MYŠLIENKY

  PÁTRA  PIA

Kiež Ježiš dá, aby tieto moje úbohé slová vliali trocha útechy do vašich sŕdc.

Z LISTU SESTRÁM Z FIORENTINA, 10. OKTÓBER 1916

Úvod

Mnohí ľudia pokladajú svätého Pátra Pia za najvýznamnejšiu osobnosť minulého storočia a často o ňom hovoria ako o „druhom svätom Františkovi". Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete. Jeho popularita vyvolala spory a ťažkosti, ktoré po jeho smrti proces kanonizácie na nejaký čas spomalili.

Páter Pio, občianskym menom Francesco Forgione, sa narodil 25. mája 1887 v chudobnej dedinke Pietrelcina v talianskom vnútrozemí, neďaleko Neapola. Bol v poradí štvrtý zo šiestich detí. Otec Orazio a matka Giuseppa boli sedliaci a svoje deti viedli k úprimnej oddanosti katolíckej Cirkvi.
Od detstva sa u Francesca prejavoval záujem o duchovný život. Zjavila sa mu Panna Mária a mal viaceré mystické zážitky. Pocítil v sebe tiež povolanie ku kňazstvu. Keď mal šestnásť rokov, vstúpil ku kapucínom do noviciátu. Tu prijal rehoľné meno Pius, čo v preklade znamená zbožný. V seminári mal vážne zdravotné problémy s pľúcami a zažívaním. V bohosloveckých štúdiách musel preto pokračovať doma, kde sa mu jeho zdravotný stav trochu zlepšil. V Pietrelcine zostal celých sedem rokov. Študoval, postil sa, trpel. Tu obdržal dišpenz, aby mohol byť 10. augusta 1910 vo veku len 23 rokov vysvätený za kňaza. Asi mesiac nato, 7. septembra, sa Pio modlil v chatrči zhotovenej z trstiny, ktorú si postavil na rodičovskej roli. Tu sa mu zjavili Ježiš Kristus a Panna Mária a Piovo telo poznačili rany Pána Ježiša. Stigmy spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Modlil sa len za to, aby rany boli neviditeľné, a Pán ho na ten čas vyslyšal. Počas prvej svetovej vojny povolali Pia do armády, ale zdravotne bol na tom stále biedne. Niekoľkokrát dostal zdravotnú dovolenku, ale napokon ho definitívne prepustili. Potom prechádzal Pio z jedného kláštora do druhého a medzitým sa vracal domov, pretože v každom z nich krátko po príchode vážne ochorel. Predstavení ho v roku 1916 nakoniec poslali do Kláštora Milostivej Panny Márie v San Giovanni Rotondo. V tých časoch to bol zapadákov ležiaci na takmer nedostupnom mieste. Obyvatelia Pietrelciny hundrali na Piových predstavených, že im „ukradli" ich „svätého" rodáka. No Pio si zamiloval svoj nový domov a jeho zdravotný stav sa nakoniec zlepšil. Počas spovedania chlapcov v kláštore Milostivej Panny Márie 5. augusta 1918 mal Pio videnie. Zdalo sa mu, že nejaká „nebeská bytosť" mu kopijou prenikla dušu. Keď precitol, Pio spozoroval, že bol skutočne poranený a že mu bok krváca. Išlo o takzvanú transverberáciu srdca.
O niekoľko týždňov neskôr, 20. septembra 1918, sa Pio po doslúžení svätej omše modlil v kláštornej kaplnke pred krížom. A tu sa nebo k nemu opäť sklonilo. Od tejto chvíle takmer až do smrti, celých päťdesiat rokov, mal na svojich rukách, nohách a boku viditeľné krvácajúce rany Ježiša Krista. Pio nosil na rukách rukavice bez prstov, aby zakryl rany, a na boku mal obväz, do ktorého vsakovala krv. Bolesť sa stala jeho nerozlučnou spoločníčkou, ale on o tom nehovoril a iní to zbadali, len ak prešiel popri nich. V poslušnosti voči svojim predstaveným sa musel podrobiť rôznym dôkladným lekárskym vyšetreniam, aby sa zistil pôvod rán. Žiadne odborné vysvetlenie sa však nikdy nenašlo a rovnako sa nepodarilo vysvetliť ani príčinu „rajskej vône", ktorá Pátra Pia obklopovala. Hoci sa snažil skrývať svoje stigmy, chýr o nich sa rozniesol široko-ďaleko a do San Giovanni Rotondo začali čoskoro prichádzať zástupy veriacich, aby sa zúčastnili na Piovej svätej omši a potom v dlhých radoch čakali uňho na spoveď. Zistilo sa, že Pio dokáže „čítať" v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Tak mohol prostredníctvom modlitby spoznávať budúcnosť, stanovovať účinnú liečbu a napomáhať vyzdraveniu. Stal sa známym aj vďaka krásnym svätým omšiam, ktoré trvali niekedy až dve hodiny. Piov pracovný deň trval devätnásť hodín. Začínal sa svätou omšou a končil spovedaním. Zdravotne bol na tom v tomto čase dobre, ale celé roky jedával veľmi skromne; jeho jedlo obsahovalo len 300 až 400 kalórií denne. Lekári sa domnievali, že ho pri živote drží nejaký nadprirozdený zdroj energie.
O Pátrovi Piovi bolo známe, že sa rozprával s anjelmi strážcami a mal dar byť zároveň na dvoch miestach (tzv. bilokácia). Viedol tiež fyzický boj s démonmi, v ktorom často utŕžil modriny.
Pre spomínané dary sa z neho stal „predmet" vášnivého zbožňovania, ba niekedy až hystérie. Keď sa rozniesol chýr, že Pia majú preložiť do iného kláštora, ľudia zo San Giovanni Rotondo postavili naokolo barikády a vyhrážali sa násilím každému, kto by Pia odviedol. A keď kráčal pomedzi zástupy do kostola slúžiť svätú omšu, ľudia si trhali kúsky z jeho rúcha a bili sa medzi sebou o miesta v prvých laviciach v kaplnke. Dokonca turistom, ktorí sa zháňali po suveníroch pripomínajúcich stigmatizovaného kňaza, predávali kusy látky namočenej do kozacej krvi. Zopár diecéznych kňazov závidelo Piovi jeho popularitu a spolu s niektorými obyvateľmi mesta podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán na ne reagoval opatreniami, ktoré mali zamedziť Piovu úžasnú obľubu. Približne od roku 1922 nesmel svojim duchovným deťom písať a v rokoch 1931 až 1933 mal zakázané verejne slúžiť svätú omšu a spovedať.

Podľa príkladu Pána Ježiša Pio prijal život obetného baránka a ponúkol túto svoju žertvu za spásu duší kdekoľvek na svete. Obzvlášť mu ležali na srdci duše v očistci. Takto prežil svoje „väzenie" v spoločenstve s Bohom a v modlitbe za svoje duchovné deti i za iných, ktorých potreby spoznal niekedy nadprirodzenou cestou. Keď bol zrušený zákaz jeho verejného účinkovania, hoci zákaz písomného styku platil naďalej, znovu smel vychutnávať nádhernú službu prinášajúcu mnohé obrátenia a pôsobiť ako „projektant duší". Niektorí z jeho priaznivcov síce ani potom nezačali žiť kresťanským životom, predsa väčšina z návštevníkov pátra Pia mala úprimný záujem o duchovné veci. Podaktorí to pripisujú Piovej nadprirodzenej intervencii, pravdou však je, že skaza druhej svetovej vojny sa San Giovanni Rotondo nedotkla. No i napriek tomu sa zahraniční vojaci, najmä Američania, dozvedeli o Pátrovi Piovi a porozprávali o ňom vo svojich krajinách. Takto sa chýr o ňom - prv obmedzený na jednu taliansku provinciu začal - šíriť po celom svete. Prospelo to mestu i kláštoru. Páter Pio mal totiž víziu stavby modernej nemocnice, ktorá by slúžila chorým zo San Giovanni Rotondo. Chudobná oblasť si však nemohla dovoliť také zariadenie. Ale vďaka svojej duchovnej službe páter Pio dokázal zozbierať dary z celého sveta. A tak sa v roku 1956 otvorili brány nemocnice, ktorej dal meno Dom úľavy v utrpení.
Páter Pio naďalej spovedal zástupy ľudí, v roku 1967 však začal slabnúť. Aj stigmy sa mu pomaly strácali, len bolesť mu zostala. Keď 23. septembra 1968 zomrel, rany na tele mu úplne zmizli. Táto obetavá duša však v skutočnosti nikdy neprestala osobitným spôsobom slúžiť. Dôkladne spracované udalosti z jeho obdivuhodného života i naďalej priťahujú ľudí do San Giovanni Rotondo. Tu hľadajú pravdu a lásku, ktorú svätý Páter Pio prinášal každému, s kým sa stretol. Slová Pátra Pia - ako to v hojnej miere potvrdzuje i výber v tejto zbierke - boli počas jeho pozemského života povzbudením pre jeho duchovné deti i priateľov a aj dnes sú pre veriacich zdrojom hlbokej inšpirácie.

ANTHONY F. CHIFFOLO

1,   Z môjho života

1, 1,   Či som vám nepovedal, že Ježiš chce, aby som trpel bez akejkoľvek útechy? Vari ma nevyžiadal a nevyvolil za jednu zo svojich obetí? Náš najmilší Ježiš ma naozaj naučil chápať, čo to znamená byť v pravom zmysle slova obeťou.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 5. NOVEMBER 1912

1, 2,   Ó, aký sladký bol rozhovor s nebom v to ráno! (...) Ježišovo srdce a moje - dovoľte mi použiť tento výraz - splynuli vedno. Už nebili dve srdcia, ale iba jedno. Moje vlastné srdce sa stratilo, ako sa stráca kvapka vody v oceáne. Ježiš bol jeho rajom, jeho kráľom. Moja radosť bola tak veľká a hlboká, že by som viac ani neuniesol, a po lícach sa mi kotúľali slzy šťastia.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, l8. APRÍL 1912

1,3,   Kedykoľvek sa ho spýtam, čím som si zaslúžil toľkú útechu, vždy sa usmeje a zopakuje, že prosebníkovi, ako som ja, nemožno nič odoprieť. Za odmenu žiada odo mňa len lásku, nič viac. Ale či mu nie som z vďačnosti zaviazaný práve touto láskou? Ach, drahý otče, keby som ho len mohol urobiť takým šťastným, akým robí on mňa! Tak je zamilovaný do môjho srdca, že musím horieť jeho božským ohňom, ohňom jeho lásky. Čo je to za oheň, že zachvacuje celú moju bytosť? Drahý otče, ak nás Ježiš robí už tu na zemi takými šťastnými, čo bude potom v nebi?

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 3. DECEMBER 1912

1,4,   Teraz počúvajte, čo sa mi prihodilo minulý piatok. Doslúžil som svätú omšu a práve som odriekal ďakovnú modlitbu, keď som odrazu pocítil, ako mi srdce poranil ohnivý šíp. Bol taký ostrý a žeravý, že som si myslel, že zomriem.
(...) Zdalo sa mi, akoby nejaká neviditeľná moc ponorila celú moju bytosť do ohňa. Bože drahý! Tá páľava! Tá radosť!
Zažil som veľakrát takúto extázu lásky a na nejaký čas som sa ocitol akoby mimo reálneho sveta. Vtedy bol však tento oheň slabší. Keby ale teraz trval ešte chvíľočku, ešte jedinú sekundu dlhšie, moja duša by sa oddelila od tela a odišla k Ježišovi.
(...) Ježiš teraz vytiahol svoj ohnivý šíp z môjho tela, ale ja som smrteľne ranený.

Z LISTU PÁTROVI AG O STIN OVI, 26. AUGUST 1912

1, 5,   Pomyslenie, že kedykoľvek môžem Ježiša stratiť, ma natoľko ľaká, že to ani nedokážem vyjadriť. Iba ten, kto Ježiša úprimne miluje, vie, čo to znamená.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 29. DECEMBER I912

1, 6,   Vo svojej pravidelnej modlitbe som sa naňho obrátil s väčšou dôverou: „Ó, Ježiš, keby som ťa len mohol milovať, keby som len mohol toľko trpieť, koľko by som chcel, aby som ťa urobil šťastným a trochu zadosťučinil za našu nevďačnosť voči tebe!" V srdci som však začul Ježišov hlas zreteľnejšie než inokedy: „Syn môj, láska sa poznáva v utrpení; prenikavo ju pocítiš na duši a ešte prenikavejšie na tele."

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 29. DECEMBER 1912

1, 7,   Prirodzené čnosti, ako jesť, piť a spať, sú pre mňa nesmierne ťažkým jarmom. Moja duša stoná pod jeho ťarchou, lebo kvôli nemu hodiny plynú príliš pomaly. Na sklonku každého dňa si pripadám, ako by zo mňa spadlo obrovské bremeno, a cítim veľkú úľavu. Ale čoskoro moja duša upadá znovu do smútku pri pomyslení, koľko dní exilu treba ešte prežiť. V takýchto chvíľach by som volal: Och, život, taký si ku mne krutý! Ako dlho trváš! Och, život, pre mňa už nie si životom ale mukami! Och, smrť, nechápem, kto sa ťa môže báť, veď tebou sa začína život!

Z LISTU PÁTROVI BNNEDETTOVI, 7. JÚL 1913

1, 8,   Drahý môj otče, aké ťažké je veriť! Kiež by mi Boh pomohol a nedovolil mi vrhnúť tieň pochybností na to, čo nám ráčil zjaviť.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 8. MAREC 1916

1, 9,   Drahý otče, kedy už zasvieti slnko na nebi mojej duše? Beda, vidím, že som zablúdil v tejto hlbokej tmavej noci, ktorou práve prechádzam. Ale nech je pochválený Boh, ktorý nikdy neopustí toho, kto dúfa a vkladá v neho dôveru!

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 15. AUGUST 1916

1, 10,   Kedy si moje srdce odpočinie? Cítim, že puká, a neviem, kam sa obrátiť. Keby som aspoň mohol vyplakať tieto svoje vnútorné múky a nájsť tak uspokojenie, bola by to určitá úľava. Ale môj zármutok je taký veľký, že mi srdce zmenil na kameň. Teraz už chápem, drahý Ježiš, prečo tvoja Matka neplakala, keď hľadela na teba na kríži.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 31. JANUÁR 1918

1, 11,   Keď som v ten večer, piateho, spovedal chlapcov, vystrašila ma nebeská bytosť, ktorá sa náhle vynorila pred mojím duchovným zrakom. V ruke držala akúsi zbraň, pripomínajúcu veľmi dlhú, špicatú oceľovú čepeľ, z ktorej - ako sa zdalo - šľahal oheň. Vtom istom okamihu, ako som toto všetko zbadal, videl som, že tá bytosť vrazila zbraň z celej sily do mojej duše. Sťažka som vykríkol a cítil som, že zomieram. Poprosil som chlapca, aby odišiel, lebo som sa necítil dobre a nevládal som pokračovať. Táto agónia trvala bez prestávky až do rána 7. augusta. Nedokážem vám ani vypovedať, koľko som počas týchto múk vytrpel. Tá zbraň potrhala a doráňala aj moje vnútro, nič neušetrila. Od toho dňa som smrteľne ranený. V hĺbke svojej duše cítim stále otvorenú ranu, ktorá mi spôsobuje neustálu agóniu.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 21. AUGUST 1918

1, 12,   Ráno 20. septembra som bol po odslúžení svätej omše v chóre. Tu ma premohli driemoty, podobné sladkému spánku. (...) Pred sebou som zazrel tajomnú postavu, podobnú tej, ktorú som videl v onen večer 5. augusta. Jediný rozdiel bol v tom, že z jej rúk, nôh a boku kvapkala krv. Tento pohľad ma vydesil a to, čo som v tom okamihu pocítil, sa nedá opísať. Myslel som si, že zomriem, a skutočne by som aj zomrel, keby Pán nezasiahol a neposilnil moje srdce, ktoré mi skoro v hrudi puklo.
Videnie zmizlo a ja som si uvedomil, že z mojich rúk, nôh a boku kvapká krv. Predstavte si tú agóniu, ktorú som zažil a odvtedy takmer denne zažívam. Rana na srdci stále krváca, hlavne od štvrtka večera do soboty. Drahý otče, zomieram od bolesti pre tie rany a z nich plynúci zmätok, ktorý cítim hlboko v duši. Bojím sa, že smrteľne vykrvácam, ak Pán nevypočuje moju vrúcnu a úpenlivú prosbu a nezbaví ma tohto stavu. Udelí mi Ježiš, ktorý je taký dobrý, túto milosť? Zbaví ma aspoň zmätku, ktorý spôsobujú tieto vonkajšie znaky? Budem volať a neprestanem ho prosiť, pokým mi vo svojom milosrdenstve neodníme nie rany, ani bolesť, čo je nemožné, pretože chcem byť opojený bolesťou, ale tieto vonkajšie znaky, ktoré mi spôsobujú toľké rozpaky a neznesiteľné pokorenie.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 22. OKTÓBER 1918

2,   Sviatosti

2, 1,   Zem sa skôr zaobíde bez slnka ako bez obety svätej omše.

ARCHÍV PÁTRA PIA

2, 2,   Ak nie ste si istá, alebo pochybujete o tom, či ste smrteľne urazili Boha, od čoho nech vás on sám chráni, držte sa tejto rady: vzbuďte si ľútosť a choďte ďalej. Čo iné?

Z LISTU ELENE VENTRELLAOVEJ, NEDATOVANÉ

2, 3,   Každá svätá omša, na ktorej sa zúčastníme s oddanou láskou, má na našu dušu blahodarný účinok, zahŕňa nás hojnými duchovnými i hmotnými darmi, o ktorých my sami ani nevieme.

PÁTER PIO ODPOVEDÁ

2, 4,   Nikdy sa nepúšťajte do žiadnej práce bez toho, aby ste najprv nepozdvihli myseľ k Bohu a neodovzdali mu s čistým úmyslom skutok, ktorý práve mienite vykonať. Podobne by ste mali urobiť aj na konci každej činnosti. Preskúmajte sa, či ste urobili všetko v duchu pôvodného úmyslu, ktorý ste mali na začiatku. Ak zistíte, že ste sa od neho odchýlili, pokorne Pána odproste a pevne sa rozhodnite napraviť chybné konanie.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 17. DECEMBER 1914

2, 5,   Naďalej pristupujte k svätému prijímaniu a netrápte sa tým, že nemáte možnosť prijať sviatosť pokánia. Ježiš ocení vašu dobrú snahu. Pamätajte si, čo som vám tak často opakoval: pokiaľ nie sme si vedomí ťažkého hriechu, nemusíme sväté prijímanie vynechať.

ÚLOMKY SVETLA

2, 6,   Spomienka na moju prvú svätú omšu
Ježiš, môj dych - môj život!
Dnes ťa s chvením pozdvihujem
v tajomstve lásky.
Daj, aby som s tvojou pomocou
bol pre tento svet
Cestou - Pravdou - Životom
a tvojím svätým kňazom,
dokonalou obeťou.

Z LISTU ASSUNTE Dl TOMÁŠOVEJ, 22. OKTÓBER 1916

2, 7,   Drahá moja dcéra, myslím si, že Oltárna sviatosť je veľkou pomocou na ceste k dokonalosti. Musíme ju však prijímať s túžbou a odhodlaním odstrániť s nášho srdca všetko, čo sa nepáči tomu, pri kom chceme spočinúť.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 27. JÚL 1917

2, 8,   V Oltárnej sviatosti, v tomto tajomstve lásky, nachádzame pravý život, požehnanie a opravdivé šťastie. To preto, lebo ňou dostávame nielen milosti, ktoré nám pomáhajú na ceste k dokonalosti, ale aj samého pôvodcu týchto milostí.

Z LISTU GRAZIELLE PANNULLOVEJ, 30. DECEMBER 1921

2, 9,   Nechce sa mi len zaplakať, chce sa mi prelievať prúdy sĺz, keď stojím tvárou v tvár tajomstvu Božej obety. My, kňazi, sme počas svätej omše rozdávateľmi Ježiša, zatiaľ čo na oltár zostupuje radostne celé nebo. Nikdy ma to dlhé státie neunaví a nemôže ma unaviť, pretože nestojím, ale som na kríži spolu s Ježišom, trpím spolu s ním.
Svätá omša pre mňa znamená posvätné splynutie s Ježišom. Ja nehodný trpím všetko to, čo pretrpel Ježiš, ktorý mi milostivo dovolil podieľať sa na jeho nádhernom diele ľudského vykúpenia.

ARCHÍV PÁTRA PIA

3,   Modlitba a meditácia

3, 1,   Nášho pána by ste mali prosiť len o jedno jediné: aby ste Ho milovali. Všetko ostatné by malo byť len vďakyvzdaním.

Z LISTU PÁTROVI BENNEDETTOVI, 20. NOVEMBER 1921

3, 2,   Štúdiom kníh človek Boha hľadá; v modlitbe ho nachádza.

DEJINÁM

3, 3,   Človek nedosiahne spásu bez modlitby ani nevyhrá boj bez nej. Je na vás, ako sa rozhodnete.

LISTY PÁTRA PIA

3, 4,   Ježiš sa modlil aj preto, aby nám ukázal, že ak je naša duša v takej ťažkej situácii, ako bola jeho, mali by sme hľadať útechu z neba iba v modlitbe o posilu v sebaobetovaní.

JEŽIŠOVA AGÓNIA V GETSEMANSKEJ ZÁHRADE

3, 5,   Dávidove slová: Pozdvihnite svoje ruky k svätému miestu a velebte Pána! Áno, dcéra moja, velebme Pána celým svojím srdcom a stále ho velebme a modlime sa, aby bol naším sprievodcom, našou loďou a naším prístavom.

Z LISTU VlTTORINE VENTRELLAOVEJ, NEDATOVANÉ

3, 6,   Modli sa srdcom aj mysľou. Nemá zmysel modliť sa len srdcom, bez zapojenia mysle. Ak pri modlitbe nedbáme na to, čo hovoríme, zaslúžime si od Pána prekliatie, nie požehnanie. Keď sa teda modlíš, dbaj, aby si sa modlil srdcom i mysľou, celou dušou.

SLOVÁ PRE PETRUCCIA

3, 7,   Modlime sa vrúcne, pokorne a vytrvalo. Pán je otec, ten najláskavejší a najlepší zo všetkých. Nie je možné, aby ho nedojalo volanie jeho detí.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 8. JÚN 1915

3, 8,   Modlitba je našou najlepšou zbraňou; je to kľúč, ktorý otvára Božie srdce. Musíte sa prihovárať Ježišovi nielen perami, ale aj srdcom; vlastne za istých okolností by ste mali hovoriť len srdcom.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

3, 9,   Často si opakujte nádherné slová nášho drahého Majstra: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi." Stále majte toto krásne zvolanie v srdci i na perách, vo všetkých skúškach života. Opakujte si ho v súžení. Opakujte ho v pokušeniach a ťažkostiach, ktoré na vás Ježiš zošle. Neustále si ho opakujte, keď sa ocitnete ponorená v oceáne Ježišovej lásky. Toto zvolanie bude vašou kotvou i vašou spásou.

Z LISTU DUCHOVNEJ DCÉRE

3, 10,   Ak sa sa len môžete prihovoriť Pánovi, urobte tak, chváľte ho; ak sa vám to nedarí, pretože ste vyčerpaní, netrápte sa. Keď prichádzate k svojmu Pánovi, zatvorte sa vo svojej komôrke a uctievajte ho, ako to robia jeho sluhovia. On vás uvidí a bude mať radosť z vašej prítomnosti; príjme vaše mlčanie a potom, pri inej príležitosti vás uteší tým, že vás vezme za ruku, prihovorí sa vám a poprechádza sa s vami vo svojej modlitbovej záhrade.

ÚLOMKY SVETLA

3, 11,   Zapamätajte si, že len jedno je dôležité: byť v Ježišovej blízkosti. Povedzte mi, moje drahé dcéry, vy dobre viete, že pri narodení nášho Pána počuli pastieri nádherné anjelské spevy nebeských duchov. Takto nám to opisuje Sväté písmo; nehovorí však, že Panna Mária, jeho Matka, a svätý Jozef, ktorí boli Dieťaťu najbližšie, počuli hlasy anjelov alebo videli tú neuveriteľnú nádheru. Naopak, namiesto anjelského spevu počuli plač Dieťaťa a vo svetle chatrnej lampy videli oči Jezuliatka mokré od sĺz a Dieťatko chvejúce sa od zimy.
A teraz sa vás opýtam: nezostali by ste radšej v tej tmavej maštaľke, kde sa ozýva plač malého Dieťatka, než s pastiermi, ktorí boli z tej sladkej nebeskej hudby a neopísateľnej nádhery od radosti celí bez seba? Áno, určite by ste aj vy zvolali spolu so svätým Petrom: „Pane, dobre je nám tu!"

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, I. OKTÓBER 1917

3, 12,   Ak niet dosť času na oboje, treba dať prednosť meditácii pred recitovanou modlitbou, lebo je užitočnejšia.

RADY

3, 13,   Kto nikdy nerozjíma, je ako človek, ktorý sa nikdy nepozrie do zrkadla; ani nevie, že je neupravený, a takto ide medzi ľudí. Človek, ktorý rozjíma a svoje myšlienky dvíha k Bohu, zrkadlu svojej duše, snaží sa poznať svoje chyby, pokúša sa ich opraviť, krotí svoje pudy a dáva si do poriadku svedomie.

Dejinám

3, 14,   Čítajte posvätné knihy. Vrúcne si želám vidieť vás stále čítať takéto knihy, pretože sú vynikajúcou potravou pre dušu a pomáhajú dosiahnuť značný pokrok na ceste k dokonalosti, a to o nič menší ako je ten, ktorý sa dosahuje modlitbou a nábožnou meditáciou. V modlitbe a meditácii sme to my, kto hovorí Pánovi, zatiaľ čo pri posvätnom čítaní je to Boh, ktorý sa nám prihovára. Z celého srdca milujte čítanie týchto posvätných kníh a čoskoro pocítite u seba duchovnú obnovu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

3, 15,   Prečo vás trápi, že nedokážete meditovať tak, ako ste si mysleli? Meditácia je prostriedok, ako sa priblížiť k Bohu, nie však cieľ. Konečným cieľom meditácie je láska k Bohu a k blížnemu. Keď budete milovať toho prvého bezhranične, z celej duše a toho druhého ako seba samého, dosiahnete cieľ meditácie.

RADY

3, 16,   Kresťan nedovolí, aby prešiel jediný deň bez toho, že by nerozjímal o utrpení Ježiša Krista.

CHVÍĽKA S TRPIACIM JEŽIŠOM

3, 17,   Ak sa vám v meditácii nedarí, nie je to dôvod na to, aby ste s ňou prestali. Ak vás všeličo vyrušuje, neklesajte na duchu. Nech je to vaša meditácia trpezlivosti; úžitok z nej bude rovnaký. Určite si pevnú hodinu a dĺžku meditácie a nezodvihnite sa zo stoličky, pokým ju neskončíte, aj keby vás to malo stáť múky kríža.

RADY

3, 18,   Kráčajte v duchu na Kalváriu a uvažujte o Obeti, ktorá sa sama ponúka Božej spravodlivosti, aby zaplatila cenu za vaše vykúpenie.

RADY

3, 19,   Každé ráno si urobte krátku prípravu na celý deň a odovzdajte Pánu Bohu všetko, čo vás v ňom čaká. Potom by mala nasledovať asi hodinka tichej modlitby, zvyčajne pred pristúpením k svätému prijímaniu. (...) Večer, prv, ako si ľahnete, spytujte si svedomie, odporúčajte sa Bohu a ponúknite mu zvyšok prác, ktoré vás ešte čakajú. Popoludní si stanovte nejaký ďalší čas, keď sa utiahnete, aby ste pred Bohom znovu asi hodinu meditovali. Duchovné čítanie si naplánujte aspoň na pol hodinu podľa toho, ako je vám to najvhodnejšie. Cez deň, popri vašich každodenných prácach často skúmajte, či napredujete v láske, alebo ste rozháraná a či sa jednou rukou stále držíte Pána.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 12. JANUÁR 1917

3, 20,   Bude múdre zapamätať si, že radosť a milosti plynúce z modlitby sú nebeské vody, nie pozemské; preto ani všetky naše námahy nedokážu privolať lejak. Horlivosť je nesporne potrebná, ale rovnako je potrebná aj pokora a ticho. Človek musí mať srdce stále otvorené smerom hore a čakať na nebeskú rosu.

ARCHÍV PÁTRA PIA

4,   Temná noc duše

4, 1,   Duchovné zápasy vôbec neutíchajú, naopak namiesto toho, aby postupne utíchali, vytrvalo na mňa doliehajú. Temnota strieda temnotu a duchovná slepota ma vrhla do absolútnej tmy. Bože drahý! Čo bude so mnou? Budem hádam musieť prekročiť prah večnosti bez toho, aby som uzrel lúč svetla? Kedy vyjde slnko aj pre mňa?

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 25. MAREC 1916

4, 2,   Trpíte a právom si ťažkáte. Rozhodne sa sťažujte, a to aj nahlas, vôbec nemajte strach. Obeť Lásky je nedočkavá, pokým ju nevlastní; musí zakričať, že už viac nevládze a že nemôže zniesť zaobchádzanie Milovaného, ktorý ju chce a opúšťajú, a opúšťajú, zatiaľ čo ju chce.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 28. APRÍL 1919

4, 3,   Hľadáte svojho Boha; túžite po ňom, voláte ho, nikde však nenachádzate po ňom ani stopu. Zdá sa, že Boh sa ukryl, že vás opustil. Ale ja vám opakujem, nebojte sa! Ježiš je aj vtedy s vami a vy ste v ňom a s ním. (...) V čase temná, súženia a duchovných úzkostí je Ježiš s vami. (...)
Dokonca aj náš Pán sa na kríži sťažoval, že ho Otec opustil. Ale či opustil Otec niekedy svojho Syna, či ho mohol niekedy skutočne opustiť? Toto sú najťažšie skúšky ducha. Ježiš si ich praje, a preto Fiat! Kedykoľvek vás zastihnú takéto skúšky, s odovzdanosťou si opakujte toto fiat a nebojte sa.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 28. JÚN 1918

4, 4,   Nenechajte sa znechutiť, ak prežívate duchovnú suchotu. To neznamená, že Pán vás opustil, ako by vám to ten hnusný podliak satan, žiaľ, chcel nahovoriť. Ježišovmu srdcu ste príliš drahá a všetko, čo sa odohráva vo vašej duši, je dôsledkom Ježišovej jedinečnej lásky k vám. Chce vás mať výlučne pre seba, chce, aby ste všetku svoju dôveru a všetku svoju náklonnosť venovali len jemu. A práve preto na vás zosiela túto duchovnú suchopárnosť, aby vás pritiahol bližšie k sebe, zbavil vás niektorých nepatrných naviazaností, ktoré my takto ani nevnímame a častokrát dokonca nepoznáme ani neodhalíme.
Viem, nie je to ľahké, keď sa naša duša nachádza v takejto tiesni, keď sa nám naozaj zdá, že všetkému je koniec a že Pán nás nadobro opustil, lebo je z nás už unavený. V skutočnosti je to ale úplne inak. Pán nemá z nás nikdy toľkú radosť ako práve v takýchto chvíľach. Vždy je tu, pri nás, či lepšie v nás, a hoci ho nevidíme, dodáva nám odvahu vydržať v boji. Nuž nebojte sa, lebo Pán bude bojovať za vás a nikdy vás neopustí.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

4, 5,   Pokúšate sa odmerať, pochopiť, cítiť a dotknúť sa lásky, ktorou milujete Boha, ale vy, moja drahá sestra, sa musíte zmieriť s tým, že čím viac človek miluje Boha, tým menej túto lásku cíti.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914

4, 6,   Ako je to možné, že studňa živej vody prameniaca z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa nachádza ďaleko od ľudskej duše, ktorá sa k nej náhli ako smädný jeleň? Pravda, môže sa tiež stať, že táto duša tomu neuverí, lebo ju neustále stravuje neuhasiteľný smäd. Ale čo teraz? Znamená to snáď, že takýto človek nevlastní Boha? Práve naopak.
Stáva sa to preto, lebo jeho duša ešte nedosiahla koniec svojej cesty a neponorila sa ešte celá do večného prameňa Božej lásky. To sa stane až v kráľovstve slávy. Zamilujme si túto studnicu živej vody, radi si k nej chodievajme hasiť smäd a kráčajme stále vpred po ceste Božej lásky. Ale nezabúdajme, dcéra moja, že tu na zemi našu dušu nič nenaplní. Vlastne by to bola pre nás pohroma, keby sme na niektorom úseku našej pozemskej púte zostali spokojne stáť. Znamenalo by to, že sa cítime byť v cieli, a to by bol klam.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 21. OKTÓBRA 1915

4, 7,   Ak sa vaša noc stane hlbšou a temnejšou, nech vás to nezarazí. Neľakajte sa, ak svojím telesným zrakom nedokážete vidieť jasnú oblohu obklopujúcu vašu dušu. Vy sa len pozerajte hore, povzneste sa nad seba a zbadáte jasné svetlo, pripomínajúce žiaru večného Slnka.

Z LISTU ASSUNTE Dl TOMÁŠOVEJ, 22. OKTÓBER 1916

4, 8,   Dcéra moja najdrahšia, ako vidím, vo vašej duši možno nájsť všetky ročné obdobia. Niekedy cítite zimu a jej neplodnosť, nepohodu, ochabnutosť a nudu; inokedy zase vnímate májovú rosu a vôňu nebeských kvietkov. Potom si zase všímate farby predstavujúce túžbu potešiť Boha. Nakoniec zostáva len jeseň, ktorá, ako sa vám zdá, neprináša veľa ovocia. Častokrát je to však tak, že až keď sa obilie vymláti a hrozno vylisuje, človek zistí, že úroda je väčšia, ako sa ukazovala!
Dcéra moja, vy by ste chceli, aby bola večne jar a leto! No nie tak, dieťa moje, tento kolobeh je nutný - tak v našom vnútornom, ako aj v tom vonkajšom svete. Až v nebi bude stále jar - pokiaľ ide o krásu, jeseň - pokiaľ ide o radosť, a leto - pokiaľ ide o lásku. Zima tam nebude, ale tu je zima nevyhnutná kvôli odriekaniu a kvôli tým nádherným drobným čnostiam, ktoré rozvíjame v čase neplodnosti.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 18. MÁJ 1918

4, 9,   Vyhnanstvo podľa Božej vôle má väčšiu hodnotu než Jakubove oltáre, ak nie sú v zhode s Božou vôľou.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 4. MÁJ I917

4, 10,   Naše najkrajšie Krédo je to, ktoré odriekame v čase temná, v hodine sebaobetovania a bolesti, v maximálnom vypätí nepoddajnej vôle plniť to, čo je dobré. Toto je krédo, ktoré ako blesk osvieti temnotu duše; krédo, ktoré uprostred zúriacej víchrice dvíha dušu a vedie ju k Bohu.

MESTO POSTAVENÉ NA NÁVRŠÍ

4, 11,   Ak niet dosť času na oboje, treba dať prednosť meditácii pred recitovanou modlitbou, lebo je užitočnejšia.

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 3i. OKTÓBER 1915

5,   Kríž

5, 1,   Trpíte, ale tiež verte, že sám Ježiš trpí vo vás a pre vás.

RADY

5, 2,   Vzor, o ktorom by sme mali uvažovať a podľa ktorého by sme mali formovať svoje vnútro, je Ježiš Kristus. On si však za svoju zástavu vyvolil kríž. Chce teda, aby aj jeho nasledovníci vykročili na cestu smerujúcu na Kalváriu, niesli si svoj kríž a napokon rozpätí na ňom aj zomreli. Len takto skutočne dosiahneme spásu.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. SEPTEMBER 1916

5, 3,   Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, I. JÚL 19156

5, 4,   Každý človek sa musí naučiť otvárať sa Božiemu Duchu, aby sa ho dotýkal, obrusoval ho a vyhladzoval. Vtedy totiž pôsobí aj ako lekár našich duší, lebo keď sú dobre obrúsené a vyhladené, dokážu sa zjednotiť s Božou vôľou. (...) Dajte si preto toto láskyplné a milé predsavzatie: buď zomriem alebo sa nechám vyliečiť. A pretože nechcete duchovne zahynúť, skúste sa nechať dokonale vyliečiť. Na to, aby ste boli zdravá, musíte chcieť znášať ošetrovanie a úpravy božského Lekára. Úpenlivo ho proste, aby vás ničoho neušetril, len nech vás zachráni.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 10. DECEMBER 1917

5, 5,   Sťažujete sa, že sa stále vracajú tie isté trápenia. Pozrite sa však, otče, čoho sa máte ľakať? Bojíte sa božského Remeselníka, ktorý takýmto spôsobom vybrusuje svoj majstrovský kus? Chceli by ste vyjsť z rúk takého vynikajúceho Umelca ako nedorobok? Predsa aj vy sám rád píšete len dokonalé slová! Smejem sa, nahlas sa smejem tomu, ako s vami Boh zaobchádza. Počúvajte ma, otče, len nestrácajte radosť, buďte pokojný a dovoľte Bohu robiť tak, ako sa jemu páči.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 1. JANUÁR 1921

5, 6,   Ak chceme dosiahnuť konečný cieľ, musíme nasledovať nášho božského Vodcu, ktorý zvyčajne vedie svoje vyvolené duše len po ceste, ktorou šiel on sám, po ceste sebazáporu a utrpenia: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. (Lk 9, 23) Nemali by ste byť šťastná, keď zbadáte, že vás Ježiš navštívil krížom? Akí úbohí sú tí, čo nedokážu pochopiť tajomstvo kríža.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 15. AUGUST 1914

5, 7,   Sme šťastní, keď napriek všetkým našim zásluhám stojíme už teraz na Kalvárii, pri Božom milosrdenstve. Boli sme uznaní za hodných nasledovať nebeského Majstra; už sme pripočítaní k požehnanej skupine vyvolených duší - a to vďaka veľkému milosrdenstvu Nebeského Otca. Nedopusťme, aby sa nám táto požehnaná skupina stratila z očú, ale stále sa jej pevne držme. A nebojme sa ani ťažkého kríža, s ktorým máme prejsť dlhú cestu, ani prudkého kopca, na ktorý máme vystúpiť.

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 3. DECEMBER I916

5, 8,   Vzpierame sa skutočnosti, že naše duše potrebujú utrpenie, že kríž sa musí stať naším každodenným chlebom. Ako telo potrebuje výživu, tak duša potrebuje kríž, ktorý ju deň čo deň očisťuje a oslobodzuje od pozemských vecí. Nechceme pochopiť, že Boh nás nechce, ani nemôže zachrániť a posvätiť bez kríža. Čím silnejšie si priťahuje nejakú dušu k sebe, tým viac ju posväcuje krížom.

PÁTER PIO ODPOVEDÁ

5, 9,   Pán nám kladie na plecia bremená a on nás od týchto bremien aj oslobodzuje. Lebo keď položí na niektorého zo svojich vyvolených kríž, posilní ho aj na duši a on tým, že znáša jeho ťarchu, sa od tohto kríža oslobodzuje.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 15. DECEMBER I917

5, 10,   Ak si uvedomíme, že každé víťazstvo, ktoré dosiahneme, má cenu večnej slávy, ako sa môžeme potom nepotešiť, drahý otče, keď sa v živote ocitneme zoči-voči rôznym trápeniam?

Z LISTU PÁTROVl AGOSTINOVI 25. MAREC 1918

5, 11,   Ježiš vás chce poobracať a zalomcovať vami, vymlátiť vás ako pšenicu, aby bol váš duch vyumývaný a čistý podľa jeho predstavy. Mohli by sme azda uložiť do sýpky zrno plné pliev? Alebo či si dá človek do skrine bielizeň, ktorú predtým poriadne nevypral? A to isté platí aj o vyvolenej duši.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, II. APRÍL 1914

5, 12,   Byť na kríži spolu s Ježišom je nekonečne viac, než len rozjímať o Ježišovi na kríži.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

5, 13,   Vaše utrpenie nebude nikdy také ťažké, ako bol kríž jednorodeného Syna Nebeského Otca. Ježiš je nekonečne milosrdný a určite vám z času na čas dopraje úľavu v trápení, ktoré na vás zoslal. Je taký dobrý, že vám nikdy nedovolí rezignovať.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 23. JANUÁR 1915

5, 14,   Aká neznesiteľná je bolesť, keď ju trpíme ďaleko od kríža, ale akou sladkou a ľahkou sa stane, ak ju obetujeme pri Ježišovom kríži!

Z LISTU PÁTROVI ACOSTINOVI, 20. MÁJ 1915

5, 15,   Toto utrpenie nie je trestom od Pána Boha, ale skôr ovocím jeho lásky, ktorou vás chce pripodobniť svojmu Synovi. Trpíte, ale uverte, že Ježiš trpí vo vás, pre vás a spolu s vami. Pripája sa k vám svojím utrpením a vy - ako obeť - musíte doplniť za vašich bratov a sestry to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. Nech vás uteší myšlienka, že v tejto agónii nie ste sama, ale že máte dobrého spoločníka.

Z LISTU MARGHERITE TRESCAOVEJ, 13. AUGUST 1918

5, 16,   Vo chvíľach nesmiernej úzkosti proste aj vy Nebeského Otca, aby vás posilnil a dodal vám útechu. Ak by tak neurobil, už na to viac nemyslite, ale vyzbrojte sa novou odvahou a začnite dielo svojej spásy na kríži, akoby ste z neho nemali nikdy zísť a akoby sa váš život nemal už nikdy rozjasniť.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 6. DECEMBER 1917

5, 17,   Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Až raz predstúpite pred Božiu tvár, nájdete si ich.

POŠLI MI SVOJHO ANJELA STRÁŽNEHO

5, 18,   Mohlo by vás povzbudiť a potešiť vedomie, že vo vašom utrpení nie ste sama, pretože všetci nasledovníci Ježiša Nazaretského roztrúsení po celom svete takisto trpia a sú ako aj my vystavení vo svojom živote trápeniam a súženiu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

5, 19,   Kríž vás nebude nikdy deptať; možno sa pod jeho ťarchou zapotácate, ale jeho sila vám bude oporou.

ARCHÍV PÁTRA PIA

5, 20,   Ježiš nie je nikdy bez kríža, ale ani kríž nie je nikdy bez Ježiša.

ARCHÍV PÁTRA PIA

5, 21,   Boh kresťanov je Bohom metamorfóz: keď mu vhodíte do lona svoju bolesť, získate pokoj; dáte mu svoje zúfalstvo a dostanete nádej.

SAN GIOVANNI ROTONDO: VO FRANTIŠKÁNSKOM SVETLE

5, 22,   Mnohí trpia, ale iba niektorí dokážu správne trpieť. Utrpenie je dar od Pána Boha a blažený je ten, kto ho vie premeniť na zisk.

ARCHÍV PÁTRA PIA

5, 23,   Dušu, ktorá má vládnuť s Ježišom Kristom vo večnej sláve, (...) treba pretvoriť údermi kladiva a dláta. Čím sú však tieto údery kladiva a dláta, ktorými božský Umelec opracúva kameň, čiže vyvolenú dušu? Drahá sestra, tieto údery dláta - to sú nepríjemnosti, obavy, pokušenia, duševné múky a búrky s návalmi bezútešnosti ba i fyzickej bolesti.
Poďakujte sa teda nekonečnému milosrdenstvu večného Otca za to, že takto zaobchádza s našou dušou, pretože je predurčená na spásu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914

5, 24,   Trýzeň a múky boli odjakživa dedičstvom a údelom vyvolených duší. Čím viac chce Ježiš pozdvihnúť dušu k dokonalosti, tým viac ju skúša utrpením. Vravím vám, radujte sa, že ste napriek vašej nehodnosti dostali takéto privilégium. Čím viac sa trápite, tým viac by ste sa mali radovať, lebo v ohni múk sa duša stáva čistým zlatom, hodným toho, aby žiarilo v nebeskom paláci.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

6,   Božia vôľa

6, 1,   Pridŕžajme sa Božej vôle. Ona nech je našou hviezdou, ktorou sa riadime počas tejto plavby. Takto určite zakotvíme v správnom prístave.

Z LISTU NEZNÁMEMU, 5. NOVEMBER 1917

6, 2,   Fiat! Musíme opustiť život a všetko, čo máme, prenechať riadeniu Božej prozreteľnosti. Je to tak preto, aby sme nežili a nepatrili sebe ale tomu, ktorý chcel, aby sme boli jeho, a preto nás urobil úplne svojimi takým nádherným spôsobom.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 12. FEBRUÁR 1917

6, 3,   Modlime sa a úpenlivo prosme Boha, aby sme porozumeli jeho vôli. Dbajme, aby naša vôľa netúžila po ničom inom, len po jeho vôli. Neverte, že za iných okolností by ste mu lepšie slúžili. Človek mu slúži len vtedy dobre, keď mu slúži tak, ako si to on praje.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, II. NOVEMBER 1916

6, 4,   Horúca túžba dosiahnuť večný pokoj je dobrá a svätá. Treba ju však tlmiť totálnym odovzdaním sa do Božej vôle. Plniť Božiu vôľu na zemi je viac ako sa radovať v nebi.

RADY

6, 5,   Usilujte sa nacvičovať si poslušnosť a podriadenosť Božej vôli nielen v mimoriadnych prípadoch, ale aj v drobných udalostiach všedného dňa. Robte tak s radosťou a pokojom a to nielen ráno, ale aj počas dňa a večer. A ak by ste v niečom zlyhali, oľutujte to, dajte si nové predsavzatie, vzmužte sa a kráčajte ďalej.

Z LISTU NEZNÁMEMU, 27. JANUÁR 1918

6, 6,   Nedopustite, aby sa vás zmocnilo znechutenie, ak nevidíte vždy ovocie vašich námah. Ježiš vidí, odmieňa a čaká od nás dobrú vôľu, nie dobrý úspech, lebo on nezávisí od ľudskej námahy ani práce.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 16. FEBRUÁR 1921

6, 7,   Stále viac ste nešťastná, že vaša vôľa sa nezapája na vašej podriadenosti Božiemu plánu. Ste presvedčená o pravdivosti tohto tvrdenia? (...) Škoda, že keď vyslovujete svoj súhlas s Božou vôľou, chcete to cítiť aj v srdci, dokonca s istou dávkou sladkej príchute. Ale či som vám nepovedal, že stav očisťovania, ktorý na vás Pán dopustil, spočíva práve v tom, že zbavuje človeka toho nádherného pocitu, ktorý okusuje v službe Bohu? Všimnite si Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade prijímal Božiu vôľu a koľko ho to stálo, keď sa až krvou potil! Urobte aj vy podobne, keď sa vám veci daria, ale aj vtedy, keď sú proti vám. Nedajte sa znechutiť a netrápte sa tým, ako to urobíte. Vieme, že naša prirodzenosť sa v ťažkostiach kríža desí. Nemôžeme však povedať, že človek sa nepodrobuje Božej vôli, keď vidíme, ako ju napriek mnohým protitlakom plní. (...) Ak sa vaša vôľa nebúri, môžete si byť istá, že sa mlčky alebo výslovne podriadila tej Božej, a teda takýmto spôsobom vyjadrila svoj súhlas s ňou.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 30. JANUÁR 1915

6, 8,   Nikdy nič nepodnikajte, ani tú najnepatrnejšiu a najbezvýznamnejšiu vec bez toho, aby ste ju najprv nepredniesli Bohu.

ARCHÍV PÁTRA PIA

6, 9,   Bohu slúžime len vtedy, ak mu slúžime podľa jeho vôle.

ARCHÍV PÁTRA PIA

6, 10,   Za každou udalosťou nášho života viďme vždy nesmiernu múdrosť Božej prozreteľnosti. Milujme ju a buďme pripravení vždy a vo všetkom prispôsobiť svoju vôľu Božej vôli. Týmto oslávime Nebeského Otca a všetko nám poslúži pre večný život.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 23. FEBRUÁR 1915

6, 11,   Boh, ktorý nás zahrnul toľkými dobrami, sa uspokojí s takým bezvýznamným darom, akým je naša vôľa. Ponúknime mu ju spolu s naším božským Majstrom v najvznešenejšej modlitbe Otče nás: Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Darujme svoju vôľu s tou istou pohnútkou, s akou náš božský Majster ponúkol tú svoju za nás svojmu Otcovi. Odovzdajme mu ju v úplnom sebadarovaní a robme tak aj vo svojom každodennom živote. Nedávajme ako niektoré deti, ktoré keď venujú nejaký hodnotný dar, vzápätí alebo o chvíľu to ľutujú, rozplačú sa a pýtajú si ho naspäť. Takto by náš dar vyznel ako výsmech.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 23. FEBRUÁR 1915

6, 12,   Čo ešte si môžeme priať okrem Božej vôle? Po čom inom môže túžiť duša, ktorá je zameraná na Boha? Čo iné môžete chcieť, ak nie to, aby sa na vás plnil Boží plán? Tak sa vzmužte a kráčajte ďalej po ceste božskej lásky s neochvejnou istotou, že čím tesnejšie sa vaša vôľa spojí a podriadi Božej vôli, tým viac sa priblížite k dokonalosti.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 24. JÚN 1915

6, 13,   Aj vy sa musíte učiť lepšie poznávať a milovať Božiu vôľu vo všetkých udalostiach života. Častokrát si opakujte úchvatné slová nášho najdrahšieho učiteľa: Fiat voluntas Dei sicut in coelo et in terra. Áno, v každej životnej situácii majte toto nádherné zvolanie v srdci i na perách. Vyslovujte ho v čase trápenia; opakujte si ho v čase pokušení i skúšok, ktoré na vás Ježiš zošle. Znovu a znovu si ho pripomínajte, keď sa vám zdá, že ste ponorená do oceánu lásky k Ježišovi; toto zvolanie bude vašou kotvou i spásou.

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 6. FEBRUÁR 1915

6, 14,   Nesmiete kritizovať Pánovo konanie, ale naopak, musíte sa mu pokorne podriadiť. Dajte úplnú slobodu dielu milosti vo vás a zapamätajte si: nikdy sa nesmiete nechať znechutiť žiadnou negatívnou udalosťou, ktorá sa vám prihodí. Vedzte, že by ste tým bránili pôsobeniu Ducha Svätého.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 26. AUGUST 1916

6, 15,   Ak je to možné, nemilujte Božiu vôľu iba vtedy, keď sa zhoduje s vašou, skôr milujte svoju vôľu vtedy a preto, že sa zhoduje s Božou vôľou.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 19. FEBRUÁR 1918

6, 16,   Musíte dovoliť (...) svojmu božskému Ženíchovi, aby pôsobil vo vás a viedol vás po chodníkoch, ktoré on sám vyberie.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

6, 17,   Kde niet poslušnosti, tam niet ani čnosti; kde niet čnosti, tam niet dobra; kde niet dobra, tam niet lásky; kde niet lásky, tam niet Boha a kde niet Boha, tam niet raja.

DUCHOVNÉ POVZBUDENIA

7,   Život kresťana

7, 1,   Zapamätajte si: hriešnik, ktorý sa hanbí konať zlo, je bližšie k Bohu než spravodlivý, ktorý sa hanbí konať dobro.

RADY

7, 2,   Žite tak, aby ste mohli kedykoľvek opakovať spolu so svätým Pavlom: Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista. Ešte raz vám hovorím, žite tak, aby svet bol donútený o vás povedať: „Tu je Kristus." Len si, pre všetko na svete, nemyslite, že zveličujem! Každý kresťan, ktorý skutočne napodobňuje a nasleduje toho Spravodlivého z Nazareta, sa môže a musí volať druhým Kristom a svojím životom môže a musí maľovať čo najvernejší Kristov obraz. Ach, keby tak všetci kresťania žili podľa svojho povolania, táto zem skutočného vyhnanstva by sa premenila na raj!

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 30. MAREC 1915

7, 3,   Boh nám neprikazuje milovať ho tak silno a takým spôsobom, ako si to zasluhuje, lebo pozná naše hranice. Preto nežiada od nás to, čo nedokážeme splniť. Skôr nám prikazuje milovať ho podľa našej sily, z celej duše, z celej mysle a z celého srdca.

Z LISTU NEZNÁMEMU, 3. JÚN I917

7, 4,   Svätosť znamená dostať sa nad seba; je to dokonalé ovládanie všetkých našich vášní. Svätosť - to je skutočné a stále pohŕdanie sebou samým a vecami tohto sveta až do tej miery, že dáme prednosť chudobe pred bohatstvom, pokore pred slávou, utrpeniu pred príjemnosťou. Byť svätý znamená z lásky k Bohu milovať svojho blížneho ako seba samého. V takomto ponímaní svätosť znamená milovať tých, ktorí nám ubližujú, ktorí nás nenávidia a prenasledujú, ba dokonca robiť im dobre. Byť svätý, to je toľko ako žiť v pokore, nezištne, byť obozretný, spravodlivý, trpezlivý, láskavý, cudný, jemný, pracovitý a plniť si svoje povinnosti len preto, aby mal z toho Boh radosť a aby on sám bol zaslúženou odmenou. Jedným slovom, Raffaelina, svätosť má v sebe moc pretvoriť človeka na Boha, ako to stojí napísané vo Svätom písme.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 30. DECEMBER 1915

7, 5,   Musíme sa vyvarovať toho, aby sme dali prednosť našim výhodám pred tým, čo osoží iným. Toto uprednostnenie svojho osobného prospechu pred prospechom iných totiž zákonite narúša nádherné puto lásky; puto, ktoré vždy musí spájať kresťanské duše, lebo láska, ako hovorí svätý Pavol, spája všetko v nádhernej harmónii.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 4. NOVEMBER 1914

7, 6,   Nikdy sa nesťažujte na urážky, nech by pochádzali z ktorejkoľvek strany. Nezabúdajte, že Ježiša zasypali hanbou a zlobou ľudia, ktorým on sám pomohol. Odpustite v duchu kresťanskej lásky každému a majte pritom pred očami príklad nášho božského Majstra, ktorý prosil svojho Nebeského Otca o odpustenie dokonca pre tých, ktorí ho pribíjali na kríž.

ARCHÍV PÁTRA PIA

7, 7,   Človek môže šíriť Božiu slávu a napomáhať spásu duší svojím životom pravého kresťana, neustále opakovanou prosbou, aby „prišlo jeho kráľovstvo", aby sa jeho meno „posvätilo", aby „sme neprišli do pokušenia" a aby nás „zbavil zlého". To robte a zároveň sa neustále ponúkajte Pánovi ako obeta na tento úmysel. (...) Ubezpečujem vás, že toto je najvyššia forma apoštolátu, ktorú môže v Božej Cirkvi vykonávať každý.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 4. NOVEMBER 1914

7, 8,   Keď človek vystúpi zo seba a skloní sa nad svojím nešťastným bratom, vysiela k Bohu tú najkrajšiu, najvznešenejšiu modlitbu utkanú z obety a lásky naplnenej skutkami.

MYŠLIENKY NA ÚĽAVU V UTRPENÍ

7, 9,   Jediný prejav lásky k blížnemu, jediný skutok kresťanskej lásky je v Božích očiach taký veľký, že by ho nedokázal splatiť ani nesmiernym darom celého tvorstva! Láska je iskierkou Boha v ľudskej duši, je to pravá podstata Boha zosobneného v Duchu Svätom. Bohu dlhujeme všetku našu lásku, ktorá - ak má byť primeraná - musí byť nekonečná. To je ale nemožné, lebo len Boh je nekonečný. Preto sa aspoň celí oddajme láske, skutkom kresťanskej lásky. Musíme konať tak, aby nám náš Pán mohol povedať: „Bol som hladný a dali ste mi jesť; trpel som a vy ste sa o mňa postarali a potešili ste ma." Ak chceme uskutočniť tento ideál nášho Pána, musíme zabúdať na seba. Keď máme potlačiť sebectvo, musíme sa skloniť nad trpiacim a doráňaným blížnym. Ich utrpenie a rany sa musia stať naším utrpením a našimi ranami, tak sa naučíme, ako sa pre lásku Božiu trpí spolu s našimi bratmi. Musíme vedieť, ako im vštepiť do sŕdc nádej a ako im vrátiť na pery úsmev, keď im zapaľujeme lúč svetla v duši. Takto budeme prednášať Bohu tie najnádhernejšie a najvznešenejšie modlitby, lebo vytryskli z obety. Toto bude tá pravá podstata lásky, nesebecký dar nášho celého ja - tela i duše.

Z PRÍHOVORU LEKÁROM KLSVARDAYOVI, SANGUINETTIMU A DE VICOVI, JANUÁR 1940

7, 10,   Ježiš si volá biednych a pastierov prostredníctvom anjelov, aby sa im cez nich zjavil. Mudrcov si povoláva pomocou ich vedy. A oni všetci, vnútorne poháňaní milosťou, ponáhľajú sa mu pokloniť. On nás všetkých volá svojimi vnuknutiami a prihovára sa nám svojou milosťou. Koľkokrát takto s láskou pozval už aj nás? A ako pohotovo sme odpovedali? Bože, červenám sa od hanby a som celý v rozpakoch, keď mám odpovedať na takúto otázku.

Z LISTU SVOJMU DUCHOVNÉMU DIEŤAŤU

7, 11,   Musíme sa usilovať dosiahnuť túto nádhernú čnosť jednoduchosti a mať ju v hojnosti. Ježiš povedal: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Ale prv, ako nás to učil slovami, sám to žil. Stal sa dieťaťom a dal nám príklad tej jednoduchosti, o ktorej nám mal neskôr aj hovoriť.

Z LISTU PÁTROVI ACOSTIN OVI, IO. JÚL 1915

7, 12,   Nechápem, ako sa môže niekto pýšiť darmi, ktoré v sebe objaví. Čím viac sa pokladáme za bohatých, tým skôr by sme sa mali pokoriť pred Pánom. Lebo Pánove dary pribúdajú a my nikdy nedokážeme splatiť tomuto darcovi do haliera všetky jeho dobrá.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 30. JANUÁR 1915

7, 13,   Ach, vždy, keď vás chce pokušiteľ naplniť pýchou, povedzte si: všetko, čo je vo mne dobré, mám požičané od Boha a bola by som blázon, aby som sa pýšila tým, čo mi nepatrí.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 30. JANUÁR 1915

7, 14,   Videli ste už niekedy zrelé obilné pole? Všimnite si, ako sú niektoré klasy navonok veľké a plné. Iné sa však skláňajú k zemi. Skúste odtrhnúť tie veľké, najmárnivejšie a zistíte, že sú prázdne. Ak však odtrhnete tie najnižšie sklonené, najpokornejšie, nájdete v nich plno zrna. Z tohto môžeme urobiť záver, že márnivosť je prázdna.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

7, 15,   V čase vnútorných zápasov si musíme vziať príklad z huslistu. Vždy, keď chudák zbadá nejaký nesúzvuk, ani neroztrhne strunu, ani neprestane cvičiť, ale zaostrí sluch, aby zistil, odkiaľ pochádza tá disonancia. Túto strunu potom podľa potreby trpezlivo naťahuje alebo uvoľňuje. Nuž aj vy takto robte. Nech vás takéto nepríjemnosti neoberú o trpezlivosť, ale nech vo vás nevzbudia ani túžbu roztrhnúť strunu, ak zbadáte nejaký nesúlad. Vy sa len trpezlivo pokorte pred Bohom. Podľa nebeského Hudobníka jemne doťahujte či uvoľňujte strunu svojho srdca, aby sa doladila.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 22. NOVEMBER 1916

7, 16,   Nedovoľte, aby sa vám v duši usadila čo len štipka smútku, pretože smútok bráni voľnému pôsobeniu Ducha Svätého.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

7, 17,   Smútok... je pomalé odumieranie duše a neslúži ničomu.

CHVÍĽA s TRPIACIM JEŽIŠOM

7, 18,   Neodkladajme na zajtra, čo môžeme urobiť dnes. Hroby sú plné dobrých predsavzatí, ktoré sa nikdy nesplnili... a okrem toho, kto nám zaručí, že sa dožijeme zajtrajšieho dňa? Počúvajme hlas svojho svedomia, hlas kráľovského proroka: „Dnes, keď počujete Pánov hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia." Vykročme teda a vážme si prítomný okamih, ktorý jediný nám patrí. Nemárnime čas z hodiny na hodinu, pretože tá druhá ešte nie je naša.

ČAS ZRODU

7, 19,   Povedzme si s plným vedomím pravdivosti vlastných slov: „Duša moja, ešte dnes začni konať dobré skutky, ktoré si doteraz neurobila." S pomocou Božou sa pustime do práce.

ČAS ZRODU

8,   Pokušenie a hriech

8, 1,   Dokiaľ nám bude v žilách prúdiť čo len jediná kvapka krvi, dovtedy sa v nás bude odohrávať boj medzi dobrom a zlom.

ARCHÍV PÁTRA PIA

8, 2,   Viem, že pokušenie sa často pokladá za čosi, čo dušu skôr poškvrňuje než očisťuje, ale nie je to v skutočnosti tak. (...) Stačí, ak si pripomenieme slová svätého Františka Saleského. Hovorí, že pokušenia sú ako prací prášok: keď ním posypeme bielizeň, vyzerá ako zaprášená, ale v skutočnosti ju vyčistí.

Z LISTU RAPFAELINE CERASEOVEJ, II. APRÍL 1914

8, 3,   Ježiš dopúšťa duchovné boje pre naše očistenie, nie ako trest. Utrpenie nie je na našu smrť, ale na našu spásu.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVT, 23. MAREC I917

8, 4,   Nedovoľte, aby vás pokušenia desili; oni predstavujú utrpenie duší, ktoré chce Boh vyskúšať, keď vidí, že majú dostatok síl obstáť v boji. Takto im ich vlastnými rukami vije korunu slávy.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 13. SEPTEMBER 192O

8, 5,   Človek, ktorý si uvedomil svoju slabosť a obrátil sa k Bohu s prosbou o pomoc, nikdy nepadol. Naopak, len ten utrpí porážku a podľahne, kto dôveruje iba svojej sile a myslí si, že on pokušeniam odolá a vydrží ich. Tak to býva, keď si úbožiak vo svojej márnivosti myslí, že sa dotýka neba: odrazu zistí, že padá rovno do pekelných brán.

Z LISTU ÄNNITE RODOTEOVEJ, 27. APRÍLA 1915

8, 6,   Ani jedna vyvolená duša nie je ušetrená od pokušení. Dokonca ani Apoštol národov Pavol. Po tom, ako bol ešte zaživa uchvátený do neba, bol podrobený veľkému utrpeniu. Zašlo to až tak ďaleko, že ho satan bil po tvári. Bože drahý! Komu by pri čítaní týchto riadkov netuhla krv v žilách? Koľko sĺz, koľko vzdychov, koľko stonania a modlitieb vyšlo z úst tohto svätého apoštola, len aby mu Pán odňal túto strastiplnú skúšku! A Ježišova odpoveď? Len toto: „Stačí ti moja milosť...", „čnosť v slabosti", „lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti".

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. SEPTEMBER 1916

8, 7,   Niekoľko rád, ako sa čo najlepšie vyvarovať pokušení: strážte si zmysly, aby ste ich ochránili pred nebezpečnými pokušeniami; vyhýbajte sa márnivosti; chráňte si srdce pred pýchou; presvedčte sa o škodlivosti samoľúbosti; utekajte pred nenávisťou a stále, keď sa len dá, sa modlite.

RADY

8, 8,   Ak robí diabol veľký rozruch okolo vás, radujte sa, lebo je to dobrý znak. Čoho sa musíme obávať - to je jeho pokoj a súlad s ľudskou dušou.

MESTO POSTAVENÉ NA NÁVRŠÍ

8, 9,   Nesnažte sa prekonať svoje pokušenia, pretože ich tým môžete ešte umocniť. Ignorujte ich a nezaoberajte sa nimi. Predstavte si, že držíte v náručí ukrižovaného Ježiša Krista, že leží na vašej hrudi. Bozkávajte mu ranu v boku a pritom hovorte: „Tu je moja nádej, tu je živý prameň môjho šťastia! Ježiš môj, budem ťa pevne držať a nepustím ťa, kým ma neupokojíš."

ÚLOMKY SVETLA

8, 10,   V žiadnom prípade sa nesmiete báť, že vás Ježiš ponechá na milosť a nemilosť satana. On je verný a nikdy vás nenechá skúšať nad vaše sily. Nášmu nepriateľovi dá len toľko priestoru, aby vás mučil, koľko podľa jeho otcovského plánu treba na posvätenie vašej duše a koľko poslúži na väčšiu slávu jeho božského Majestátu. Preto musíte byť silná a mať radostného ducha, lebo Pán je v hĺbke vášho srdca: on bude bojovať s vami a za vás. Kto potom vyhrá ten boj? Kto je mocnejší než on? Kto odolá Kráľovi nebies? Čo znamená človek a čo samo peklo v porovnaní s Pánom? Nech vás povzbudí vedomie, že Boh je stále s vami a nikdy vás neponechá napospas satanovým útokom. Toto si dobre zapamätajte.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, II. APRÍL 1914

8, 11,   Človek, ktorý Boha nemiluje, nevenuje mu žiadnu pozornosť, netrápi sa preto, že ho nemá rád, a nikdy sa nesnaží uvažovať o Bohu s úprimnou túžbou milovať ho. Ba čo viac, ak takémuto človeku Boh z času na čas i príde na myseľ, zistíte, že ho hneď alebo takmer okamžite zapudí. Nech vás to upokojí, znovu vám opakujem: zakiaľ máte strach, že Boha nemilujete, a bojíte sa ho uraziť, vy ho už milujete a už ho viac neurážate.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 4. MAREC 1915

8, 12,   Nech vás tieto drobné nedokonalosti neznechutia. Majte sa stále na pozore, aby ste sa vyhýbali hriechu. Ak však zbadáte, že ste v niečom zlyhali, neoddajte sa neužitočnému náreku, ale padnite na kolená pred Bohom. Nech vás mrzí vaša slabá vernosť; úprimne ľutujte; poproste nášho Pána o odpustenie; zaumieňte si, že budete v budúcnosti opatrnejšie, a potom hneď vstaňte a choďte ďalej (...). Uisťujem vás, moje najmilovanejšie dcéry, že kým žijeme, takéto zlyhania a drobné útoky vášní sú nevyhnutné. Veď sám veľký apoštol svätý Pavol volá k nebesiam: „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?" Rim 7, 21-24 Dcéry moje, musíme sa zmieriť s tým, čo sme zdedili po našich predkoch, Adamovi a Eve. Naše sebectvo zomiera až po nás a bude nás sprevádzať až po hrob. Bože drahý! Aké nešťastie pre nás - úbohé Evine deti, dcéry moje! Neustále budeme pociťovať dráždivé útoky vášní, pokým žijeme v tomto úbohom vyhnanstve. Ale čo na tom? Máme sa hádam znechutiť a zriecť sa nebeského života? Nie, najdrahšie dcéry, vzmužme sa. Stačí len nedať súhlas našej nerozhodnej vôli (...).

Z LISTU RACHELINE RUSSOOVEJ A RACHELINE GISOLFIOVEJ, 25. SEPTEMBER I917

8, 13,   Nestraťte odvahu, keď zlyháte, ale povzbuďte sa novou dôverou a ešte hlbšou pokorou. Vaše znechutenie a skľúčenosť po hriechu sú dielom nepriateľa. Znamená to toľko, že sa mu vzdávate a priznávate svoju porážku. Ale vy tak neurobíte, lebo je tu milosť Božia, vždy pripravená pomôcť vám.

Z LISTU ANTON I ETTE VONAOVEJ, 15. NOVEMBER 1917

8, 14,   Nič nie je hriech, ak sme to neurobili dobrovoľne. Kde niet vôle, niet ani hriechu. Tam je len ľudská slabosť.

DEJINÁM

8, 15,   Ak po hriechu pocítime hlbokú bolesť, že sme ho spáchali; ak sa čestne rozhodneme, že ho už nikdy nezopakujeme; ak jasne pochopíme, že jeho zlo bolo podnetom pre milosť Božiu, a keď pukne hrubá kôra našich sŕdc, potom ovocím takéhoto hriechu sú slzy ľútosti a lásky. Hriech, syn môj, sa takto stáva krokom, ktorý nás dvíha, bezpečnejšie vedie a približuje k Bohu.

DOBRÝ PASTIER

8, 16,   Zapamätajte si: hriešnik, ktorý ľutuje svoj hriech, je bližšie k Bohu ako spravodlivý, ktorý sa pýši svojimi dobrými skutkami.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

8, 17,   Vaše slzy pozbierali anjeli a vložili ich do zlatého kalicha. Až raz predstúpite pred Božiu tvár, nájdete si ich.

POŠLI MI SVOJHO ANJELA STRÁŽNEHO

8, 18,   Mohlo by vás povzbudiť a potešiť vedomie, že vo vašom utrpení nie ste sama, pretože všetci nasledovníci Ježiša Nazaretského roztrúsení po celom svete takisto trpia a sú ako aj my vystavení vo svojom živote trápeniam a súženiu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 26. NOVEMBER 1914

8, 19,   Kríž vás nebude nikdy deptať; možno sa pod jeho ťarchou zapotácate, ale jeho sila vám bude oporou.

ARCHÍV PÁTRA PIA

8, 20,   Ježiš nie je nikdy bez kríža, ale ani kríž nie je nikdy bez Ježiša.

ARCHÍV PÁTRA PIA

8, 21,   Boh kresťanov je Bohom metamorfóz: keď mu vhodíte do lona svoju bolesť, získate pokoj; dáte mu svoje zúfalstvo a dostanete nádej.

SAN GIOVANNI ROTONDO: VO FRANTIŠKÁNSKOM SVETLE

8, 22,   Mnohí trpia, ale iba niektorí dokážu správne trpieť. Utrpenie je dar od Pána Boha a blažený je ten, kto ho vie premeniť na zisk.

ARCHÍV PÁTRA PIA

8, 23,   Dušu, ktorá má vládnuť s Ježišom Kristom vo večnej sláve, (...) treba pretvoriť údermi kladiva a dláta. Čím sú však tieto údery kladiva a dláta, ktorými božský Umelec opracúva kameň, čiže vyvolenú dušu? Drahá sestra, tieto údery dláta - to sú nepríjemnosti, obavy, pokušenia, duševné múky a búrky s návalmi bezútešnosti ba i fyzickej bolesti.
Poďakujte sa teda nekonečnému milosrdenstvu večného Otca za to, že takto zaobchádza s našou dušou, pretože je predurčená na spásu.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914

8, 24,   Trýzeň a múky boli odjakživa dedičstvom a údelom vyvolených duší. Čím viac chce Ježiš pozdvihnúť dušu k dokonalosti, tým viac ju skúša utrpením. Vravím vám, radujte sa, že ste napriek vašej nehodnosti dostali takéto privilégium. Čím viac sa trápite, tým viac by ste sa mali radovať, lebo v ohni múk sa duša stáva čistým zlatom, hodným toho, aby žiarilo v nebeskom paláci.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 14. JÚL 1914

9,   Božie milosrdenstvo

9, 1,   Nikto z ľudí si nič nezaslúži. Je to najláskavejší Pán, ktorý nám vo svojej nekonečnej dobrote všetko dáva, lebo všetko odpúšťa.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

9, 2,   Žiaden človek Boha dostatočne nemiluje. Ale ak robí všetko, čo naozaj môže, a dôveruje v Božiu milosť, prečo by ho mal Ježiš odmietnuť? Či nám neprikázal milovať Boha podľa našej sily? Ak ste Bohu dali a zasvätili všetko, čoho sa potom bojíte?

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 14. DECEMBER 1916

9, 3,   Človek smie zosmutnieť len v jednom jedinom prípade: keď urazí Boha. Ale aj tu musíme byť veľmi opatrní. Musí nám byť ľúto, že sme zlyhali, to je pravda, ale nech to je pokojná, tichá ľútosť, pričom naďalej dôverujeme v Božie milosrdenstvo.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, IO. JÚL 1915

9, 4,   Stále majme na pamäti, že keby nás Pán mal súdiť len podľa spravodlivosti, nikto z nás by asi nebol spasený. Preto dovoľme, aby sa spravodlivosť a pokoj pobozkali; ten bozk sa dostane aj nám, ak sa budeme vždy podľa vzoru nášho Nebeského Otca viac usilovať o milosrdenstvo než o spravodlivosť.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 20. APRÍL 1915

9, 5,   Ježiš vás miluje a už vám odpustil vaše hriechy, preto nemáte žiaden dôvod byť skľúčená. Vaša snaha presvedčiť sa o opaku je skutočným mrhaním času a navyše tým urážate srdce toho, ktorý nás tak nežne miluje.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 26. AUGUST 1916

9, 6,   Dokonca i hriechy, pred ktorými nás Boh vo svojej prozreteľnosti a vo svojej dobrote chráni, poslúžia na dobro tým, ktorí mu slúžia. Keby zbožný kráľ Dávid nikdy nezhrešil, nikdy by sa nestal tak hlboko pokorný. Ani Mária Magdaléna by tak vrúcne nemilovala Pána Ježiša, keby jej on neodpustil toľké hriechy a keby ich ona nespáchala. Uvedomte si, drahá dcéra, dielo tohto veľkého milosrdenstva: naše hriechy premieňa na dobré - z jedu našich hriechov vyrába protijed, ktorý je užitočný pre naše duše.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 15. NOVEMBER 1917

9, 7,   Na človeku, ktorý bol splodený v hriechu a ktorý nesie na sebe nezmazateľný Adamov znak, môže Boh zavrhnúť všetko, nedokáže však odmietnuť jeho úprimnú túžbu milovať Ho. Preto ak nedokážete z rozličných dôvodov prijať toto uistenie o jeho Božom milosrdenstve a nechcete uveriť mojim slovám o najdrahšom Pánovi, nech vás presvedčí aspoň tento dôvod: skutočnosť, že Boha úprimne túžite milovať.

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 7. DECEMBER 1916

9, 8,   Boh neodmieta hriešnikov, naopak, daruje im svoju milosť a na ich zavrhnutí a úbohosti si stavia trón svojej slávy.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 28. AUGUST 1918

9, 9,   Keby ste vy mali súdiť ľudí a keby Boh mal súdiť ľudí tak, ako vy zvyčajne súdite, všetci by zahynuli, ba aj samotní anjeli by museli opustiť raj!

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 17. JANUÁR 1920

9, 10,   Skôr, než nás Boh opustí, musíme opustiť my jeho. Slovom, my musíme ako prví zavrieť pred ním dvere svojho srdca. A koľkokrát aj potom vystrie svoju ruku, aby nás zastavil pred bezhlavým pádom do priepasti! Koľkokrát sme sa ho vzdali a on nás opäť zovrel vo svojom milujúcom náručí!

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 28. JÚL 1914

9, 11,   Božská dobrota nielenže neodmieta kajúcnikov, ale dokonca vyhľadáva zatvrdlivé duše.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

9, 12,   V mysli ani v spovedi sa už viac nesmieme zaoberať hriechmi, z ktorých sme sa už raz vyznali. Ježiš nám ich na základe našej ľútosti odpustil vo sviatosti pokánia. Tu stál zoči-voči nám a našej biede, tak ako stojí veriteľ pred svojím nesolventným dlžníkom. S nesmiernou veľkodušnosťou roztrhal a zničil nás dlžobný úpis, ktorý sme podpísali svojimi hriechmi a ktorý by sme určite nedokázali splatiť, nebyť jeho božskej dobroty. Zaoberať sa tými hriechmi, túžiť ich znovu odkryť len preto, aby nám boli opäť odpustené, pochybovať o ich skutočnom veľkodušnom odpustení by mohlo mať za následok nedostatok dôvery v dobrotu, ktorú dokázal zničením dlžobného úpisu spečateného našimi hriechmi... Zaoberajte sa nimi, ak v tom vaša duša nachádza útechu, ale zaoberajte sa aj vašimi urážkami spravodlivosti, múdrosti a nekonečného Božieho milosrdenstva; zaoberajte sa nimi, ale len preto, aby ste ich skropili spásonosnými slzami ľútosti a lásky.

MEDZI TAJOMSTVAMI VEDY A SVETLOM VIERY

9, 13,   Nejaký čas ste Pána nemilovali? Nemáte ho teraz radi? Netúžite milovať ho večne? Nuž: Nebojte sa! Aj keby ste mali spáchať všetky hriechy sveta, Ježiš vám opakuje: Mnoho hriechov sa ti odpúšťa, pretože si veľa miloval!

RADY

9, 14,   On chce, aby sa naše trápenie stalo trónom jeho milosrdenstva a vaša nemohúcnosť sídlom jeho všemohúcnosti. Kde inde vložil Boh božskú silu, ktorou obdaroval Samsona, ak nie do jeho vlasov, do toho najslabšieho ohnivka?

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, I. OTRÓBER 1917

9, 15,   Nech na mňa Boh čokoľvek dopustí, ja budem v neho vždy veriť a stále hlasnejšie k nemu volať: Aj keď ma zabiješ, neprestanem v teba dúfať.

Z LISTU PÁTROVI ÄGOSTINOVI, 25. AUGUST 1915

9, 16,   Pokojne pokračujte ďalej a bez strachu spočiňte v Najsvätejšom Srdci Ježišovom, lebo tam ste uchránený pred búrkami a ani Božia spravodlivosť vás tam nedočiahne.

Z LISTU PÁTROVI ÄGOSTINOVI, 27. SEPTEMBER 1916

9, 17,   Veľmi dobre viem, že nik nedokáže milovať Boha tak, ako si to zasluhuje. Ak sa však niekto snaží robiť, čo môže, a dôveruje v Božie milosrdenstvo, prečo by ho Ježiš zavrhoval - človeka, ktorý ho takto hľadá? Či nám neprikázal milovať Boha z celej sily? Ak ste teda dali a zasvätili všetko, čo máte, Bohu, prečo sa potom bojíte? Nie je škoda času stále sa tým zaoberať? Nie je to diablova robota?

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 20. APRÍL 1915

9, 18,   S absolútnou dôverou sa vložte do rúk Božieho milosrdenstva.

Z LISTU ELENE BANDINIOVEJ, 14. AUGUST 1921

10,   Božia prozreteľnosť

10, 1,   Svoju minulosť zverujem, ó Pane, tvojmu milosrdenstvu, svoju prítomnosť tvojej láske a svoju budúcnosť tvojej prozreteľnosti!

RADY

10, 2,   Vo všetkom sa spoľahnite na Ježiša a všetko dobre dopadne.

Z LISTU FRIEDE FOLGEROVEJ, 28. AUGUST I92O

10, 3,   Nič sa nebojte budúcich nešťastí, ktoré sa vám môžu v živote prihodiť. Možno sa tak vôbec nestane, ale keby vás aj mali postihnúť, Boh vám dá silu uniesť ich.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 15. NOVEMBER I917

10, 4,   Zostaňte v loďke, do ktorej vás Pán posadil, a môže prísť hoci aj búrka. Nezahyniete. Zdá sa vám, že Ježiš spí, no nechajte ho tak. Neviete, že aj keď spí, jeho srdce vás veľmi pozorne sleduje? Nechajte ho spať a on sa v pravý čas zobudí a prinavráti vám váš pokoj. Písmo nám hovorí o svätom Petrovi, že dostal strach a s chvením vykríkol: „Pane, zachráň ma!" A náš Pán ho chytil za ruku a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?" (Mt 14, 30-31) Dcéra moja, všimnite si tohto svätého apoštola. Suchou nohou kráča po vode; vlny a vietor mu neublížia, ale strach z nich ho skľučuje a oberá o odvahu. Strach je horšie zlo než zlo samo.
Dcéra malej viery, čoho sa bojíte? Či sa o vás nestará? Kráčate po mori, dorážajú síce na vás vlny a vietor, no nestačí vám, že je s vami Ježiš? Čoho sa tu báť? Ak sa vás ale náhle zmocní strach, nahlas zvolajte: „Pane, zachráň ma!" a on k vám vystrie svoju ruku. Pevne sa jej chyťte a radostne kráčajte ďalej po rozbúrenom mori života.

Z LISTU NEZNÁMEJ OSOBE, 27. DECEMBER 1917

10, 5,   Nech by bol svet hore nohami, nech by všetko zahaľovala tma a okolo horiaceho vrchu Sinaj by sa blýskalo a hrmelo, aj vtedy je Boh s vami. Ak je teda Boh prítomný v temnote a na horiacom vrchu Sinaj plnom bleskov, hromobitia a hluku, či nebudeme pri ňom v bezpečí?

RADY

10, 6,   Buďte pokojná, Ježiš je s vami a vždy vám pomôže.

Z LISTU ASSUNTE Dl TOMÁŠOVEJ, NEDATOVANÉ

10, 7,   S odovzdanosťou sa vložte do náručia úžasnej dobroty Nebeského Otca a nebojte sa; váš strach by bol ešte podivnejší ako strach dieťatka v matkinom živote.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 18. MÁJ 1918

10, 8,   Odložte nabok každú úzkosť, lebo ona je najväčším zradcom pravej čnosti a nadšenia. Navonok sa zdá, že nás inšpiruje k dobrým skutkom. V skutočnosti to tak ale nie je. Čoskoro sa ukáže, že nás oberá o odvahu. Chvíľu nás naozaj poháňa dopredu, ale len preto, aby nás videla potknúť sa. Preto musíme úzkosť zaháňať na každom kroku (...).

Z LISTU Z 23. AUGUSTA 1918

10, 9,   Pochybovaním najviac urážame Boha.

RADY

10, 11,   Nepokoj z toho, že sme čosi urobili a nevyšlo to podľa nášho čistého úmyslu, znamená nedostatok pokory. Je to jasný dôkaz toho, že sme neprenechali úspech svojho konania Bohu a jeho pomoci, ale sme sa príliš spoliehali na svoje vlastné sily.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 17. DECEMBER 1914

10, 12,   Skloňte sa (...) pri tej nádhernej predstave, že vás objímajú božské ruky Ježiša, najlepšieho z otcov, tak ako matka objíma nemluvňa. A vy spokojne spíte, lebo viete, že na vás bude dávať pozor, až kým neprídete do cieľa. A to bude vaša najväčšia výhra. Ako sa môžme báť zostať v takom milujúcom náručí, ak je celá naša bytosť sústredená na Boha?

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 29. MAREC 1914

10, 13,   Žite pokojne a príliš sa nestrachujte. Duch Svätý potrebuje ticho a pokoj, ak má v nás slobodnejšie pôsobiť. Každá vaša nepokojná myšlienka je chybou, lebo nemáte dôvod strachovať sa. To Pán vo vás pôsobí a vy nemusíte robiť nič, treba len nechať dvere vášho srdca dokorán, aby mohol pôsobiť, ako sa mu páči.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 16. SEPTEMBER 1916

10, 14,   Správne vravíte, že nič nevidíte a cítite sa akoby v horiacom tŕňovom kríku. Ten horí, ovzdušie je samý dym a duch nič nevidí. Ale Boh sa aj tak prihovára a je v duši, ktorá počúva, chápe, miluje a chveje sa.

RADY

10, 15,   Nikdy sa nestiahnite do seba, ale všetku dôveru vložte na Boha a netúžte príliš nedočkavo po vyslobodení zo súčasného stavu. Nechajte, nech vo vás pôsobí Duch Svätý. Odovzdajte sa jeho pôsobeniu a nebojte sa. On je taký múdry, jemný a diskrétny, že vždy spôsobuje len a len dobro. Aký dobrý je tento Duch Svätý, tento Utešiteľ všetkých, ale aký nanajvýš dobrý je k tým, ktorí ho hľadajú!

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 29. MAREC 1914

10, 16,   Neočakávajte budúce životné problémy s obavami, ale skôr s absolútnou dôverou, že patríte Bohu a on nás preto od nich oslobodí. Boh vás až doteraz obraňoval. Len sa pevne držte za ruku jeho Božej prozreteľnosti a on vám v každej situácii pomôže. A ak nebudete vedieť, kadiaľ ísť, on vás povedie, nebojte sa.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 23. APRÍL 1918

10, 17,   Prežívam mučivú neistotu ohľadom svojej budúcnosti, ale prechovávam v sebe aj živú nádej, že sa dožijem naplnenia svojich snov. Pán by predsa nevkladal myšlienky a priania do ľudskej duše, ak by ich nechcel splniť a tak uspokojiť túžby, ktoré sám vzbudil.

Z LISTU PÁTROVI ACOSTINOVI, 4. OKTÓBER 1915

10, 18,   Stále sa pozerajte dopredu a netrápte sa príliš úvahami o nebezpečenstvách, ktoré už z diaľky pozorujete. Pripadajú vám ako silná armáda, v skutočnosti však neznamenajú nič: sú to len orezané vŕby. (...) Nekvárte sa kvôli zajtrajšku, rozmýšľajte iba o tom, čo dobré by ste dnes urobili. Keď príde zajtrajšok, stane sa dneškom, a potom bude dosť času rozmýšľať o ňom.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 3. MAREC 1917

10, 19,   Nemyslite na to, čo prinesie zajtrajšok. Veď Nebeský Otec je stále ten istý a tak, ako sa stará o vás dnes, tak sa bude i zajtra i naveky.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 23. APRÍL 1918

10, 20,   Dcéra moja, v čase skúšky sa nevyčerpávajte snahou nájsť Boha. Aj vtedy je vo vás tým najdôvernejším spôsobom prítomný. Je s vami vo vašom stonaní a hľadaní. Presne tak ako matka, keď volá svoje dieťatko, aby ju hľadalo, pričom sama stojí za ním, rukami ho láka, nech ju chytí - čo sa mu ale nepodarí.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 12. AUGUST 1918

10, 21,   Ak nie je v duši človeka nič, len túžba milovať Boha, je v nej už všetko. Sám Boh je v nej, lebo Boh neprebýva tam, kde niet túžby milovať Ho.

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 15. DECEMBER 1916

10, 22,   Musíte mať bezhraničnú vieru v Božiu dobrotu, lebo víťazstvo je absolútne isté. Ako by ste si mohli myslieť niečo iné? Či sa nestará náš Boh o našu spásu viac než my sami? Nie je mocnejší než samo peklo? Kto by dokázal vzdorovať Kráľovi nebies a premôcť ho? Čo znamená celý svet, diabol, ľudstvo a všetci naši nepriatelia proti Pánovi?

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 25. APRÍL I914

10, 23,   Vaše srdce je malé, ale dá sa rozšíriť. A keď už nedokáže obsiahnuť veľkosť Milovaného a odolávať jeho obrovskému tlaku, nestrachujte sa, lebo on je vnútri i vonku. Vleje sa dovnútra a zaplaví aj steny. Tak ako otvorená mušľa v oceáne sa z neho napijete, čo hrdlo ráči, a jeho moc vás bude zo všetkých strán obklopovať a unášať.

Z LISTU GIROLAME LONGOVEJ, 29. JÚL I92O

11,   Vytrvalosť

11, 1,   V duchovnom živote je nevyhnutné ísť vždy dopredu, nikdy nie dozadu. Loďku, ktorá zostane stáť a neplaví sa ďalej, odveje vietor naspäť.

DEJINÁM

11, 2,   Uprostred noci, ktorá ma obklopuje, mám zrak stále upretý na Východ, aby som objavil tú zázračnú hviezdu, ktorá viedla našich predkov do betlehemskej jaskyne.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 8. MAREC I916

11, 3,   Každý deň po troche pracujte, tkajte svoj obraz, nitku vedľa nitky, až kým nebude hotové, a určite sa vám podarí. Len sa neponáhľajte, aby ste si nepoplietli uzlíky s nitkami a nedomotali vzor. Stále teda napredujte a hoci budete postupovať malými krôčikmi, aj tak zájdete ďaleko.

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, I. OKTÓBER 1917

11, 4,   Vždy verne plňte sľuby dané Bohu a nevšímajte si posmech hlupákov. Vedzte, že svet a jeho ľudia sa vždy vysmievali zo svätých. Oni ich však ignorovali a zvíťazili nad svetom i jeho normami.

RADY

11, 5,   Neprestaňte robiť dobro kvôli hlúpym a zbytočným poznámkam. Ak narazíte na nerozumných ľudí, ktorí si robia žarty z práce Božích detí, schuti sa im zasmejte a pokračujte v začatom diele. Božský Majster nesľúbil odmenu tým, ktorí dobre začnú, ale tým, ktorí vytrvajú až do konca. Nech vám stačí príklad Judáša: dobre začal i pokračoval v dobrom, ale nevytrval do konca - a tak prehral.

Z LISTU VIOLANTE MASONEOVEJ, 19. MÁJ 1921

11, 6,   Ten, kto priľne k zemi, zostane na nej. My sme povolaní opustiť ju. Lepšie je odpútavať sa vždy po troche ako celkom naraz. Myslime stále na nebo.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

11, 7,   Izraelovi potomci putovali štyridsať rokov púšťou, kým vkročili do zasľúbenej zeme. Na prekonanie tej vzdialenosti by úplne stačilo šesť týždňov. Napriek tomu nesmeli klásť otázky Božiemu zámeru, ktorý ich taký dlhý čas držal na púšti. (...) Úpenlivo vás prosím v mene nášho drahého Pána, nevšímajte si veľmi chodník, na ktorý vás Boh postavil, aby ste po ňom prišli do zasľúbenej zeme (...). Skôr vás pre pokoru Pána Ježiša povzbudzujem upierať oči stále na toho, ktorý vás sprevádza, a na nebeskú vlasť, do ktorej vás chce doviesť. Prečo by vás malo znepokojovať, či Ježiš chce, aby ste prišli domov cez púšť alebo pomedzi obilné lány, keď tak či onak dosiahnete blaženú večnosť?

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 3. DECEMBER J916

11, 8,   Ak konáte dobre, chváľte Pána a ďakujte Mu. Ak sa vám stane, že zhrešíte, oľutujte, dajte si predsavzatie, že sa polepšíte, poproste o pomoc a kráčajte správnou cestou ďalej.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 28. AUGUST 1918

11, 9,   Pohľad viery musíme mať stále upretý na Ježiša Krista, ako vystupuje s krížom na pleciach na Kalváriu. A ako tak ťažko, s námahou vystupuje hore strmým kopcom na Golgotu, mali by sme za ním vidieť obrovský zástup ľudí, každý z nich s vlastným krížom na pleciach kráča v jeho šľapajach. Aký krásny pohľad! Uprime svoj duchovný zrak naňho. V tesnej blízkosti za Ježišom vidíme našu presvätú Matku, ktorá ho verne nasleduje pod ťarchou vlastného kríža. Potom idú apoštoli, mučeníci, učitelia, panny a vyznávači. Aké sväté zhromaždenie, vznešené, majestátne, hodné úcty a nám také drahé! Tu je pravá radosť, hlboký mier, statočné napredovanie a život dokonalosti! Tieto duše oživuje viera, nádej je ich pokrmom, láska ich rozpaľuje, skromnosť okrášľuje a pokánie je ich ozdobou. Tu sa všetka útecha spája s úplnou obetou, všetka nádej sa zjednocuje s každou čnosťou. Kto nám zaručí, že sa budeme môcť tešiť v tomto spoločenstve? Nech je však Boh pochválený! Sám Ježiš nás - napriek našej nehodnosti - pričlenil k tomuto nádhernému spoločenstvu. Musíme sa všemožne snažiť vnikať stále viac a viac do jeho radov a spolu s ostatnými odhodlane kráčať po ceste na Kalváriu. Mali by sme hľadieť na koniec cesty a neoddeľovať sa od tohto vynikajúceho spoločenstva; musíme odmietnuť každú inú cestu okrem tej, po ktorej kráča toto spoločenstvo. Musíme uveriť, že nás Ježiš bude stále podporovať svojou milosťou. Musíme bojovať ako silní muži silou ducha - a odmena bude na dosah.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 24. JÚN I915

11, 10,   Čo by sme si pomysleli pri pohľade na chudáka vidiečana, ktorý celý ohúrený vytrvalo pozoruje prudko tečúcu vodu rieky? Možno by nám to pripadalo smiešne - a právom. Je to vari rozumné, ak uprene hľadíme na čosi rýchlo pominuteľné? Takto vyzerá človek, ktorý svoj zrak upína na viditeľné veci. Čím sú tieto veci v skutočnosti? Líšia sa hádam od prudko tečúcej rieky? Len čo zazrieme jej vody, už nám miznú z dohľadu a my ich nikdy viac neuvidíme. (...) Nech sa uvažovanie o všetkých tých dobrách, ktoré na nás čakajú v nebi, stane lahodným pokrmom našej mysle. (...) Až potom dokážeme s presvedčením opakovať spolu s neskrotným mučeníkom svätým Ignácom: Ach, aká úbohá je zem, keď hľadím na nebo!

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 10. OKTÓBER 1914

11, 11,   Ťažké je stať sa svätým. Ťažké, ale nie nemožné. Cesta k dokonalosti je dlhá, taká dlhá ako jeden ľudský život. Na tejto ceste sa útecha stáva odpočinkom; len čo sa vám však obnovili sily, musíte ochotne vstať a ísť ďalej.

ARCHÍV PÁTRA PIA

11, 12,   Ak nevládzete robiť dlhé kroky na ceste, po ktorej vás Pán vedie, uspokojte sa s malými krôčikmi a trpezlivo čakajte, až vám dorastú nohy na behanie, či lepšie krídla na lietanie. Buďte spokojná, dcéra moja, že ste zatiaľ malou včielkou v úli, včeličkou, ktorá veľmi skoro dorastie na veľkú včelu, schopnú robiť med (...).

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 16. AUGUST 1918

11, 13,   Aj vtedy, keď napredujete, je nevyhnutné, aby ste sa smelo postavili k najbližšej prekážke, ktorá sa dá zdolať, a šťastne zavŕšili prvý deň bez toho, že by ste túžili prekonať aj tú poslednú prekážku, hoci prvá ešte nie je za vami. Veľmi často bývame takí zaujatí túžbou stať sa anjelmi v nebi, že zabúdame byť dobrými kresťanmi. (...) My nemôžeme túžiť ani si trúfať prekonať cestu za jediný deň (...). A hoci je pravdou, že sa nesmieme zastaviť ani vrátiť späť, nemôžeme si ani myslieť, že budeme lietať. Lebo na duchovných cestách sme ako malé kuriatka, ktorým ešte nenarástli krídla.

PÁTER PIO: PASTIER DUŠÍ

11, 14,   Moje drahé dcéry, náš život je krátky, no odmena za to, čo v ňom dosiahneme, je večná. Robme dobro, primknime sa k Božej vôli. Tá nech je našou hviezdou, na ktorú upierame svoj zrak počas plavby, lebo takto určite prídeme do nebeského prístavu. Nepotláčajme v sebe túžbu po svätej večnosti, o ktorú sa usilujeme.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. OKTÓBER 1917

12,   Modlitby a požehnania

12, 1,   Toto moje srdce patrí Tebe, Ježiš môj. Zober si ho, naplň Ho svojou láskou a potom rob so mnou, čo chceš.

Denník

12, 2,   Drahý môj Ježiš... Ako môžem žiť bez teba? ... Často prichádzaj, Ježiš môj... Ty jediný smieš vlastniť moje srdce... Keby mi patrili všetky srdcia na svete, tebe by som ich ponúkol... Môj milovaný jczis, moja láska k tebe mi stačí. (...)

EXTÁZA, AKO JU ZAPÍSAL PÁTER AGOSTINO, 12. DECEMBRA 1911

12, 3,   Nech je Ježišov pokoj vždy vo vašom srdci a nech vás urobí šťastným.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 22. JÚN 1914

12, 4,   Zostaň so mnou, Pane, pretože ťa potrebujem mať pri sebe, aby som na teba nezabudol. Ty vieš, ako ľahko ťa opúšťam.
Zostaň so mnou, Pane, lebo som slabý a potrebujem tvoju silu, aby som tak často nepadal.
Zostaň so mnou, Pane, lebo ty si moje svetlo a bez teba som vo tmách.
Zostaň so mnou, Pane, aby si mi ukázal svoju vôľu.
Zostaň so mnou, Pane, aby som počul tvoj hlas a kráčal za tebou.
Zostaň so mnou, Pane, pretože ťa chcem veľmi milovať a byť stále pri tebe.
Zostaň so mnou, Pane, ak chceš, aby som ti bol verný.
Zostaň so mnou, Pane, lebo aj keď je moja duša úbohá, chce sa stať pre teba miestom útechy, hniezdom lásky.
Zostaň so mnou, Ježišu, lebo sa zvečerieva a deň sa už schyľuje a život plynie - blíži sa smrť, súd, večnosť. Musím si doplniť sily, aby som nezostal stáť na ceste, a preto ťa potrebujem. Zvečerieva sa a blíži sa smrť. Bojím sa temnoty, pokušení, sucha, kríža, bolestí. Ako ťa len potrebujem, Ježiš môj, v tomto temnom čase vyhnanstva.
Zostaň so mnou, Ježišu, v živote plnom nebezpečenstiev ťa veľmi potrebujem.
Daj, nech ťa spoznám tak ako tvoji učeníci - pri lámaní chleba, aby sa Eucharistia stala svetlom, ktoré zaháňa tmu, silou, ktorá ma podopiera, jedinečnou radosťou môjho srdca.
Zostaň so mnou, Pane, lebo v hodine mojej smrti chcem byť s tebou spojený - ak nie svätým prijímaním, tak aspoň prostredníctvom tvojej milosti a lásky.
Zostaň so mnou, Ježišu. Nežiadam si dokonalú útechu, pretože si ju nezaslúžim. Avšak dar tvojej prítomnosti - to áno! O ten ťa prosím!
Zostaň so mnou, Pane, veď jedine teba hľadám: tvoju lásku, tvoju milosť, tvoju vôľu, tvoje srdce, tvojho ducha. To preto, lebo ťa milujem a nežiadam si nijakú inú odmenu, len môcť ťa milovať ešte viac.
Kým žijem, budem ťa milovať celým srdcom veľkou láskou a potom tou dokonalou po celú večnosť. Amen!
Pane, Kráľ môjho srdca, jediný zdroj všetkého môjho šťastia, ako dlho ešte musím čakať, kým sa budem môcť kochať tvojou nádherou z tváre do tváre? Srdce mi prerážaš šípmi svojej lásky. To ty mi kruto otváraš hlboké rany na srdci, aj keď ich nevidno. Zabíjaš ma a vôbec sa nesnažíš pozdvihnúť ma opäť do tvojho nebeského domu! Akú útechu ponúkneš duši, ktorá nenachádza nijaké potešenie tu na zemi a nebude mať pokoj, kým je ďaleko od teba? Si až krutý, drahý môj Stvoriteľ a môj Boh. Vidíš, ako po tebe márne túžim, a vôbec ťa to nedojíma ani ma nezbavuješ jedinej príčiny všetkého tohto utrpenia - môjho života, ktorý mi nedovoľuje priblížiť sa pravému životu. Ach, príliš dlhý život! Krutý život! Ach, život, ktorý už prestáva byť pre mňa životom!
Bože, najláskavejší Spasiteľ môj, ako sa len cítim sám na tejto púšti sveta. Či nevidíš, že niet lieku na moju chorobu? Smiem dúfať, že ma už prestane stravovať ten oheň túžby po tebe?

Z LISTU PÁTROVI ACOSTINOVI, 25. SEPTEMBER 1915

12, 5,   Prečistá Matka, moja biedna duša, poškvrnená zlobou a hriechom, volá k tvojmu materinskému srdcu. Úpenlivo ťa prosím, ráč vo svojej dobrote vyliať na mňa čo len trochu tej milosti, ktorá sa z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho preliala do teba ako nekonečné more. Touto milosťou posilnený a povzbudený nech ešte viac milujem a lepšie slúžim všemohúcemu Bohu, ktorý naplnil tvoje srdce až po okraj a ktorý stvoril chrám tvojho tela v okamihu tvojho Nepoškvrneného počatia.

MEDITATÍVNA MODLITBA K NEPOŠKVRNENEJ PANNE MÁRII

12, 6,   Ó, sväté duše, oslobodené od úzkosti, ktoré v nebi - zaplavené prúdmi dokonalej lásky - už okusujete šťastie, ako vám ho len závidím! Pre všetko na svete vás prosím, keď ste tak blízko pri Prameni života, keď ma vidíte zmierať smädom na tomto biednom svete, preukážte mi svoju priazeň a dajte sa mi aspoň trošku napiť z tej úžasne osviežujúcej vody.

Z LISTU PÁTROVI ÄGOSTINOVI, 17. OKTÓBER 1915

12, 7,   Majte Ježiša stále na mysli, v srdci a pred očami. On nech je navždy vaším začiatkom, vaším pokračovaním a vaším koncom a nech pohltí celý váš život.

Z LISTU PÁTROVI ÄGOSTINOVI, IO. JÚL 1915

12, 8,   Nech nám Ježišova a naša Matka vyprosí u Syna milosť žiť úplne podľa Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vnútorným životom, úplne ponoreným do neho. Kiežby nás táto najdrahšia Matka tak dôverne zblížila s Ježišom, že by sme nikdy nedopustili, aby nás veci tohto úbohého sveta očarili alebo odlákali. Nech sa vďaka nej vždy zdržiavame v tesnej blízkosti nekonečne láskavého Ježiša.

Z LISTU PÁTROVI ÄGOSTINOVI, IO. JÚL 1915

12, 9,   Nech je Mária hviezdou, ktorá osvecuje vaše chodníky, a nech vám ukáže bezpečnú cestu, po ktorej prídete k Nebeskému Otcovi. Nech je ako kotva, ku ktorej sa v čase skúšok treba tesnejšie pripútať.

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 25. MAREC 1915

12, 10,   Vyprosujem vám od drahého Vykupiteľa milosť jasne stanoveného cieľa a najmä to, aby ste boli tichá a utíšili všetko okolo seba, žeby ste počuli hlas Milovaného a mohli sa s ním pokojne porozprávať.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 28. APRÍL 1919

12, 11,   Nech vás váš dobrý anjel strážca vždy ochraňuje a sprevádza na trpkých životných cestách. Nech vás stále udržiava v Ježišovej milosti a vlastnoručne vás podopiera, aby ste sa nepotkli o kameň. Nech vás svojimi krídlami chráni od všetkých nástrah sveta, diabla a tela.

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 15. JÚL 1915

12, 12,   Nech je vám Ježiš útechou vo všetkých vašich trápeniach, nech je vašou oporou v nebezpečenstvách, nech vás stále sprevádza svojou milosťou, ukazuje vám bezpečnú cestu, ktorá vedie do večného života, a nech ste jeho zásluhou čoraz drahšou Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a čoraz hodnejšou neba.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 27. NOVEMBER I92O

12, 13,   Nech Ježiš, slnko večnej spravodlivosti a nekonečnej i nesmiernej krásy, vždy žiari vo vašej duši, pretepľuje ju, zapaľuje svojou svätou láskou a robí ju tak stále viac hodnou seba samého.

Z LISTU ANTONIETTE VONAOVEJ, 29. MAREC 1919

12, 14,   Nech je Ježiš hviezdou, ktorá neustále riadi naše kroky na púšti života a ktorá nás načas dovedie do prístavu spásy!

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 8. OKTÓBER 192O

12, 15,   Nech je Ježišov pokoj vždy vo vašom srdci a nech vás urobí šťastným.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 22. JÚN 1914

12, 16,   Moja duša je naplnená vďačnosťou k Bohu za mnohé víťazstvá, ktoré neustále dosahuje, a ja musím donekonečna spievať oslavné hymny tomuto veľkému a mocnému Bohu. Nech je požehnaný Pán za jeho veľkú dobrotu! Nech je požehnané jeho veľké milosrdenstvo! Buď večná chvála tak nežnému a súcitnému zľutovaniu!

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 25. SEPTEMBER 1915

12, 17,   Nech je Ježiš vždy zvrchovaným kráľom vášho srdca; nech splní vrúcne prosby, ktoré vám sám vkladá do srdca, a nech ho skutočne naplní svojou svätou Božou láskou! Amen.

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 31. OKTÓBER 1915

12, 18,   Udeľte mi veľké požehnanie a odporúčajte ma Ježišovi a ja urobím podobne vám.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVT, 27. MÁJ 1915

12, 19,   Musíte milovať, milovať, milovať nadovšetko. Medzi tajomstvami vedy svetlom viery

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, I. SEPTEMBER

12, 20,   Stačí, keď vieme, že Boh je naším Bohom a že naše srdce je Jeho domovom.

Z LISTU SESTRÁM Z CAMPANILLE, l8. AUGUST 1918