Prečo to teda
neskúsiť? Pastorácia mládeže, ktorá nerezignuje, je oduševnená a tvorivá
(Svetový deň mládeže je toho pre mňa príkladom!), môže s Božou pomocou dosiahnuť
vskutku pozoruhodné výsledky. Som si istý, že pri správnom podaní ruženca, mladí
ľudia ešte raz prekvapia dospelých tým, ako si osvoja túto modlitbu a budú sa ju
modliť s nadšením typickým pre ich vek.
Ruženec
- poklad, ktorý treba znovu objaviť
43.
Drahí bratia a sestry, taká jednoduchá, no taká bohatá modlitba si zasluhuje,
aby ju kresťanské spoločenstvo znovu objavilo. Urobme to predovšetkým v tomto
roku, využijúc predkladaný návrh na potvrdenie smerovania, ktoré som načrtol v
apoštolskom liste Novo millennio ineunte a z ktorého čerpali inšpiráciu mnohé
partikulárne cirkvi v pastoračných plánoch pre svoje úsilia do najbližšej
budúcnosti.
Obraciam sa zvlášť na vás, drahí spolubratia v biskupskej
službe, kňazi a diakoni, ako aj na vás, ktorí pracujete v rôznych pastoračných
službách, aby ste sa cez svoju osobnú skúsenosť s krásou ruženca stali
usilovnými podporovateľmi tejto modlitby.
Svoju dôveru vkladám aj do vás,
teológov, aby ste pomocou svojho dôsledného a vedeckého uvažovania, zakoreného v
Božom slove a citlivého na prežitú skúsenosť kresťanského ľudu, pomohli odhaliť
biblické základy, duchovné bohatstvá a pastoračnú hodnotu tejto tradičnej
modlitby.
Počítam s vami, zasvätení muži a ženy, ktorí ste osobitne povolaní
rozjímať o Kristovej tvári v Máriinej škole.
Obraciam sa na vás všetkých,
bratia a sestry vo všetkých sférach života, na vás, kresťanské rodiny, na vás
chorí a starí, a na vás, mladí ľudia: s dôverou znovu vezmite do rúk ruženec.
Objavte ho vo svetle Písma, v súlade s liturgiou a v kontexte vášho každodenného
života.
Nech táto moja výzva neostane nevypočutá! Na začiatku dvadsiateho
piateho roku môjho pontifikátu zverujem tento apoštolský list do múdrych rúk
Panny Márie a v duchu padám na kolená pred jej obrazom v žiariacej svätyni,
ktorú pre ňu postavil blahoslavený Bartolomej Longo, apoštol ruženca. S radosťou
si prisvojujem dojímavé slová, ktorými zakončil svoju známu knihu Vrúcna prosba
ku Kráľovnej posvätného ruženca: "Ó, Máriin posvätný ruženec, sladká reťaz,
ktorá nás spája s Bohom, puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi, veža spásy pred
útokmi pekla, bezpečný prístav pri našom stroskotaní, nikdy ťa neopustíme. Budeš
našou posilou v hodine smrti. Tebe bude patriť náš posledný bozk života, ktorý
zhasína. A posledným výdychom našich pier bude tvoje sladké meno, ó, Kráľovná
pompejského ruženca, ó, naša najdrahšia Matka, ó, Útočisko hriešnikov, ó,
najväčšia Útecha trpiacich. Nech si všade požehnaná, dnes a naveky, na zemi i v
nebi."
Vatikán
16. októbra 2002, začiatok dvadsiateho piateho roku môjho
pontifikátu.